Piargy

Nemám moc rád filmy zo slovenského dedinského prostredia. Často je tam všetko strašne farebné a idealistické a pokiaľ sa film venuje aj ľudovým tradíciám je to často monotónne a tuctové. Piargy na to išli úplne inak. Druhá svetová vojna už klope na dvere. Židia sú nepriatelia a fašisti pochodujú po uliciach. Ak si k tomu pripočítame témy ako domáce násilie, postavenie ženy v spoločnosti a vzťah cirkvi a obyčajného ľudu, tak o idealizme a farebnom prikrášlení nemôže byť ani reč. Často pochmúrna atmosféra je podtrhnutá čiernobielym spracovaním a minimalistickou kamerou. Aj keď je to film z roku 2022, vyzerá akoby bol natočený v dobe, keď sa odohráva príbeh. Ľudové zvyky tu vystupujú ako spestrenie a občasná chvíľka na odpočinok. Inak dianie pomaly a isto smeruje k apokalyptickému finále. Herecké výkony Judit Bárdos a Attilu Mokosa sú skvelé. Na záver už len skonštatovanie, že je smutné, že sme sa od roku 1939 ako spoločnosť príliš neposunuli a množstvo problémov, ktoré boli na plátne sú stále aktuálne. 90% Kino Film Europe (23.09.2022)

Piargy. Čítať by som to nedokázal, ale takéto filmové spracovanie je veľmi fajn. Absolútne perfektne trafený casting, skvelé herecké výkony, čiernobielosť tomu po čase dodá ten správny feeling a veľmi trefne ukázaná každodennosť jednej bežnej slovianskej rodiny. V konečnom dôsledku je správanie šablónka, ktorá neprekvapí, pridaná hodnota je len to namotanie na cirkev. Povinnosť pre všetkých maturantov, odporúčanie pre slovenských historikov, a fajn film pre ostatných, ktorý sú nastavený na pomerne ťažku, ale dobre natočenú slovenskú drámu. Silné 3 z 5 (14.10.2023)

⚪Príbeh o vine a treste, ktorý z naturizmu ani mystiky veľa nepobral, ak iba, tak monológy o Antikristovi.⚪Formálne asi uchádzajúce, resp. nad slovenské pomery, ale naračne klasicky nekonzistentné, celý príbeh je jednak skratkovitý a vo svojej podstate veľmi doslovný (paušalizácie, že Slováci len pili a bili ženy, na iné sa nezmohli, resp. občas aj znásilňovali, a potom zase pili sú už taký filmársky evergreen), no zároveň zdĺhavý, s vyvolávaním pseudonapätia. Charakterový vývin je urýchlený, postavy konajú skratkovito (hlavná postava sa gazdu bojí, potom ju znásilní, zrazu ho ona asi miluje? a schádza sa s ním?, následne ju on odmietne, aby sa s ním zase po otehotnení schádzala?⚪Absolútne hlúpo vyznievajú scény, v ktorých teda na jednej strane spiatočnícki a fundamentálni dedinčania pri sexe vzdychajú ako pornoherci, aby ich každý pri akte našiel, počul a odhalil.⚪Rovnako, obsadiť do role mladého násťročného dievčaťa Bárdos je už dnes celkom odvaha. Nepochopiteľný je i zámer nakrútiť film čiernobielo, čo má asi odkazovať na nejakú československú filmovú tradíciu adaptácií, no mení sa iba na samoúčelnú snahu ,,robiť čiernobiely art."⚪Vysoké hodnotenia sú spôsobené iba tým, že podobná látka (v tomto prípade Švantnerova) sa v podobnom hábe bežne nenakrúca. Z lyrizovanej prózy si však scenár neberie skoro nič, pár snových sekvencií je naozaj málo. A áno, rôzne psychadelické obrazy je obtiažne previesť na plátno, avšak nie je to nemožné. Tu sa zase objavil slovenský nešvar skoro každého porevolučného filmu - scenár, ktorý skrátka neutiahne celú stopáž a už v polovici stratí paru. Film sa dostal, predovšetkým, k mainstreamu a divákom, ktorí by si hutný Švantnerov text aj tak nikdy neprečítali, čiže účel tvorcov asi splnil. Tí, ktorí ale chcú plnohodnotnejší zážitok a skutočný naturizmus by radšej mali siahnuť po knihe.⚪ (01.05.2023)

Pokiaľ ste pochybovali, či sú ľudské životy aj o niečom inom ako o sexe, tak vás Trajkov a spol. vyvedú veľmi rýchlo z omylu, pretože sa hneď "ide na vec" a neskončí sa až do konca. Nejednoznačné postavy, absencia doslovnosti, herci hrajúci konečne iné postavy ako stokrát pred tým a samozrejme aj kino look, to sú nepochybne veľké klady. Osobne mám ale dojem, že prerod hlavnej postavy prebehne rýchlo a bol by uveriteľnejší, ak by sme tu nemali onen zásadný midpoint, ktorý všetko otáča hore nohami, avšak úplne by stačilo, ak by Juliša jednala iba na základe toho, aký je jej manžel. Záverečné dejstvo prebehne ako z rýchlika, až mám dojem, že všetko predtým bola skôr expozícia a záverečná štvrťhodinka výcuc z nakrútenej minimálne hodiny deja. 70% (02.01.2024)

- "Chováš se jako děvka." - "Jak víš jak se chovají, ty nějakou znáš?" - "Neznám, ale chovají se takhle." Jedna velká černobílá deprese. Trochu mi vadila ta dokonalost obrazu, byl bych raději, kdyby bylo sem tam něco trochu rozmazané... Jinak tedy krása kamery je v nerovnováze s jednoduchostí příběhu. (22.11.2023)