Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Krátkometrážní

Recenze (4 980)

plakát

Zápisník jedné lásky (2004) 

Každý si pamätá na svoju prvú lásku. A každý o nej vie, že sa na ňu nezabúda. Zápisník jednej lásky je príbehom chlapca a dievčaťa, ktorý si boli súdený ale okolnosti im v čase keď sa zamilovali, nepriali a preto nemohli byť spolu. Život má ale vo zvyku dávať druhé šance. Veľmi príjemný film, ktorý stavia na perfektných výkonoch Goslinga a McAdams, ktorých emotívny výkon pripomínal rovnako ladené ale nie happyendom končiace madisonské mosty. Takýchto filmov je naozaj tucet, a taký a moment to remember je emotívne vyhrotenejší a príbehovo bolestnejší a krajší, ale aj napriek tomu, že zápisník jednej lásky nedokáže z konca vymaniť toľko emócií koľko by mal, sa jedná o film, ktorý vo vás vzbudí sympatie, hlavne zásluhou hlavných hrdinov a ktorý si rozhodne radi pozriete znova. Je tam veľa pekných momentov, ktoré dokážu pohladiť dušu. Nie dokonalé, ale to je chybička krásy, ktorú som v tomto prípade schopný akcepotovať.

plakát

Komparz (2005) (seriál) 

Veľmi málo seriálov sú ako seriály pánov Gervaisa a Marchanta. Veľmi málo. Tento ďalší komediálny seriál z veľmi netradičného prostredia komparzistov a hercov a slávy, je rozhodne to najľudskejšie a hlavne najvtipnejšie čo táto dvojka vypracovala. Naozaj neexistuje ani jedna jediná výtka, ktorá by smerovala k tomuto seriálu. Všetky slávne mená si doslova užívajú svoje malé šteky. McKellenove - You shall not pass! ma odzbrojilo! Stewartové - nemáš ženu, nemáš přítelkyni a nevidel si star trek nová generace? Panebože! - zmes neskutočne trefných vtipov a postáv, ktoré nie sú úspešné a zubami nechtami úspešné byť chcú. Nech sa deje, čo sa deje. Strata dôstojnosti, priateľov, viacej trápnych situácií, a v poslednom diely krásne dojímavé rozuzlenie. Tomuto hovorím niečo čo dokážu len Angličania. Za to im patrí veľká vďaka. Jedno z naj hereckých predstavený Ricky Gervaisa, ktorého monológ na konci neskutočne trefne vystihol všetko čo vystihnúť mal a pritom nezabudol dojať. bravo.

plakát

Kancl (2001) (seriál) 

Seriál, ktorý jasne dokazuje že angličania sú v tvorbe humoru, charakterov postáv a prostredia v ktorom sa príbehy odohrávajú neskutočný machri. Úplne obyčajná kancelária, v ktorej sa stretne partička ľudí, ktorým chýbajú sny, perspektíva, obdiv a uznanie sa v tomto scenáristicky a režisérsky dokonalom diele pánov Gervaisa a Marchanta, dostávajú do úplne normálnych situácií, ktoré vychádzajú z fiktívneho dokumentu, ktorý o tejto kancelárií točí BBC. Pamätám sa ako som videl prvý diel a vôbec, ale vôbec som sa nezasmial. Pozeral som na to ako na úplnú hlúposť, bez ničoho originálneho. Pravdou je, že keď som sa k tomuto dielku neskôr vrátil, tak som objavil v čom je tento seriál taký prevratný, taký uvoľnený a hlavne taký originálny. Každá postava je charakterovo vystihnutá do takej miery, že tí s ktorými máte sympatizovať, sympatizujete a niektorý vám strašne lezú na nervy - David Brent. Posledný diel je ale neskutočne krásne vypointovaný a vy zrazu vidíte že čas, ktorý sa neustále pohybuje a miesto, ktoré sa vôbec nemení, menia ľudské osudy viac akoby sa mohlo zdať. Veľký potlesk pre Martina Freemana a jeho postavu Tima - ktorý bol jedným slovom dokonalý, počas všetkých dielov. Rozhodne jeden z najlepších seriálov!!

plakát

Solomon Kane (2009) 

Solomon Kane je hrdina ktorý chodí temným stredovekom, občas využije nejakého toho koňa, ktorý sa dostáva do potýčky z temnými tvormi, ktoré obývajú okolité lesy, kostoly a jazerá. Ako komiksová postava má Solomon Kane vybudovaný takmer dokonalý svet, v ktorom pôsobí. Nie je síce až taký komplexný ako napríklad barbar conan, ale aj tak sa jedná o môjmu srdcu bližšiemu hrdinovi. James Purefoy stvárnil postavu temného, krvou bažiaceho muža takmer dokonale. Rovnako dobre si poradil aj z jemnejšou verziou človeka, ktorý zišiel z cesty a hľadá mier. Neustále balancovanie medzi dobrom a zlom je tu bezchybné. J.Bassett napísal a zrežíroval vôbec nie zlú temnú fantasy, ktorá si z predlohy berie isté prvky, ale viacej sa podobá komerčnejšie ladeným príbehom. A tá komerčnosť troška berie kvalite snímku. Chýbajúci rozpočet je doslova cítiť a bolo vidieť že na filme bolo strašne šetrené, pretože ani finále a ani bitky nie sú spravené z epickým nádychom, ale len z rýchlou a striedmou strihovou skladbou a z pár mľaskavými zvukmi. Osobne považujem prvú polovicu filmu za takmer dokonalú. Tú druhú za príliš preplácanú. Niečo tomu chýbalo aby ma to úplne odrovnalo. Ale zlé to rozhodne nie je. Dokonca mi je Solomon Kane natoľko sympatický, že si jeho prvé filmové dobrodružstvo čoskoro zopakujem.

plakát

Cemetery Junction (2010) 

Gervais a Marchant sú tvorcovia, ktorý svetu priniesli také klasické komediálne seriály ako je Kancl a Komparz. Ich prvý spoločne napísaný a zrežírovaný filmový počin Cemetery Junction má ale s týmito seriálmi pramálo spoločného. Nie je tu veľa bláznivostí ani nepochopených situácií, je to skôr príbeh o hľadí si svojho vlastného miesta v živote. Smutné skonštatovanie že je veľmi málo osudov, ktoré takto v skutočnom svete končia, však neznižujú na sile tohto filmu. Je príjemný, dostáva ľudský rozmer a postavy, ktoré v ňom vystupujú sú buď dobre zahrané alebo neskutočne sympatické. Veľmi príjemný film, ktorý sa síce nelíši od podobne ladených snímkou, ale ani sa o to nesnaží a keď sa to tak vezme, tak takéto filmy na prohodnotenie vlastných túžob a snov treba. Aj keď sú vlastne všetky na jedno kopyto.

plakát

Che Guevara: Partyzánská válka (2008) 

Pokračovanie filmu o jednom z najvplyvnejších mužov revolúcie Che Guevarovi nie je veľmi odlišné od svojho predchodcu. Jediné čo sa tu výraznejšie zmení je prostredie v ktorom sa príbeh odohráva. Kuba sa zmení na Bolíviu. A tiež to že zatiaľ čo prvý diel popisoval Che Guevarove začiatky, tak tento popisuje jeho koniec. Existuje veľa ľudí, ktorým sa viacej páčia začiatky a tiež existujú ľudia, ktorým sa viacej páčia konce. V tomto prípade sa radím k tým druhým ľudom. Prvou časťou som nebol veľmi nadšený, hlavne preto, lebo som nedokázal pristúpiť na fakt že hlavným hrdinom je vlastne kolektív revolucionárov a nie nejaká konkrétna postava aj keď Guevara ich všetkých spája. V druhej časti som sa o to ani nepokúšal a len som si vychutnával neskutočne skvelo prepracovanú a natočenú vizuálnu a technickú stránku celého filmu. Síce sa nejedná o film, ktorý by som vyslovene zbožňoval ale obidva diely ako celok tvoria rozhodne zaujímavé dielo, ktoré doslova dýcha Soderberghovím štýlom. Ak ho máte radi. Nemôžete byť sklamaný. Ak ho radi nemáte, tak vám tam jednoducho bude niečo chýbať. Inak sa jedná o nadpriemerný film, ktorý rozhodne fanúšikov Che Guevaru nadchne.

plakát

Che Guevara (2008) 

Jedna sa o najneosobnejší film aký kedy Soderbergh natočil. Postava Che Guevaru, ktorá ešte dodnes predstavuje symbol revolúcie, je tu vykreslená akoby v nejakom dokumentárnom filme. Sledujeme len drobné útržky, kde hádže pohľad na svojich spolubojovníkov a prednáša zemepisné destinácie, ktoré predpovedajú ďalší stret revolucionárov so štátnymi zriadencami. Del toro svoju postavu prežil, ale vďaka Soderberghovi sa mu jednoducho pod kožu nedostaneme. Celý dvojhodinový film, je plný odvahy, silných rečí, stovky postáv, ale ani jedna vás nechytí za srdce, ani jedna vás neprinúti premýšľať o tom, že či to čo robili malo svoje opodstatnenie. Jednoducho tu nie je nič čoho by ste sa mohli chytiť. Tí, ktorý Guevarovú postavu až tak nepoznajú, ho nebudú mať možnosť pochopiť a tí, ktorý ho poznajú, budú mierne sklamaný, lebo v tomto filme jednoducho niečo chýba. Soderbergh ale nie je neskúsený režisér a čo sa týka stavby scén, výpravy, hudby a prestrihov jedna sa o kus dobre zvládnutej remeselnej práce, ale načo to všetko je? Aj keď to vyzerá dobre z nastávajúcou zimou tento film zapadne snehom. Veľká škoda. V príbehu doslova cítiť veľký potenciál.

plakát

Ondine (2009) 

Kde bolo tam bolo.... Tak predsa začínajú rozprávky. Rovnakým spôsobom začína aj tento príbeh. Neil Jordan napísal a zrežíroval krásnu rozprávku, o mužovi, ktorý je dobrák a ktorý dávno stratil nádej že bude dakedy šťastný a o žene, ktorú majú všetci za nadprirodzenú bytosť a tým ako pôsobí na rybárov život a na život jeho dcérky, máme naozaj veľmi málo dôvodov jej neveriť. Jemne stupňujúca sa dráma s fantastickými prvkami je rozhodne očarujúca a ten kto má aspoň trocha rád tie staré rozprávky, kde sa o svoje šťastie bojuje aby si ho nakoniec hlavný hrdina mohol privlastniť tak nebudete sklamaný. Táto rozprávka z drsného sveta tam v Írsku okorenená o jeden z najkrajších songov od Sigúr rós All Right tvorí impozantné prostredie pre bytosť z iného sveta s menom Ondine. Nebyť troška obsahovo prázdneho finále, bol by to jeden z najkrajších filmov aké som na túto tému videl. Každý z hercov je neskutočne prirodzený. Takto je to len veľmi dobrý film, ku ktorému sa z radosťou určite dakedy vrátim.

plakát

Cesta (2009) 

Cesta je existenciálne ladená road movie, z ktorej doslova dýcha bezútešnosť, strach a boj o prežitie. Nenájde sa veľa takých filmov, ktoré striedajú monumentálnosť z minimalistickosťou a cesta je práve jedným z nich. Rozsiahle prostredia, zdevastovaná krajina, to všetko je tu podané ako na dlani a pri sledovaní sa doslova ocitáte vo svete v ktorom naši hrdinovia putujú. Minimalistickosť ich rozhovor dotvára emotívnu stránku veci, čo značí že nám to predostiera postavy tak aby sme ich mohli rozanalyzovať a potom následne posúdiť či ich konanie je alebo nie je správne. Kontrast medzi detstvom a dospelosťou je tu badateľný a režisér zručne strieda obidva pohľady protagonistov na svet v ktorom sa nachádzajú. Mortenssen sa tu objavil v dosť nezvyčajnej úlohe, a predsa je na ňom niečo čo neviem tak úplne definovať. Každopádne tragickosť jeho postavy je umocnená strachom o svojho syna a nástrahy číhajúce na každom kroku – či už sú to lovci – kanibalovia, nedostatok jedla, zemetrasenia, dážď, a ostatný zúfajúci ľudia – mu na pokoji nepridávajú. Skvelá Ellisova a Caveova hudba, vytvára neskutočne pôsobivé melódie z ktorých emócie doslova vytryskujú. Na poli existenciálnych filmov nemám výhradu. Ako dramatický príbeh zo zápletkou a vyústením tak nutným pre americký film to troška nudí a dokazuje že aj keď je úplne zle človek jednoducho potrebuje nádej v akejkoľvek podobe. Tam kde by to v iných filmoch fungovalo, tu to nefunguje. Pôsobí to až príliš silene. Skvelý štek guy pearca a celkovo veľmi zaujímavý film z pera jedného z najpôsobivejších spisovateľov súčastnosti McCormicka. 70%

plakát

Toy Story 3: Příběh hraček (2010) 

Jeden z najkrajších detských príbehov sa znova vracia a je naozaj úcithodné, že aj napriek tomu že je to tretí diel a že od posledného dobrodružstva našich hrdinov delilo jedno desaťročie, stále sa jedná o neskutočne kvalitnú oslavu detstva a všetkého čo sme ako deti mali radi a to hraní sa. Vidieť ústrednú dvojicu Woodyho a Buzza spolu ako podnikajú ďalšie zo svojich dobrodružstiev ma nielen že naplnilo šťastím, veselosťou, ale aj mi melancholicky pripomenulo tie najkrajšie momenty z môjho dospievania a to sa tvorcom podarilo. Film je farebný, nesĺzava do pátosu, na konci mi dokonca ušla jedna či dve slzičky a aj keď sa jedná o osvedčený toy story recept, ktorý sme mohli vidieť aj inde, a ktorý nám ponúka snáď všetky dovtedy poznané metódy stupňovania deja a nečakanej záchrany, stále som ochotný to pixaru tolerovať, lebo dakedy nemusíte byť originálny, dakedy stačí ak ste úprimný. A to čo fungovalo aj predtým, fungovalo perfektne aj teraz. odkaz na star wars ma neskutočne pobavil a navnadil na jedno z najvypätejších finále v toy story sérií vôbec. nemám čo vytknúť. Len neskutočne ďakujem za možnosť sa znova vrátiť k tomu čo robilo moje detstvo detstvom.