TERRORDROME

Artuš robí podfuck! Podobne ako Sherlock aj tento zhrdzavený rytier schytal do ksichtu dávku modernizácie, takže je z neho kápo bordelu čo v rôzne zrýchľovaných či spomaľovaných prelínačkách hovorí z budúcnosti a keď chytí do rúk Excalibur tak buď omdlie, alebo všetko vykosí mega Matrix štýlom, ktorému chýba k dokonalosti jedine naozajstná krvavá brutalita. Sekanie supersilným magickým mečom tu tak má podobný problém ako Wolverine vo väčšine svojich filmov, kde kvôli detskému ratingu síce rezal oceľ, ale mäso tvrdohlavo odolávalo adamantiu. Je to rýchle, zábavné, Jude Law je pološialený slizúň stavajúci babylonskú vežu a Hunnan ako Artuš cynický vagabund tak akurát aby nebol otravný. Okrem úvodu s gigantickými slonozillami s pyramídami na chrbtoch je mágia skôr upozadená v prospech gangsterky a gerilových eskapád, teda až na finálového bossa alias pekelného kosca. Ono to vlastne bola vcelku blbosť, ale efektnou zábavnosťou/zábavnou efektnosťou všetko prebíja. Akurát na to svet hodil veľkým sloním bobkom a ďalej už nič nebude. Ale hlavne že sa ten istý svet ide posrať zo surfujúcich šmolkov v Avatarovi!

Toto bola takmer dokonalá strata času. Koľko tisíc stupídnych hororových historiek o bubákoch čo sa zjavia keď vyslovite ich meno, alebo im naštíte pred rohožku a oni vás zabijú sme už videli? A táto rozhodne nie je ničím výnimočná, hrdinami sú otravný teenageri čo riešia svoje kraviny a blúdia lesom, zlá čarodejnica vypadla zo seriálu Xena a digitálne efekty taktiež. Ten film sa fakticky nesnaží vôbec o nič, bosorka spúta obete starými plachtami alias votreleckými kokónmi, do huby im strčí jablko a zopár ich pomelie vo veľkom mlynčeku, čo je síce fajn nápad, ale vyzerá to tak strašne amatérsky že nad tým fanúšik len vypustí pietny prd. Striekajúca krv je najlacnejšia digitálny sračka popri ktorej vyzerá realistickejšie aj krv z Itchiho a Scratchiho a to čo z mlynčeka vychádza vôbec nevyzerá ako to čo by malo z mlynčeka vychádzať. No a tak sa všetci motkajú okolo stašidelného baráku až ktosi príde na myšlienku že čarodejnice predsa horia ( pretože sú z dreva, akoby povedali Monty Pythoni ) a tak ju upália pomocou zapalovača a spreja čo je sprevádzané pravdepodobne najhorším digiefektom na svete. A vôbec ak platí že jej  musíte rozbiť okno aby si pre vás prišla, tak akože zabíja každého koho stretne tak že mu švihne rukou po krku?! Na čo sa to vôbec pýtam, lebo s najväčšou pravdepodobnosťou ona sama netuší nič o vlastných pravidlách. Len toľko som chcel.

Meno Takashi Miike je vždy prísľubom bizarnosti a aj tento film to naplňuje kopcom, ale absolútna uletenosť neznamená automaticky zábavu. Od začiatku som nejak nevedel o čom to celé je, behajú tam nejaký Jakuzáci, chvíľu sa márujú, chvíľu plačú a v pivnici sú nejaký otroci háčkujúci kapesníky a snažiaci sa nevybuchnúť od zlosti. Následne príde na scénu japonský Django s truhlou na chrbte, Yayan Ruhian ktorý všetkých zbije na hromadu ( nesúhlasím že je úplne nevyužitý, scén kde proste robí to svoje tu má niekoľko) a hrdinu uhryzne odtrhnutá hlava jeho Bossa. Takže je z neho upír, následne sa začnú premieňať aj všetci v celej štvrti, jednej jakuzáčke tečie mlieko z ucha a ona tým  zalieva záhony a hlavný záporák je chlap v kostýme žabieho maskota, pod ktorým je chlap s plastovou žabou hlavou. Plus neodvratné kaidžu finále ktoré samozrejme nedáva žiadny zmysel. Rozhodne netuším kto je kto a prečo sa to všetko deje, ale v mnohých záberoch je badať že by to mohla byť potenciálna béčková pecka, keby to celé nebolo len ako sada temperových farieb v mixéri ktoré po vyšplechnutí na stenu utvoria abstraktný obraz. Ako by povedal klasik - "je to pičovina velebnosti"!

Takže upíri sa snažia žiť v mieri a kde inde by upír našiel mier než uprostred púšte s čo najväčším množstvom slnka. Opaľovací krém a slamené klobúky to istia a všetci sa svorne snažia predstierať že sú úplne obyčajné mestečko čučaním na plesnivé jedlo v bufete. Bandu upírov čo nemajú na práci nič iné než imitovať ľudskú spoločnosť je zábavné sledovať, ale aj tam existuje krvilačná opozícia ktorej nechutí syntetický jogurt a tí plánujú návrat k cicavému spôsobu života. Z postáv sa jednožnačne vylúpnu traja ZZ Top dedkovia z pumpy, David Carradine ako upírsky mierotvorca a samozrejme Bruce Campbell ako Van  Helsing. Ten dostane príležitosť predviesť svoje klasické pitvorinky, ale ku koncu náhle nezmyselne zmizne zo scény za čo treba natvrdo strhnúť jeden bod. Vo finále sa rozpúta veľká prestrelka dobrý vs zlý upíri, takže máme množstvo priestrelov, ale za celý film iba jednu urvanú hlavu a explodujúceho upíra. Plus pár gumených stop motion netopierov bez ktorých by sa to obišlo. No neva, sranda to bola celkom slušná, ale mohlo sa viac pritlačiť na pílu, najlepšie motorovú.

Nech nežeriem a neseriem, ale ten vykuk Wan to konečne dokázal. Všetci mali za to že natočí ďalší stupídny Insidious či Conjuring s digitálnymi bu-bu-bubákmi a on im ukázal akurát Fuck Off! Ja som teda Giallo nikdy nežral, ale to ako sa s tým pohráva tento film ma dostalo. Tvári sa akože vážne, pričom okolo trúsi omrvinky naznačujúce o čom to skutočne je a napokon vybalí na diváka svoju groteskne prepálenú podstatu, takže nejeden dôverčivý chudák sa z toho poserie že čo je to za kokosové WTF? Vrah behajúci pospiatky, Kung-Fu a nadprirodzené schopnosti ktoré síce nedávajú zmysel, ale zato sú kurevsky efektné a efektne kurevské. Záhadné vraždy a detektívny prípad smerujú k rozpoltenosti ktorá nie je psychická ale fyzická, pointa je úžasný bizár a nakoniec to zaklincuje Matrixovské policajné peklo aké nedal ani Terminátor. Je to áčkovo vyzerajúce béčko, dobre natočené a sakramentsky si zahrávajúce s divákom. Milujem to! P.S. Where is My Mind?

Tak som náhodou pozeral večer telku a začal tento film. Vraj to nie je prístupné do 18 rokov, tak si vravím, možno  nejaký horor. Keď vyskočil nápis Asylum tak to so mnou naozaj trhlo a pri mene hlavnej hviezdy Carmen Elektra som mal hovno až za ušami. V zásade ide o to že banda študentských dementov ide na nejaký ostrov a okolo pláva dvojhlavý žralok čo musí živiť dva hladné krky. Už je to nejaký ten piatok, sobota aj nedeľa čo som naposledy videl jednu z týchto príšeráckych megachujovín a tak som to zožral aj s nechápavým úsmevom. Filmy ako tento snáď naozaj môžu slúžiť len na pranie špinavých peňazí od mafie, lebo inak to nemá žiadne iné opodstatnenie svojej existencie. Scenár je len o tom že dementi chodia z jedného konca ostrova na druhý, drístajú nezmysly, dievčatá občas ukazujú kozy, plus jedna lesbická scéna po ktorej žralok zožerie obe aktérky. Že sa obrovský zmutovaný žralok dokáže nenápadne pohybovať a skrývať vo vode ktorá je človeku sotva po pás je ešte jasnejšie a samozrejmejšie než to že je zem plochá a hviezdy sú na nebeskú klenbu pribité klincami. Medzi najvtipnejšie okamžiky určite patrí desivé zranenie pána učiteľa ktoré vyzerá ako by sa porezal pri holení nôh, ale reve pri tom ako by to bola udalosť čo má vstúpiť do dejín gore efektov. Taktiež zváranie trupu lode štýlom "mávam si zváračkou a je mi dobre", či žralok snažiaci sa hlavami rozbúrať ostrov sú celkom zábavné detaily. Film ako taký síce nestál za nič, ale svojou absolútnou lenivosťou a absenciou akejkoľvek snahy o čokoľvek dokáže zaujať ako študijná kuriozita.

U podobných srágor človek vždy tajne dúfa, ale nikdy nečaká že budú naozaj zábavné. Niekedy sa to však stane, ako v tomto konkrétnom prípade. Nie je to žiadne kinematografické veľdielo zapísané v historickom anále, ale hneď na úvod sa tam roztečie párik milencov ako voskové figuríny pôsobením lúča skazy šialeného profesora a hneď potom hrdina v slipoch vystrčí zbraň z kuracieho zadku na podnose a postrieľa pár buranských bankových lupičov. No a tak je to celý čas, na deji moc nezáleží, hlavne že sú tam dosť krvavé prestrelky, automobilové naháňačky kde chudáci civilisti uhýbajú zbesilým vehiklom aj bitka v márnici s karate ženskou čo nakope hrdinu do rozkroku. Taktiež mu zabijú frajerku a tak musí postrieľať ešte viac špatošov, rozdať si to s buldozérom a uháňať rozjuchaným kaskadérskym štýlom San Franciskom v bugine krorú by určite chceli Bud s Terencom. Takže aj keď si moc nepamätám dej, akcia pobavila a to nemôže povedať veľa podobných filmov.

Srandovná španielska variácia na Supermana o ktorej som si nie istý či to mala byť tak trochu paródia. Každopádne sa film s ničím neserie a hneď na úvod je vesmírnemu kulturistovi v slipoch zadaná úloha bojovať so zlom na zemi. Zlom sa v tomto prípade myslí diabolský cameron Mitchell ktorý dáva nádherne distingvovane jebnutého zloducha, radosť pozerať. Niektoré scény sú jasne komediálne ako veselá bitka v bare ktorú jeden štamgast ignoruje a len sa napcháva, dvaja priblblý únoscovia čo po stretnutí so Supersonicom utekajú rýchloposuvom a samozrejme grgajúci ožran drankajúci drobné na chľast. Pri veciach ako autá čo vybuchujú okamžite po prudkom odbočení, alebo zdvíhaní papundeklového parného valca už je neisté či to bolo zamýšľané ako sranda, ale určite je a to sa počíta. Hlavný hrdina je taký fúzatý chlapík ( celý čas mi nedošlo že to bol chlap čo hrával Matúša ) čo povie do hodiniek heslo " nech je sila galaxie so mnou" a premení sa na na nablýskaného svalnáča s pomerne nekonzistentnými superschopnosťami od lietania po dezintegráciu ľubovoľne veľkých predmetov mávnutím rukou. Zloduch má pomocníka čo vyzerá ako drsnejší klon Leslieho Nielsena a parádneho robota typu konzerva s plameňometom a raketami na Batmanovských ušiach. Jediné čo ma na tom celom sklamalo bolo finále, kde som sa tešil na duel s robotom, ale ono iba všetko proste nezmyselne vybuchuje v neprehľadných chuchvalcoch. No nevadí, keby boli všetky podobné srajdy zábavné aspoň ako táto, bolo by na svete viac mieru.

Ako bonus k ukončenej sérii skrížili Hammeráci svoje kladivo s kosákom so Shaw Brothers a výsledkom je kolotočiarsky kung-fu horor kde upíri so škraboškami napádajú čínske dediny len aby miestnym ženám strhávali blúzky a koncentrovali tak v sebe čiernu mágiu pohľadom na trasúce sa cecky. Transylvánsky Dracula má už po krk života v hrobke a tak splynie ( veľmi doslova ) s vyslancom čínskej ľudovosatanistickej republiky a odíde za lepším niekam do riti kde ľudia žerú ryžu a nakazené netopiere. Smiešne masky, tie plyšové netopiere už ani len nemávajú krídlami, zato hromadnými bitkami ako v Asterixovej osade sa to len hemží a uprostred toho všetkého sa Peter Cushing snaží zistiť čo tam kurva robí. Charizmu mu nikto nikdy neuprie, ale jeho postava je tak trochu slabomyseľný konšpiračný teoretik čo zúfalo presviedča číňanov o pravdivosti legiend a že v Ázii na upírov platí miesto kresťanského kríža soška Buddhu. Okrem faktu že je to proste Cushing sa mu musí uznať aj to že napriek svojmu veku nerád stojí uprostred bitiek ako vypnutý vibrátor a tak sa oháňa horiacim konárom, neváha sa ani hádzať o zem a Dracula v súboji jeden na jedného nemá ako vždy šancu. No, tie bitky sú taký Shawovský štandard svojej doby, takže solídne, plus nejaký tí zmárovaný zombíci, horiaci maníci a upír utopený v sude vriacej krvi. Nanešťastie je ten bordel napriek svojej naspeedovanej rozkokošenosti prekvapivo dosť chabý čo sa týka zábavy, teda ak nepočítame dementne srandovné scény ako odhalenie pravdivosti legendy keď nájdu pri modlitebnej búdke uprostred prérie na zemi pohodenú škrabošku. Ale utečie to rýchlo ako číňan po bryndzových haluškách.

Pre posledného Hammerovského Frankensteina sa po jednej absencii vracia Peter Cushing. Mladý rebelujúci vedec je vyhlásený za šialenca a poslaný do blázinca, ktorý však inkognito vedie jeho idol barón Frankenstein a ten ho miesto internácie urobí svojim pomocníkom. Zbytok je klasika, Victor upláca z kusov chovancov Yettiho a ten sa nakoniec odtrhne z reťaze. Vzhľadom na dobu v ktorej sa dej odohráva sa dá akceptovať že doktor barón stále zanovito verí že ak prišije chlpatému ozembuchovi ruky umelca a voperuje mozog matematika dostane dokonalú bytosť, aj keď je výsledkom vždy len hnusná sračka. Je to ako v Pekárovom Cisárovi kde sa ten maník pokúša rozbiť atóm olova, len musí prísť na to ako do toho správne tresnúť. Rozdiel oproti predošlým filmom je že tentoraz uvidíme vyberanie mozgov v nekompromisne priamom zábere, ktorý neuhne až kým nie je hotovo. Samotmé monštrum však nevyzerá že je z pekla ako skôr z brazílskeho karnevalu. Úprimne, spočiatku som si hovoril že toto nemohli ani v roku 74 myslieť vážne, gorila v nohaviciach a s ksichtom ako zmutovaná Marilyn Monroe s obrovskými gumenými perami je dosť silný tabak. Ale nejako som si na neho zvykol a jeho degenerácia z nešťastného experimentu v nepríčetného psychopata vraždiaceho rozbitými fľaškami bola solídne spracovaná aj napriek jeho nehybnému opičiemu ksichtu. V závere potom Frankenstein iba sucho poznamená že to bol svojim spôsobom úspech a nabudúce to bude lepšie. Takýto cynicky otvorený záver sa mi zdá paradoxne ako dobrý bod pre ukončenie série, takže za mňa fajn.