Případ Barnabáš Kos

Výtvarne dokonalé scény symbolizujú prostredníctvom preľnutia abstrakcie s geometriou vo všeobecnej rovine stretnutie občana s mašinériou inštitúcií. Chladné, rozľahlé a dokonale neosobné priestory s nepochopiteľnými pravidlami fungovania prístupu k návštevníkom a odťažito prísno mravokárnym správaním sa zamestnancov - tí si obvykle automaticky myslia, že sú čímsi viac. Tieto scény dokonale zapadajú do príbehu člena symfonického orchestra, ktorého si nadriadení vyberú za šéfa hráčskeho zboru, pretože je dokonale nenápadný, skromný. To, že ovláda nástroj takmer zanedbateľný nikoho nezaujíma. Pridelená moc však dvíha i vlastné smelé plány. Iniciatívny podceňovaný s mocou sa stáva nepredvídateľným reformátorom a presadzovateľom alternatívy za každú cenu. Nadčasové podobenstvo. (27.01.2013)

Ani po 57 rokoch, aj keď sa progresívne zmýšľajúcu politici snažia tvrdiť niečo iné, nič nezmenilo. Občas sa ministrom financií stane finančný analfabet, občas ministrom zdravotníctva vojenský generál, občas ministrom školstva spievajúci kaderník. Na vrcholné miesta nielen v manažmente dôležitých firiem či dokonca rádií a televízii sa vždy budú dostávať Barnabášovia Kosovia ten kto si myslí že práve jeho strana to zmení je na obrovskom omyle. Ide o to že niekedy konkrétna vláda aj keď má za sebou podobné prešľapy ako Barnabáš spraví aspoň niečo pre ľudí. Kým tí, ktorí ich vystriedajú robia všetko proti nim. Cynizmus tohto príbehu v čase koronakrízy, v ktorom som ho pozrel ja však nemal svoj vrchol v momente keď sa stal cap záhradníkom (nemýliť si s generálnym riaditeľom RTVS) ale v čase, keď stáli Barnabášovi oponenti pred nápisom Čistota pol života a predstavenstvo, ktoré Kosa za riaditeľa orchestru zvolilo sedelo v miestnosti v rozostupoch a za sklom. Ten paradox že prešlo takmer 60 rokov a až teraz ten film svojou satirou zabodoval v tomto momente nemá chybu. Nehovoriac o ich reakcii, ako by sme teraz my vyzerali keby sme Barnabáša odvolali, keď sme ho tam dosadili. Veru, ako by náš parlament vyzeral, keby odvolal nekompetentných ľudí, ktorých tam sám dosadil.Socializmus priniesol mnoho skvelých filmov ktoré boli výsmechom vtedajšiemu fungovaniu štátu, avšak oni sú ešte väčším výsmechom tomu čo sa deje teraz, pod záštitou demokracie. (07.05.2021)

Solan použil akoby pri symbolizme Prípadu Barnabáš Kos kubizmus a dodal mu jasný obrazový význam. Triangel, ako symbol hlavného hrdinu, alebo kubisticko-geometricky trochu neprirodzene navrhnuté štúdio. Je trochu škoda, že príbeh má jasne definovaný smer a diváka na tejto ceste ničím neprekvapí. Je to asi dobou, pretože vtedy bol film veľmi odvážnym podobenstvom a dejová priehľadnosť nebola na škodu. Dnes si pri ňom uvedomujeme, že sa veci vôbec nezmenili a film nie je primárne kritickou satirou vtedajšej hierarchie, ale odrazom prirodzeného ľudského správania. Len dnes by Barnabáš nebol ani na začiatku skromným outsiderom, ale vedel by, za čím presne ide. Mňa by zaujímal priebeh tých skúšok, keď všetci vedeli, že to nefunguje a ako sa mohli dopracovať vôbec k nejakej hudobnej forme. Tomuto sa Solan vyhýba, ale jedná sa o výčitku ľudí, ktorým záleží primárne na logike deja. (26.06.2014)

Opravdu jsem se snažila najít podruhé zatím neodhalené kvality filmu, abych mohla navýšit hodnocení. Nedivím se, že sám Solan byl s výsledkem nespokojený. Idea je dobrá, příměr zajímavý, ale k tomu, aby celá absurdita patřičně vynikla, kus chyběl. Oproti jiným počinům Petera Solána zůstáva Kos někde na půli cesty. Škoda, že nechali Josefa Kemra předabovat, svého času recitoval slovenské básně a velice dobře, bez jeho typického hlasu to nebylo ono. (21.01.2015)

Původní povídku Barnabáše Kosa vzestup a pád najdeme v povídkové sbírce Petera Karvaše Čert nespí (1954). Tato sbírka vznikla na objednávku požadavků z konferencí Svazu československých spisovatelů v letech 1954 a 1955. A už v této době vznikl povídkový film Čert nespí (1956), kterým Peter Solan debutoval. Ale aby mohla být adaptována další povídka pod názvem Případ Barnabáš Kos, bylo nutné počkat skoro celou dekádu, než se celospolečenská situace proměnila. Šlo tedy o vymodlený celovečerní film, klíčový pro směřování Solanovy kariéry v dalších letech. Po prvních zkušenostech se ze Solana stává sebejistý tvůrce, který se nebojí rozvinout Karvašovu kafkárnu do extrému. V hlavní roli mu velmi pomáhá Josef (tentokrát Jozef) Kemr, ačkoli předabované slovenské dialogy poněkud sráží jeho autentický výkon. Pokud vás těší setkání se slepou byrokracií, koncert pro triangl vám udělá nesmírně dobře. ___ Samozřejmě prospěje, pokud se vyhnete špatné kopii vysílané na CS Filmu a pořídíte si vlastní DVD. (09.02.2021)