Návrat sedmé roty

Změny Tassina jsem si ani nějak nevšiml. Zato mě sedmá rota opět skvěle pobavila! Podle mě je to jedna z nejlepších komedií s válečným tématem! Scény v zámku, s lokomotivou, s umělým dýcháním a mnoho dalších opravdu dokáže rozzářit úsměv! Ááááááááá, to to bolí. Á - ó- á - ó - dej to pryč - ááá - už to přestalo xD (28.07.2010)

Priemerný francúzsky režisér: Robert Lamoureux, tentoraz snáď poriadne »pohnojil« úplne všetko, čo bolo vôbec k priamej dispozícii;  a to teda konkrétne od samotného preobsadenia postavy v podobe Tassina, cez akýsi nesúlad medzi ústrednými postavami; skrátka, hereckým prejavom zo strán postáv: Chaudarda s Pithivierom, chýbala potrebná energická šťava, ako tomu bolo zrovna predtým, až vari i po plne chaotický, scenáristický kolotoč, plný vskutku ozaj najrôznejších zmätočných reakcií, a k tomu i pomerne dosť všelijakých prebytočných kreácií, kedy za najzdarnejšiu pasáž by som nakoniec mohol považovať iba; pozor začiatok spoileru: záverečnú, vlakovú sekvenciu, a teraz už konečne príde i koniec indície, čo je v rámci celého naprosto [ne]komediálneho titulu, naozaj žalostne málo; dokonca by som normálne podotkol, že odtiaľto priam sálala akási bezradnosť, ktorej akoby sa totižto nechceli priamo zúčastniť ani práve títo francúzski, hereckí predstavitelia, ktorí sa po scenáristickej stránke ocitli, ako celkom bezbranné figúrky na danej šachovnici... • Už keď som videl v samom úvode tohto [ANTI]sequelu «náhradníka» za predchádzajúceho Alda Maccioneho, ktorého s mimoriadnym poľutovaním musím následne skonštatovať, že ho vystriedal absolútne nevýrazný jedinec v podaní akéhosi Henriho Guybeta, tak som mal takmer ihneď aj po nálade, čo sa v podstate so mnou nieslo i naprieč celým týmto abstraktne bizarným titulom, pričom toto vonkoncom nie je jediná výhrada, ktorá by smerovala k tomuto filmovému zlepencu. • Trebárs som si hneď všimol, že postava poručíka, resp. letca Duvauchela, sa po istej chvíli celkovo vytratila z môjho dohľadu, keď doteraz ani neviem, čo sa s ním vlastne stalo? • Scenár býval veľmi zvláštne pozliepaný s niekoľkými patričnými sekvenciami, nad ktorými koľkokrát ostával rozum stáť; zvyčajne sa sústreďujúcim na niekoľko úsmevných útekov vždy len na [zo]pár minút, čomu predchádzala určitá zmena šatníku. Styčný bod v dianí by mohol síce predstavovať konkrétny Z Á M O K [najväčší možný lapsus], na ktorom sa nachádzalo množstvo »hodnotných zaja[t]cov«, ktorý zároveň na mňa ale za to [vy]chrlil neúrekom nezmyselných a nereálnych situácií, až som sa vtedy nenormálne začudoval, akí sú tí Nemci strašne tupí! • Zrejme si tvorcovia chceli z nich akosi vystreliť, čo sa ale minulo účinkom. • Čo asi malo diváka akože dobre pobaviť, tak to naopak pôsobilo opačným dojmom, z čoho sa automaticky dostavil tento úbohý výsledok: paródia v paródii! • Po sviežom prístupe v jednotke, prišla mdlá dvojka, ktorá je takým «tichým zabijakom» pre fanúšika originálu. (06.01.2024)

Trio packalov sa vrátilo (aj keď jeden zmenil predstaviteľa za oveľa menej charizmatického) a pokračuje naďalej v neustálej snahe ujsť zo zajatia. Vždy sa im to podarí len na chvíľu a zase ich chytia a tak stále dookola. Tentokrát je kadencia gagov vyššia a zlepšila sa aj ich kvalita. Epizódka s matracmi je doslova geniálna a rozosmiala ma rovnako ako pred rokmi. Pobaví aj running gag s chlapíkom, ktorý vyhadzuje do vzduchu mosty v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Takže celkovo to je najlepší diel a len tesne mu unikla aj štvrtá hviezdička. 7/10. (01.07.2020)

Sú filmy neobmedzene pozerateľné (nadčasové) a filmy pozerateľné iba v krátkom časovom úseku histórie i veku diváka. Návrat patrí do druhej skupiny. To, že som si ho pozrel neznamená môj návrat k starým priemerným filmom, iba rezignáciu na to, že v tomto teple sa nič zmysluplné nedá pozerať. Aj keď je to označené ako komédia, pousmiatie bolo maximom, čo ma počas sledovania postihlo. Intelektuálne náročná úloha aký drôt na aký gombík mi pripomenula podobnú scénu Riggsa a Murtougha v Smrtonosnej zbrani. Pretože som film pozeral na pol oka a počúval na pol ucha, dalo sa to vydržať. (15.06.2019)

Zelený drát na zelený knoflík, červený drát na červený knoflík.....Červený drát na bílý knoflík, zelený drát na modrý knoflík... Pokračování úspěšné francouzské dobrodružné válečné komedie. Tento snímek není tak veselý jako ten první, ale je točen ve stejném duchu. Scény se slamníkama na zámku byly srandovní...moc horko.....moc zima.... Tentokrát je zajat celý Francouský štáb i se sedmou rotou a Pitiviére, Tassine a Chaudard se opět rozhodnou pro záchranu svých spolubojovníků. (10.07.2010)