Pokoj v duši

Pokoj v duši je presne taký, aký ho očakávate. Konverzačná vzťahová dráma, ktorá rieši banálne a vážnejšie životné problémy akosi odnikadiaľ nikam. Čo nie je kritika. Kritikou je vyšumiteľnosť a syndróm detailov a polodetailov tvárí našich hercov, takže máte z toho všetkého pocit, že v televízii to bude úplne stačiť. A aj stačilo. Za posledné roky sa máloktorý slovenský film vyšplhal nad priemerné hodnotenia, mňa napadá v mojom prípade iba Marhuľový ostrov. Nie sme schopní natočiť skutočne silný film? (21.01.2013)

Prečo, prečo, prečo??? Prečo je niekto schopný na Slovensku natočiť takýto film a ešte ho poslať do sveta? Prečo? Prečo sa má svet pozerať na to, ako chlasceme, bojujeme s cigánmi, nadávame a kradneme (bicykle, drevo, duše, srdcia)? Už úvodná scéna, keď Tono, Marek a Peter štia (požičiam si slovník scenáristu) je trápna. Zbytočná. Podobne ako scéna so zrazením detí na chodníku, podobne ako všetky scény v krčme! PREČO SA MÍŇAJÚ PENIAZE NA FILMY, KTORÉ MAJÚ BOLIEŤ, ALE BOLIA LEN TÝM, AKO SÚ SPRACOVANÉ A NIE TÝM, O ČOM SÚ?! Tak som sa tešil, že až...až Jankina pieseň na záver je z iného sveta ! Z toho, ktorý poznám ja a v ktorom sa celý film odohráva. Slovensko je najkrajšie !!! (12.09.2009)

Hmm, asi už nebudem hádzať všetky slovenské filmy do jedného vreca. Pokoj v duši má pekný priebeh, pokojne si plynie a oboznamuje nás s postavami, ktoré sú aspoň podľa môjho názoru dobre zahrané. Potom je tu dobrá zápletka a pár vyhrotených scén. Spolu s dobrou hudbou a pesničkou na konci sa to rovná 4-rom hviezdam. (28.08.2010)

"Víte, co je strašné. Tu, v srdci, jsem úplně prázdný …" Návraty jsou vždy nesmírně těžké, nevstoupíš dvakrát do stejné řeky. Počáteční fanfarónská euforie, kdy je hlavní hrdina přesvědčen o tom, jak bude nadšeně vítán a oslavován po návratu z vězení, se mění v hluboké rozčarování. Ani pomocná ruka přátel nedokáže Tónovi pomoci v tom, aby prošel očistcem, aby se ctí obstál ve střetu s novou realitou. Na pozadí nádherné, snově lyricky nasnímané, slovenské přírody rozehrává Vladimír Balko jednoduchý, čistý, ale o to působivější, příběh o přátelství, lásce, obyčejných lidských hodnotách a nemožnosti návratu. (Challenge Tour - duben 2015) (08.04.2015)

Malomeštiaci z Forzy si povedali, že aj oni majú na to, aby urobili hraný film. Veru na to majú! Ale len peniaze. Tam to končí. Nepomôže ani Jana Kirschner, ani Martin Štrba, ani Křižan. Balko to dofušoval za všetkých. V päťdesiatke si hodil okolo krku šál, prečítal si Eisensteina a ide sa na to! Hraný film tras sa! Cieľ bol však splnený. Meštiacke publikum sa dojalo nad krásami Horehronia, nad tragickým osudom "pravého chlapa" (Nikto síce nepochopil, prečo nakoniec spáchal sebevraždu, ale to je jedno.) Do kín prišla generácia, ktorá naposledy videla strieborné plátno pred tridsiatimi rokmi. Niekde v sedemdesiatych rokoch zamrzla aj poetika tohto filmu. To je aj dôvod prečo je tento machistický blud obľúbenejší medzi pospolitým ľudom ako napríklad extravagantná Báthory (Jožo Nižnanský to lepšie napísal!). Ak chce niekto tvrdiť, že takto sa žije na dedine, nech si pozrie radšej Liovej Dom. Pokoj v duši je len meštiacky gýč a kolonizátorská predstava o "drsnej" dedine. (24.05.2012)