Reklama

Reklama

Léto 1944. Sovětská vojska jsou v útoku, ale nepřítel je stále velmi silný. Stíhací pilot Michail Devjatajev (Pavel Prilučnyj) je zajat. Musí se rozhodnout – vrátit se na oblohu, pokračovat ve válce na straně nepřítele, nebo se vydat do koncentračního tábora na ostrově Usedom. Zoufalé eso Devjatajev volí třetí variantu – útěk. Nelze však uniknout z tajného ostrova, kde se testují německé řízené střely. Můžete ale odletět – na letišti je nejnovější nepřátelský bombardér se „zbraní odplaty“ Třetí říše na palubě. Odletět – a udělat nejtroufalejší útěk ve vojenské historii. (sator)

(více)

Zajímavosti (13)

  • Film vychází ze skutečného příběhu Michaila Děvjatajeva, hrdiny Sovětského svazu. (sator)
  • V roku 2002 sa Devjatajev stretol s pilotom Günterom Hobohmom, ktorý ho pred viac ako polstoročím prenasledoval z raketovej základne. Obaja letci vypili po pohári vodky a objali sa. Devjatajev tiež zašiel do Peenemünde, kde zapálil sto sviečok pri pamätníku sovietskych vojenských zajatcov. (Dajman)
  • Devjatajeovi zachránil život podplukovník inžinier Sergej Koroljov. Ktorý viedol skupinu sovietskych raketových odborníkov. Ten si ho zavolal, aby mu opísal celú základňu Peenemünde. Vďaka nemu mohol Devjatajev neskôr napísať knihu o svojom úteku, ktorá mala úspech doma, ale aj v zahraničí. Stala sa z neho hviezda a bol rehabilitovaný. V roku 1957, tesne pred štartom Sputniku, mu udelili titul Hrdina Sovietskeho zväzu. (Dajman)
  • Michail Petrovič Devjatajev mal celkovo sólo 9 zostrelov a 16 asistencií. Vyznamenaný bol niekoľkokrát. Dostal rad červeného praporu, Leninov rad, Vlastenecký rád za zásluhy, Rád vlasteneckej vojny a najvýznamnejší v tedajšom ZSSR, Hrdina Sovietskeho zväzu. (Dajman)
  • Michail Petrovič Devjatajev zomrel v Kazani v roku 2002 vo veku 85 rokov a je pochovaný na cintoríne Arskoe v Kazani neďaleko pamätníka druhej svetovej vojny. V jeho rodnom Torbejeve je Devjatajevovo múzeum (otvorené od 8. mája 1975) a pamätníky v Usedome a Kazani. (Dajman)
  • Po prepustení do civilu po vojne si Devjatajev našiel prácu ako robotník v Kazaňskom riečnom prístave. V roku 1946 si polepšil, pretože získal diplom lodného kapitána. Nastúpil ako dispečer v prístave. O tri roky neskôr sa stal kapitánom riečnych lodí. V Kazani sa oženil a mal niekoľko detí. (Dajman)
  • Sovietski inžinieri z koristi, ktorú doniesli utečenci z Peenemünde, vyvinuli prvú sovietsku bojovú raketu R-1 a po postupných skúsenostiach aj prvú balistickú raketu sveta R-7. Tá bola použitá na vypustenie Sputnika a ďalších družíc. Neskôr aj prvých kozmonautov, počínajúc Jurijom Gagarinom. (Dajman)
  • Všetkých 10 utečencov sa po mesiacoch vypočúvania mohlo vrátiť do uniformy. Väčšina z nich padla v boji, dvaja sa vrátili po vojne domov. (Dajman)
  • Niekoľko dní po tomto úteku, prišiel do Peenemünde veliteľ letectva maršal Herman Göring. Nariadil zastreliť veliteľa koncentračného tábora a veliteľa leteckej základne. Adolf Hitler však dal veliteľovi základne milosť a len ho degradoval. (Dajman)
  • V skutočnosti sa po úteku k unesenému stroju priblížilo lietadlo Focke-Wulf, ktoré sa vracalo z misie, ale kvôli nedostatku paliva sa musel vrátiť na základňu. Nemci následne vyslali stíhačky, pred ktorými sa Devjatajev skryl v mrakoch. Prenasledovatelia nemali palubné radary, preto sa im podarilo uniknúť. (Dajman)
  • V skutočnosti sa Devjatajev vyznal aj v cudzích lietadlách. Ovládať bombardér sa naučil zo starých kusov kabíny, ktoré mu jeho komplici tajne nanosili. Po nociach študoval celú pilotnú dosku a ovládanie. (Dajman)
  • Devjatajev sa pokúsil o útek 4 krát. Prvý krát v koncentračnom tábore Sachsenhausen, kde spolu s ďalšími kopal tunel. Bohužiaľ, im na to dozorcovia prišli. Po preložení na raketovú stanicu Peenemünde nasledoval druhý útek. Mal byť na tejto stanici spolu s ďalšími zajatcami na člne. Avšak, na poslednú chvíľu Devjatajev usúdil, že to nie je dobrý nápad. Neskôr daný čln dozorcovia našli. Tretí pokus mal byť na lietadle Junkers JU 52. A štvrtý úspešný pokus bol na lietadle Heinkel He 111 8. (Dajman)

Reklama

Reklama