Rysavá jalovica

Martin Kukučín (vlastným menom Dr. Matej Bencúr) bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu. Poviedku "Rysavá jalovica" napísal v roku 1885, ako svoje druhé prozaické dielo. Patrí ku jeho prvotinám. O osemdesiatpäť rokov neskôr, v roku 1970, sa režisér Martin Ťapák rozhodol sfilmovať toto literárne dielo. Do hlavnej úlohy obsadil výborného Jozefa Krónera, ktorý dokonale stvárnil tragikomickú postavu alkoholika Adama Krta. Vznikol tak snímok, ktorý sa stal súčasťou skromného, slovenského, filmového pokladu. **** (24.12.2011)

Klasika z pera Kukučínovho nesie jasný Ťapákov rukopis. Výborné herecké obsadenie i prevedenie. Humor síce už pamätá nejaké tie rôčky, ale určite neurazí. Škoda, že posolstvo abstinencie sa nijako nepretavuje v našich životoch, bohužiaľ. Odporúčam aj novšiu verziu poviedky - Dlhá cesta domov z cyklu Nesmrtelní v opäť výbornom prevedení Lukáša Latináka. (05.01.2016)

Pred všetkými filmami o ožran párty amerických tínedžerov bola Rysavá jalovica. Dominantnú časť stopáže strávi hrdina v riadne potrundženom stave a vďaka tomu sa dostane do mnohých roztomilo úsmevných situácii. Króner bol pán. Atmosféra slovenskej dediny na maxime. Tunajšie hodnotenie ale samozrejme vôbec nereflektuje filmárske kvality tohto diela (alebo jednoducho nedokážem takéto veci náležite oceniť). 6+/10 (28.12.2017)

Jedna z nejznámějších filmových podob slovenské dědiny, kterou nám zde opět zprostředkovává specialista na toto prostředí Martin Ťapák, je naplněná humorem, veselostmi, chvílemi pohádkově laděnou atmosférou, ale i zpoza vykukujícím drámem. Co vše se může přihodit cestou z trhu domů, když si člověk rád zahandluje, zazpívá, a hlavně vypije, nám zde perfektním způsobem předvádí Jozef Kroner. Svůj dokonalý projev dolaďuje skvělými monology o lidských vztazích, míchanými se silným slovenským dialektem, který může být pro českého diváka slušný jazykový trénink. Za zmínku nepochybně stojí i skvělý Rajniakovo prostoduchý soused. Ať už v chalupě vládne kdokoli z manželů, důležité je, jestli jeden druhému bude chybět, když na to přijde, a co všechno jsme ochotni pro toho druhého udělat. Výborná režie, využívající i snovou a imaginární realitu, skvělá atmosféra podpořená povedenou hudbou a klasický vynikající herectví všech zúčastněných. (28.12.2014)

Azda moje najobľúbenejšie dielo o opilcoch, začo sa nemálo zaslúžili dvaja Martinovia : Kukučín, ktorý milú poviedku napísal, a Ťapák, ktorý ju milo sfilmoval. Ruku na srdce, videli ste už niekedy dramatickejšiu komédiu ? Pretože nech je ako chce, a nech sa na Kronerových opileckých rozhovorov s tancujúcou lavičkou zo srdca smejem už neviem koľké Vianoce, pravdou ostáva fakt, že bez láskavého a chápavého pohľadu oboch Martinov by príbeh dvoch Adamov a dvoch Evičiek nebol kultovou stálicou stv, ale praobyčajnou dedinskou tragédiou, akých sa ešte i dnes odohrá mnoho ... A ešte kompliment, ktorý si neodpustím : znamenite nasnímané obrazy zasnežených dreveníc, výborne vystihnutá atmosféra starosvetských trhov, majstrovské gestá a mimika štyroch hlavných hrdinov ; to všetko je už samo osebe veľkolepé, no až hudba Svetozára Stračinu všetkým týmto prvkom dodáva správny rozmer a podtón. (21.03.2012)