nascendi

Bol som primerane zvedavý na dokument o mojej obľúbenej takmer rovesníčke Marte Kubišovej a bohužiaľ som bol po jeho skončení primerane sklamaný.  Asi som precitlivený na filmy o rovesníkoch. Film, v ktorom sa úryvky piesní z jej najlepšieho obdobia striedajú s nezaujímavými zábermi z obdobia po roku 1989 mi nič nové nepriniesol. Bol podľa môjho názoru odfláknutý a to si Marta naozaj nezaslúžila. Je to smutné.

Naozaj nemám rád takéto filmy. Aj keď sú kvalitne nakrútené a zahrané. Vyvolávajú vo mne negatívne pocity voči osobnostnému kriplovi, ktorý vo svojich 23 rokoch nevie čo so životom a považuje za celkom dobrý nápad ísť fotiť hrajúce sa detičky do vojnou zmietanej Sýrie. Potom už iba užasnuto pozoruje, čo sa okolo neho a s ním deje. Pritom netuší do akých neskutočných problémov uvrhol svojich najbližších. Pretože nie je riešením platiť výkupné somálskym pirátom, islamským teroristom alebo ich alternatívam. Jediným riešením je s teroristami nevyjednávať a nechať hlupákov vypiť si pohár horkosti až do dna. Všetko iné je iba podporou terorizmu. Vrátane filmov, ktoré evokujú pochopenie a sympatie pre tých, ktorí si to najmenej zaslúžia.

Je nepochybné, že každý užívateľ môže hodnotiť akýkoľvek film podľa svojich kritérií a nezávisle na hodnoteniach ostatných užívateľov. Rovnako tak má právo napísať do komentára o svojich dojmoch z filmu. Využívam to a výraznú odlišnosť môjho hodnotenia ako aj dojmu z tohto filmu od ostatných užívateľov považujem za zriedkavú odchýlku, ktorá ale v konečnom súčte neznamená takmer nič.

Neplánovane som si pozrel túto psychologickú konverzačku s kriminálnym pozadím a nie som sklamaný. Ale ani nadšený. Priemerný zážitok z priemerného diela. Zaujala ma absencia príznakov doby, čo v sedemdesiatych rokoch nebolo úplne obvyklé. Herecké výkony nebudem chváliť, scenáristické skratky nebudem haniť, lebo som s oboma počítal.

Mal som dobrý pocit pri opakovanom sledovaní tohto známeho westernu. Mohol som si detailnejšie pozrieť množstvo maličkostí, ktoré mu vytvorili dobré meno. A neboli to iba excelentní herci, dobre vystavaný príbeh a hudba Dimitri Tiomkina, ktorá nesklame. Bola to najmä atmosféra, ktorú vytvárali dynamické vzťahy medzi hrdinami a ich predstavami, ako sa má chovať muž v kritických situáciách. Pridal som jednu hviezdičku, aj keď nie úplne zaslúžene, pretože v ideálnom prípade by som dal sedem z desiatich možných. Ale na to si musím ešte počkať.

Raz za primerane dlhý čas je dobré verifikovať dno filmovej tvorby. Je to pomerne namáhavé, ale keď to človek absolvuje, viac si váži všetko ostatné, k čomu sa dostane prirodzeným výberom.

Príjemné prekvapenie pre mňa, pretože som o existencii tohto filmu nevedel. Opätovne excelentný výkon Lina Venturu, ktorý si film pochopiteľne vzal do osobného vlastníctva. Opätovne špionážno-kriminálna dráma tak typická pre francúzske a talianske filmy danej doby. Paradoxné pre mňa bolo, že šlo o napínavý príbeh napriek tomu, že vo filme bolo dosť hluchých miest. Za nedostatok považujem, že tvorcovia si v honbe za maximálnym napätím a akčnosťou nestrážili dostatočne, že ide o špičkového vedca, ktorý by sa asi ťažko mohol správať ako James  Bond (Bourne). A keby si ustrážili aj niektoré dialógy a situácie, neváhal by som s plným hodnotením.

To bolo ako blesk z jasného neba. Vôbec som nečakal, že ma tento neznámy film tak zaujme a vlastne ani nedokážem určiť, čím si môj záujem zaslúžil. Bol som ním pohltený od začiatku až do konca. Možno aj vďaka výbornému dabingu ma nič na jednoduchom príbehu, ktorý mi vzdialene pripomenul film Mary a Max, nevyrušovalo. Neviem odhadnúť, či priznanie plného počtu hviezdičiek bezprostredne po záverečných titulkoch nebolo unáhlené, ale dal som ich v dobrej, priam najlepšej viere.

Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Hra bez pravidiel je medzi neznámymi, až zabudnutými kriminálkami právom. Spočiatku som bol celkom spokojný, ale postupne sa to kazilo až do hlúpučkej záverečnej časti. Svojho času som čítal, že afgánsky chrt patrí k najhlúpejším rasám psov a je schopný zablúdiť na konci vodítka. Napadlo ma to, keď som sa zamýšľal nad tým, čo to mohlo byť za scenáristu, ktorý to spáchal.

Najmenej 60 rokov žijem v prítomnosti Elvisovej hudby. Pretrpel som desiatku jeho filmov, pozrel nejaké dokumenty a tento Luhrmannov zázrak mi naozaj k šťastiu nechýbal. Dosť ľutujem mládež, ktorá by chcela prostredníctvom tohto filmu spoznať život a tvorbu Elvisa. Zvolili si zlú cestu. Retrospektívne zisťujem, že na spočítanie kvalitných životopisných filmov, ktoré som videl mi bohato stačia prsty jednej ruky.