nascendi

Najčastejšie riešeným problémom je, či je lepšia jednotka alebo dvojka. Pre mňa sú oba diely rovnaké (čo sa týka nadpriemerného dojmu) i keď sú úplne odlišné. Považujem ich za jeden účelovo rozdelený film a snažím sa predstaviť si výsledok, keby k obom častiam pustili niekoho rozumného a s nožničkami, ktorý by odstrihol to nadbytočné (urobil by Tarantinosekciu). Ale keďže sa Tarantino i mnoho ďalších režisérov sa drží zásady (voľne parafrázujem Vodňanského) "doporučuji, aby se to promítlo, když už se to natočilo" ostane uvedená predstava iba "takovým mým sněním".

Boháčka poznám od jeho vzniku, ale štvrtú hviezdičku som mu pridal až po poslednej projekcii. S Boháčkami, Lebowskými, Gumpami a podobnými typmi mám problém v tom, že odpor k nim prenášam do hodnotenia. Je to nesprávne a neospravedlniteľné, ale čo s tým? Tak to zatiaľ aspoň u Boháčka napravujem.

Aj keď som Lustigovu predlohu nečítal, verím, že v knihe bola atmosféra geta vystihnutá vierohodnejšie a desivejšie, ako vo filme. V tejto súvislosti sa mi celkom nenáležite vybavil Veľký útek. Aj v ňom mi zajatecký tábor miestami pripomínal tábor pioniersky. Tu ma obdobným spôsobom rušila skupina mladíkov (Abrhám, Vinklář, Němec a ďalší). Vo filme je niekoľko silných momentov, ale väčší počet hluchých až nevydarených. Dve hviezdičky preto vyjadrujú maximum môjho uznania.

Aj po polstoročí, ktoré uplynulo odvtedy, keď som ho videl v kine, ho považujem za pozerateľný. Síce sa na ňom podpísala doba, v ktorej vznikol a neviem, či by som ho bez problémov odporučil mladému divákovi, ale pre nás, ktorí ho poznáme z onej doby predstavuje málo premennú hodnotu.

Pred časom som si nesústredene pozrel časti Requiem a celkom ma zaujal. Dokonca až tak, že som ho zaradil do svojej Top 100. Dnes som si ho pozrel celý a sústredene a nestačil som sa čudovať. Renč si zahral s divákom nepeknú hru. Ponúkol film, ktorý bol prostredím i ladením v porevolučnej dobe žiadaný. Dej prekrútil, postavy prifarbil, autentickosť zvýšil niekoľkými chovancami a aby tomu nasadil korunu, ešte si aj vo filme zahral. A ľudia zabrali. Ostali im unifikované spomienky a mne presvedčenie, že pri opakovanej projekcii, zažili rovnaké prekvapenie ako ja. Hviezdička dolu a von z Top 100, to sú jediné kompenzácie za to prekvapenie.

Sú filmy, ktoré napriek tomu, že nesú pečať doby, v ktorej vznikli, nesú aj posolstvo zrozumiteľné aj dnešnému divákovi. Napriek všetkým existujúcim nedostatkom považujem Polnočnú omšu za taký film.

Kill Bill považujem za guláš, v ktorom nájdete lahodné kúsky, ale aj také, pri ktorých vás môže napnúť na zvracanie. A podľa rôznosti chutí degustátorov sa roztvára aj paleta hodnotení tohto nejednoznačného filmu.

Príjemná spomienka na mladosť, ktorá bohužiaľ odhaľuje, že vtedy nám išlo viac o nádhernú ženu, než o herečku a príbehy.

Útek v reťaziach má ľahko zapamätateľný dej. Jeho protirasistickú myšlienku dokázali pochopiť aj socialistickí cenzori takže bol jedným z mála amerických filmov ktoré boli v tej dobe u nás premietané. Aj ja som ho mal v spomienkach zafixovaný ako napínavý útek dvoch väzňov a už som si nespomínal, ako to vlastne skončilo. Vidieť ho po pol storočí bol úplne iný zážitok. Vychvaľované herecké výkony hlavných predstaviteľov (brodenie, bitka), nelogickosti scenára a figúrkovitosť prenasledovateľov mi často dvíhali obočie. Celkovo ma film nechal ľahostajným. Preto aj to znížené pôvodné hodnotenie.

Pri x-tom sledovaní som si uvedomil, že aj keď je tento film vo svojom žánri legendou, nestačí to na najvyššiu priečku v hodnotení. To by museli existovať osobitné kategórie filmov, v rámci ktorých by mal veľmi slušnú šancu. A pri x+1 sledovaní som bol nútený ísť na mierne nadpriemerné hodnotenie. Pravdepodobne k tomu prispel nielen slovenský dabing, ale aj skutočnosť, že pri opakovaných sledovaniach sa pomer pozitív a negatív mení.