TERRORDROME

Séria Nemesis je ako odtrhnutý výťah ktorý sa len rúti od zlého k neuveriteľnému. Treba povedať že akékoľvek dno bolo už dávno prerazené, kabína presvištala cez zemské jadro, nabrala rýchlosť svetla a vrátila sa na počiatok vesmíru. Piaty diel už sa musí obísť bez Pyuna, ktorý je tu uvedený ako producent. Dosť ťažko sa však verí že mal tento film akúkoľvek produkciu, lebo je to amatérčina až na kosť kde pár kamošov vzalo plastové lejzrové zbrane a hrajú sa s nimi na príbeh o cyborgoch. Herci sú ako drevené ( snáď až na jednu plastovú ) bábky a akcia vyzerá asi tak že hrdinovia stoja ako tvrdé Y a mávajú pištoľkami či rukami v závislosti od toho či to má predstavovať prestrelku alebo kung-fu súboje. Plus nepadnúce zvukové efekty dotvárajúce dojem kreslenej grotesky. Jednotlivé scény je potom možno rozdeliť na žlté, červené, zelené a modré, to podľa momentálnej nálady kamerového filtra. O čom bol dej neviem, film mi svojou umeleckou víziou tak vyrazil dych že som ho nestíhal vnímať, ale hlavným záporákom bol plesnivý Kill Bill s mečom na stole ktorý zomrel na infarkt po tom čo mu jeho sestra alias bakelitové strašidlo vynadala. Každopádne film ani tentoraz neprišiel o svojho maskota Sue Price. Síce už to nie je tá namakaná svaloženština ako kedysi, ale prišla predať svoju múdrosť ďalšej generácii a možno dostala aj obed zadarmo. Nádhera!

Isteže to nie je dokonalé a ešte som ani nevidel všetky diely, ale toto už asi nič neprekoná. Carpenter ešte raz v živote podal výkon a natočil akoby štvrtý diel svojej apokalyptickej trilógie. Námet o hľadaní raritného experimentálneho filmu ktorý v divákoch vyvoláva explóziu násilia nie je príliš originálny, už sme honbu za podobnými tretkami pár krát videli, ale spracovaním patrí k najlepším, aj keď je to "len" diel televízneho seriálu nedosahujúci celovečernú dĺžku. Ja osobne by som možno vynechal mysterióznu omáčku, teda tie vízie ktoré sa stupňujú ako sa hrdina približuje k cieľu a nechal to celé proste viac fyzické. Ostatne máme tu šialeného fanúšika snuffu sekajúceho hlavy, oskalpovaného anjela otroka a Udove črevá v premietačke. Tento diel má tú takmer jedinečnú vlastnosť že je v rámci hororového seriálu jeden z mála naozaj hororových príspevkov bez nejakého presahu kamkoľvek inam. A je parádny o tom sa nediskutuje!

Ďalší komediálne ladený diel kde skrachovaný detektív vyšetruje udupané obete a príde na stopu srnčej ženy z indiánskych mýtov. Má to sympatických hrdinov a fajn humorné vyprávanie, hlavne scéna kde si detektív predstavuje rôzne scenáre ako sa mohli zločiny stať a všetky jeho nápady sú úplné hovadiny, ako sám skonštatuje. Nemám žiadne výhrady, horor to síce nie je, ale zábava hej a to sa počíta.

Že Joe Dante natočil miesto vážneho hororu čiernohumornú politickú satiru nejako neprekvapí, skôr sa to dalo čakať. Komediálny prístup k žánru mne nikdy nevadil a tak si to dokážem užívať. Mŕtvoly vojakov čo padli v nejakej zámorskej vojne po návrate v truhlách o žívajú a chcú... VOLIŤ! "Hrdinami" sú profesionálny klamári starajúci sa o to aby verejnosť vnímala vládnu politiku kladne a keď vyjde najavo že zombáci neplánujú voliť ich kandidáta, z pôvodne prezentovaného zázraku je hneď dielo Satana. Mŕtvi sú totiž naštvaní že položili živoť niekde v zadku sveta len kvôli klamstvám kravaťákov. Zábavný nápad, dobre spracovaný aj zahraný, plus je tu holografický doktor zo Star Treku, tentokrát ako vrchný špinavec. Ako horor to určite neobstojí, ale inak dobrá vec.

Dario Argento sa vytasil s epizódou kde policajt zachráni pred nejakým šialencom ženskú s ksichtom ako minotaurus. Neustále na ňu musí myslieť a tak si ju berie z ústavu domov. Ona však rada žerie živé mäso a zároveň šuká ako diabol, takže ju len ťažko opustiť a po zjedenej mačke a dievčati od susedov obaja berú roha. Perverzná pombinácia sexu a hnusu funguje, akurát že príbeh úplne kašle na nejaké dôsledky. To že policajt vezme podivnú Jennifer len tak z ústavu a potom si zmiznú nikto nerieši, o mŕtvolách okolo nehovoriac. No a ten koniec je presne taký aký som dúfal že nebude, teda klasický kruh keď to celé pokračuje ako začalo. Radšej ho mohla utrtkať na smrť, aspoň by z toho ten chudák niečo mal.

Väčšinu času sa nedá povedať o čom to vlastne je. Nejaká postapo budúcnosť zdecimovaná akousi nákazou, gangy feťáckych dementov, nu metal, epileptické strihy a vizuál ako grc... A Robert Englund ako majiteľ klubu ponúkajúci zákazníkom zvrhlú show, ktorú uvidíme až ako súčasť finálovej pointy. Taký hodinový LSD výlet ktorý môže zaujať svojou stroboskopovou estetikou a neurvalou neokrôchanosťou, ale tá nepochybne zámerná neuchopiteľnosť historky s potenciálne zaujímavého sveta ma teda nebavila a pointa s tancujúcimi mŕtvolami a rodinným tajomstvom nebola žiadne terno. V tejto epizóde potešil snáď len tradične slizký Englund a nejaké tie obnažené industriálne kozy.

Kto sa na béčkovú Lovecraftovskú historku hodí lepšie než Stuart Gordon? Študent matematiky sa nasťahuje do starého baráku, kde pracuje na svojej teórii neeuklidovskej geometrie otvárajúcej pod správnym uhlom bránu do inej dimenzie. Ten barák je nič moc diera, navyše jeden dedko sa tam strašne nahlas modlí a neustále sa vypytuje na krysu s ľudskou tvárou. Keď hrdina upozorní na problém s hlodavcami majiteľa, ten mu ako riešenie venuje kladivo. Každopádne má hrdina zlé sny o čarodejnici a je stále viac mimo, takže sa kľudne prebudí v knižnici s Necronomiconom v ruke. Je jasné že dobre to skončiť nemôže, ostatne je to predsa Lovecraft. Scéna kde sa náš mamlas snaží premôcť sám seba aby nezabil dieťa pod vplyvom čarodejnice boa teda dosť smiešna, respektíve tragicky zahraná, ale úplné finále v ústave to vynahradilo. Otázkou zostáva ako to vlastne bolo s tým priechodom v stene, ktorý miesto sľubovaného multiverza viedol len niekam do špajze!

Konečne som sa dostal aj k majstrom hororu, kde si rôzne známe firmy na tomto poli zrežírujú jeden diel seriálu. Ako prvý to má na povel Don Coscarelli ponúkajúci tak trochu iný slasher. Hrdinka niekde na horskej ceste stretáva podivného vraha zvaného "Mesiačik", s tvarohovou pleťou a striebornými zubami, čo odvŕtava svojim obetiam oči a potom ich aranžuje na svojej záhradke ako strašiakov. Táto krasotinka sa ale nedá úplne ľahko zabiť, lebo má za sebou bojový tréning od svojho prepperského manžela čakajúceho na koniec sveta. Môžeme sa sťažovať že ten zabiják je iba náhodné čosi k čomu nedostaneme žiadne vysvetlenie, ale o neho tu napokon vlastne ani nejde a pointa príbehu je úplne inde. Inak fajn brutalita a slasher čo na to ide trochu bokom, to oceňujem. No a kde je Coscarelli tam bude niekde schovaný aj Angus "Tallman" Scrimm tentokrát v úlohe bláznivého dedka. Za mňa dobrý štart projektu.

Houly madrfaking šit! Od 3159 dielu Puppet Mastera by človek vážne neočakával ani teplý prd, ale on sa oblúkom vrátil do svojich najlepších čias, čo je zázrak porovnateľný snáď len s Kristovým zmŕtvychvstaním a následným zjavením na toaste či psom zadku. Už len samotný fakt že to vyzerá ako film a nie ako záznam divadeľného predstavenia je neuveriteľný. A čo viac, tentoraz žiadna fantasy vtákovina o dobrých a zlých bábkach bojujúcich o osud sveta, ale starý dobrý splatter horor o vraždiacich minizmrdoch. Dokonca išli tak ďaleko že z Toulona tu urobili presvedčeného nacistu čo používa bábky na vraždenie židov, lesbičiek a cigáňov. V hoteli neďaleko Toulonovho sídla sa má konať aukcia bábok čo znamená hromadu vraždiacich hajzlíkov pohromade. A činia sa ako by ich za to platili, vrážd je veľa, sú krvavo vynaliezavé/vynaliezavo krvavé a všetko sú to praktické efekty! Občas sú kreatívne takmer až za hranu ako odseknutá hlava v hajzli na ktorú jej bývalé telo čúra, alebo trpalík vo vagíne vykonávajúci potrat. Plameňometčík si pripáli obed, robotko s vrtuľou je ako lietajúce mäsiarstvo a malé bábo Hitler ovláda mathiasa Huesa zavŕtané do jeho chrbtice. Film ani chvíľu nenudí, čo je u tohoto žánru a cenovej kategórie extrémne vzácne, Snáď len záverečný súboj s cyberpunk zombie Toulonom mohol byť lepší, ale nemôžeme mať všetko. Moje hodnotenie je možno objektívne trochu prestrelené, ale nemôžem inak.

Po asi milióne rokov som späť v pupeťáckej sérii pozretím trinásťtisíceho osemstoosemdesiattretieho dielu. Veľkou výhodou tohto filmu je že vzbudzuje očakávania tak nepredstaviteľne malé, že je takmer až kvantovo nemožné ich podliezť. Zasa sme v druhej svetovej kde nacisti túžia po bojových bábkach. Nejaké si vyrobia, ale majú len málo oživovacej látky čo ostala po Toulonovi. Na strane dobra stojí nejaké lomidrevo s ježkom čo má robiť pomocníka trpasličiemu kúzelníkovi a woodoo kňažke ktorá čaruje hlavne svojimi kozami. Jasné že je to celé superlacné, dej sa odohráva v asi troch miestnostiach s divadelnými kulisami a herci "hrajú" za čipsy, ale predsa len je to aj vďaka neveľkej stopáži "lepšie" než hoboj do zadku. Nacistická frojlajn bábka s odklápacími kozometmi vypáli pár solídnych rán, Tuneller vyvŕta pár solídnych dier do nepriateľov a Blade dostane v závere priestor bodať a párať až kým nie sú všetci solídne krvavý a mŕtvy. Čo sa týka efektov, tak krv je z väčšej časti otrasne digitálna, bábky v pár záberoch vyzerajú ako stop motion takže by som povedal že sú najskôr prebraté zo starších filmov a taktiež je tu sekvencia vybuchujúceho modelčeku elektrárne, čo ma potešilo. Zaujímavým prvkom je aj nacistický zmrďák s telekinetickými schopnosťami čo vyzerá úplne ako Alfred z Burtonových Batmanov. Čo je vlastne na filme najhoršie ( okrem faktu že je to príšerný brak ) je však že prítomnosť samotných bábok je vlastne zbytočná a ich vyňatím by sa nič nezmenilo, takisto ako odhalenie že hlavná nacimrcha je nejaký starodávny démon, čo ale nemá na dej žiaden vplyv. Ten film je v podstate lajno, ale fakt že som videl hromadu horších a nudnejších tomu dáva nejaké body.