Rysavá jalovica

K tejto kinematografickej klasike som sa dostal po viac ako polstoročí po jej vydaní. Sobotný večer jarných prázdnin vytvoril ideálne podmienky na spoločné domáce kino. Kukučínovu poviedka ma ako povinné čítanie milo oslovila. Je to jednoduché, ale hodnotné dielo s dôležitým posolstvom: "NEPI! V knižke ma zaujali realistické, ba až atmosférické opisy akejsi tichej a melancholickej nálady slovenskej zimnej krajiny. Film v tomto ohľade nesklamal. Dielu slovenského dramatika sa dostala solídna obrazová pocta v prevedení absolútneho klasika československej režisérskej scény, Martina Ťapáka. Herecké obsadenie bolo na príbehové postavy ako stvorené. Na Kronerov prejav sa jednoducho nedá nespoľahnúť. Šesťdesiatdva minút na Rysavú jalovicu úplne stačí a divákovi sa ešte dostane niekoľko vrchovatých hrstí tradičného slovenského humoru minulého storočia. Milo pobaví aj v súčasnej dobe.  Rysavá jalovica je klasika slovenskej umeleckej kultúry, ani poviedka ani film by nemali uniknúť žiadnemu Slovákovi. Odkaz striedmosti bude nášmu národu ešte dlho na oči vyhadzovať. Vďaka pán Kukučín, vďaka. (19.05.2023)

Pozoruhodný príspevok do kazuistiky alkoholovej toxikológie. A nielen alkoholovej ale aj tej susedskej. Umelecky i kostýmovo presvedčivá adaptácia literárnej klasiky. Za zmienku stojí najmä skvelý kameramanský výkon rozkmitaného vnímania sveta naslopancov, alko halucinácie a výstižné dialógy ukazujúce opilecké poňatie spravodlivosti, dohadovanie kšeftov a následnú kocovinovú ublíženosť. (06.01.2015)

Život Slovákov nebol ľahký a tak komédie zo života bežných ľudí majú iba takúto jednoduchú príchuť. Najčastejšie do nich obsadzovali podľa mňa, teda do tých, čo aspoň za niečo stáli, Jozefa Kronera, ktorý dušu Slováka vedel sparodovať svojským, no o to viac pre ľudí zábavnejším spôsobom. Poviedka Rysavá jalovica ma veru veľmi nezaujala, je jej príznačné, že tak ako podobné diela svojej doby má hlavných hrdinov Adamov a hrdinky Evy, teda by som mal skôr povedať postavy, lebo hrdinstvo u Slovákov zas až tak veľké v mnohých prípadoch nebolo. Toto dielo by som nazval aj ľahkou a nenáročnou klasikou, kde ma zabavil ten záver, kde o hlade a smäde žena vyhnala svojho muža jalovicu hľadať a potom si predstavovala, ako mohol zomrieť. Jozef ten čierny humor dal dobre, no inak podľa mňa nejde o výnimočné dielo. (09.08.2013)

Predtým, než skončil Janko Kroner tam, kde skončil, to bol jeden z najcharizmatickejších slovenských hercov súčastnosti. Hanba mi, že k jeho strýcovi som sa dostala až teraz. Jednoduchý príbeh slúži ako perfektný podklad na humorné situácie, vďaka krátkej stopáži tu niet hluchého miesta. Smiala som sa v podstate stále. Ani svojho pravidelného spoločníka nepočujem každý deň smiať sa tak nahlas. Za 62 minút som sa naučila, že slovenská kinematografia nie je taká zúfalá, aspoň nie ak siahnem o pár desiatok rokov naspäť a pripomenula si, že dej skutočne nemusí byť prekombinovaný, aby bol pútavý. A po rokoch som objavila pôvod známeho označenia "mrcha žena". ;) (15.09.2016)

Jedna z nejznámějších filmových podob slovenské dědiny, kterou nám zde opět zprostředkovává specialista na toto prostředí Martin Ťapák, je naplněná humorem, veselostmi, chvílemi pohádkově laděnou atmosférou, ale i zpoza vykukujícím drámem. Co vše se může přihodit cestou z trhu domů, když si člověk rád zahandluje, zazpívá, a hlavně vypije, nám zde perfektním způsobem předvádí Jozef Kroner. Svůj dokonalý projev dolaďuje skvělými monology o lidských vztazích, míchanými se silným slovenským dialektem, který může být pro českého diváka slušný jazykový trénink. Za zmínku nepochybně stojí i skvělý Rajniakovo prostoduchý soused. Ať už v chalupě vládne kdokoli z manželů, důležité je, jestli jeden druhému bude chybět, když na to přijde, a co všechno jsme ochotni pro toho druhého udělat. Výborná režie, využívající i snovou a imaginární realitu, skvělá atmosféra podpořená povedenou hudbou a klasický vynikající herectví všech zúčastněných. (28.12.2014)