Viktor Blaho

Viktor Blaho sa narodil v Petrovej Lehote pri Trenčíne. Zostal verný svojmu regiónu a v dospelosti začal pracovať v Považských strojárňach. Tu pôsobilo Divadlo pracujúcich, v ktorom hrávalo mnoho ochotníkov, z ktorých sa neskôr stali profesionálni herci ako aj Viktor Blaho. V roku 1950 získal stály angažmán. Začal účinkovať vo vtedajšom Divadle Petra Jilemnického v Žiline a Armádnom divadle v Martine. Po 16-tich rokoch prestúpil do divadla Nová scéna v Bratislave. Počas divadelnej kariéry stvárnil viac ako 100 postáv, ktorými boli predovšetkým otcovia, dedovia, dedinčania či farári. Sám najradšej spomínal na divadelnú postavu Chochola z hry "Keď jubilant plače" a na hlavnú postavu sváka z hry "Ujko Maroje". Okrem divadla začal účinkovať aj vo filme. Prvú filmovú rolu dostal ako 30 ročný v budovateľskom filme Miroslava Cikána Boj sa skončí zajtra (1950, staviteľ Babík). Neskôr prišlo mnoho ďalších postáv, no zväčša to boli postavy direktívneho charakteru  (sudcovia, farári, učitelia...) čo vychádzalo z jeho prirodzene prenikavého a razantného hlasu. Najzapamätateľnejší bol z filmov Pieseň o sivom holubovi (1961, farár), Tri dcéry (1967, Vrtina), Predajňa 044 (1974, kapitán Rezko) či Drevená krava (1984, richtár). Pred kameru sa naposledy postavil vo filme Martina Šulíka Všetko čo mám rád (1992). Jeho hlasový prejav ho predurčil k tomu, aby bol úspešný aj v rozhlase, a tak bol mnohokrát obsadený aj do rozhlasových hier. Veľký úspech zožala rozhlasová hra "Večer trojkráľový" (Shakespeare) z roku 1958, v ktorej nahovoril postavu Tobiáša.

Viktor Blaho bol ženatý a mal jedného syna. Dnes už Doc. Jána Blaha, ktorý je uznávaným folkloristom a choreografom. Často spolupracoval aj s režisérmi pri vytváraní choreografií ľudového tanca vo filmoch. Najčastejšie spolupracoval s Martinom Ťapákom.

Radovan "TeddyBearik" Košťan