Letiště

Solidní drama se spoustou zajímavých postav, kterých tu je nemálo. Malá stařenka je naprosto perfektní a za dvě hodiny filmu se připlete snad ke všemu jen trochu podstatnému. Létat dnes, tak jak cestuje v tomto filmu, by pro ni bylo patřičnou výzvou, s kterou by se jistě popasovala. Trochu vleklé, místy postrádající napětí a to hlavně v první půli. (13.04.2014)

Kvalitní scénář, dobré výkony herců, ale přímo ta katastrofa tady ještě chodí v plenkách. V tom je lepší Letiště 1975. Pokud vás zajímá dále, celkem dobrý film je i Aféra Concorde (1979), je ale víc krimi. Raději vynechte Letiště '77 (nevýrazní herci, namísto napětí je spíše jen hysterický), a z Concorde - Letiště 1979, budete spíš zklamaný, je hodně odfláknutý. 4/5 (16.10.2013)

Film, ktorý započal éru katastrofických filmov tak obľúbených v 70-tych rokoch minulého storočia. Príjemným oživením bolo delenie obrazovky, čím sa dokonale navodila aktuálnosť udalostí, pričom podľa mňa sa to najlepšie podarilo pri hádke Lancastera s manželkou, kedy sa nám dokonale ukázal ich súkromný život. A práve s tohoto dôvodu priblíženia ľudských osudov sú aj po rokoch tieto filmy omnoho kvalitnejšie ako súčasná produkcia, ktorá sa viacej sústreďuje na technickú stránku a osudy jednotlivcov necháva vlastne úplne bokom. Helen Hayes je vo svojej milej úlohe úplne skvelá, svoje postavy však dobre zahrali aj Dean Martin, Jean Seberg či George Kennedy. Film má trocha pomalší rozbeh, až sa zdá, že sa katastrofy nedočkáme, postupne však naberá takej rýchlosti boeingu, že dokonale pripúta do sedačky. Sprvu mienené 4* sú myslím na prilepšenie dostatočne obhájené a v mojich očiach film, ktorý dosahuje kvalít absolútnej špičky žánru - Skleneného pekla. (04.10.2008)

Zaujmem mierne opozitný postoj voči tunajším názorom, keď si dovolím povedať, že hľadieť na Airport ako film katastrofický, a teda zadať priestor na zrovnávanie s modernou tvárou žánru je prinajmenšom chybou, ak nie až ignoráciou previazanosti s kontextom a knihami Arthura Haileyho. Nijako sa netajím, že práve Haileyho romány sú mi spomedzi diel amerických polofaktických literátov vsádzajúcich na investigatívnu prácu v obore, ktorému sa práve venujú, najbližšie. A i keď ani jeden nepostráda náboj a dramatické vyhrotené situácie, len ťažko by sa dalo označiť akýkoľvek román vrátane Letiska za katastrofický. Haileyho rukopis spočíva v obratnom vytvorení vlastného komplexného jazyka, ktorý pracuje v plánoch. Tým prvým je vždy pestrofarebná mozaika ľudí na rozličných spoločenských priečkach, čím sa mu darí získať si široké publikum, sympatizujúce s hrdinami z ich prostredia - máme tu napríklad zľahka idealizovaného (typický predstaviteľ Haileyho ústredných hrdinov) riaditeľa letiska, jeho sekretárku, hrdinského pilota, šikovnú a vtipnú starú čiernu pasažierku, zúfalého bombového atentátnika a ďalších. Tým druhým je ostrý kritický tón, ktorý zväčša prechováva k biznisovému modelu, politikárčeniu a moci peňazí, dolovaných z pracujúcej triedy; vždy tu ponecháva priestor aj trpkému humoru, hraničiacemu so satirou. Až v treťom, poslednom pláne je sledom udalostí, ktoré plynulo prechádzajú v napínavý súboj s časom v jedinom momente, kde sa pretnú osudy jeho postáv. Bohužiaľ, George Seaton zvolil zlý prístup, keď ustúpil hollywoodskym konvenciám, nechal námet prejsť vzťahovou melodramatizáciou a premenil ho na látku omnoho bližšiu klasickému katastrofickému filmu, pričom tú pravú esenciu Haileyho zahodil a vymenil za zvučné mená hereckého osadenstva. Ona kritika sa tu vyskytuje len veľmi zriedka a je zatlačená do úzadia (citeľný ústupok štúdiám, ktoré nechcú rozvíriť hladinu kontroverzie a pálčivých diskusií na túto tému), dôraz sa kladie len na zopár nosných motívov a prvkov (jedna búrlivá noc zo života riaditeľa, podnebné podmienky, bomba v lietadle a milenka, kam sa pozrieš), do popredia vystupuje zručná práca s dejovou dynamikou, ktorá však pri 137 minút trvajúcom filme, ktorý prakticky stojí na dialógoch, vyznieva ako paradox a pôsobí trochu nemiestne, plus nie vždy vychádza podľa predstáv. Obsadenie je zvolené tak, aby prilákalo čo najširšie publikum, hudba Alfreda Newmana vždy správne podkresľuje aktuálnu situáciu. Osobitne zaujme kamera a vkladanie záberu do záberu pri diaľkovej komunikácii, ktoré je nestále a využíva rôzne spôsoby, od klasického predelu na pravú a ľavú stranu, cez okrúhly výsek v strede až po štvorzáber. Nedostatky tým však nanešťastie nemiznú, ani dostatočne neblednú na to, aby som mohol vyjadriť akúkoľvek spokojnosť s týmto pojatím a jeho tunajším hodnotením. A že, i keď to niektorí tvrdia, je z toho Haileyho cítiť kvôli početným ústupkom komerčnému hitu len minimálne. 65% (24.08.2014)

Natolik legendární film, že na něj byla natočena dokonce skvělá parodie připoutejte se prosím...Bohužel dnes je ta zápletka už sama o sobě parodií - opatření na letištích se natolik zpřísnila, že jak známo se kontroluje vše a vždy a nesmí se s sebou na palubu brát ani pití, natož pak tajemný kufřík, kouřit během letu, být černým pasažérem a pod. Film má ale i po těch padesáti letech celkem působivou atmosféru a dobré herecké výkony, snad jen, že je příliš dlouhý...70% (22.01.2020)