„V divadelnom svete bol výrazná osobnosť, mal osobitý herecký prejav. Bol tak špecificky smutný, taký chaplinovský typ, ktorý spájal obrovské tragično s úsmevnosťou." - citát z vyjadrenia herca Martina Hubu o Mariánovi Zednikovičovi.
Herecké začiatky:
Marián Zednikovič sa narodil 15.08.1951 v Bratislave. Herecké umenie mal v krvi, veď jeho dedko Vilo Stražan bol bábkarom a mamka divadelnou ochotníčkou. Už na základnej škole Marián inklinoval k herectvu, čoho dôkazom bolo jeho pôsobenie v divadelnom krúžku pri PKO. Napriek prvotnému neúspechu pri skúškach na VŠMU (Vysoká škola múzických umení) a napriek jeho rastúcemu záujmu o históriu, literatúru, a výtvarné umenie, skúsil šťastie znovu. Tento krát sa Marián na VŠMU dostal. Nápomocné mu boli aj praktické skúsenosti v muzikáloch na Novej scéne, kde pracoval v súbore. Štúdium herectva ukončil v roku 1974. Jeho prvé kroky viedli do trnavského Divadla pre deti a mládež, kde strávil šesť rokov. V roku 1980 prešiel na Novú scénu do Bratislavy. Vďaka úlohám v rozprávkach a detských filmoch vyhlásili Mariána za detského kráľa. Bol jedným zo zakladajúcich členov Divadla Astorka Korzo '90, neskôr začal organizovať Letné shakespearovské slávnosti. Najskôr sa Marián uplatnil po boku skúsených kolegov M. Lasicu, J. Satinského, M. Labudu st. a S. Dančiaka v komediálnom žánri. So S. Dančiakom spolu vytvorili nezabudnuteľnú komickú dvojicu anglického Lorda Nortona a jeho sluhu. Jeho dialógy so sluhom Jamesom v podaní Stana Dančiaka patria k nezabudnuteľným. Po revolúcii si dal menšiu pauzu a neprijímal všetky úlohy. Neskôr sa uplatnil aj v dráme a tragikomédiách.
Rodinný život:
Oženil sa so svojou detskou láskou, novinárkou Ľubou, s ktorou prežil 25 rokov. V tomto manželstve sa narodili dvaja chlapci a to Lukáš a Tomáš. Synovia ostali verní rodinnej tradícii svojho otca a pracujú v televíznej branži. Príčinou krachu jeho manželstva s Ľubou bola jeho povinnosť postarať sa o chorú matku. Odišiel od rodiny a vzťahy v rodine ochladli. So svojou druhou ženou Janou sa zosobášil na veľvyslanectve v Prahe. Žili v Podunajských Biskupiciach, mali firmu a v roku 2001 založili tradíciu Letných shakespearovských slávností, ktorým Marián šéfoval. Po jeho smrti sa organizácie manželka nevzdala a pripravuje ich dodnes.
Choroba a predčasná smrť:
„Sedel som na terase, mimovoľne som sa chytil tváre, krku a v oblasti mandlí som zacítil niečo tvrdšie. Myslel som si, že mi napuchla mandľa, nevenoval som tomu pozornosť. Opuch zmizol a ja som to vyhodil z hlavy. O mesiac sa objavil na druhej strane, začalo mi to celé napúchať. Už som vedel, o čo ide. Nepotreboval som na to lekára. Nastal strach a návštevu ambulancie som oddialil." - Marián Zednikovič o svojej chorobe.
Marián bojoval s rakovinou lymfatických uzlín niekoľko mesiacov a na slovo počúval rady lekárov. Po boku svojej manželky Jany sa v Podunajských Biskupiciach zotavoval z náročnej rádioterapie a neskôr chemoterapie. Do poslednej chvíle veril vo víťazstvo nad ťažkou chorobou. Našiel si čas na záhradku a výtvarné umenie. 5. mája 2007 prehral boj o život so zákernou chorobou vo veku nedožitých 56 rokov. Mariána Zednikoviča pochovali na Martinskom cintoríne a jeho pomník je umelecké dielo - z dreva a skla.
Peter "legenda2" Polacek
