V hlavě 2

Film pro holky o dospívání třináctiletých dívek. Barevné, romantické, ale beze vtipu. Trochu to brnká na strunu puberty, ale žalostně nevyužije potenciál. Stále je to ale vyprávěno jako pro šestileté. Už po 10 minutách jsem se začal nudit. V kině se také moc lidé nesmáli. Asi proto, že film chce útočit primárně na emoce a porozumění. Kouzlo z prvního dílu vyvanulo velmi rychle. Ke konci se film táhnul k nesnesení. (28.07.2024)

Inside Out 2 je z môjho pohľadu oproti jednotke trošku v nevýhode a to z aspektu cieľovej kategórie, malé deti (aspoň tie moje) by to asi nebavilo, v centre pozornosti sú teen dievčatá a rieši sa puberta, kým jednotka je vhodná pre úplne celú rodinu od batoliat až po 99+. Chápem, že aj fans podrástli, ale aj tak ;). Môj druhý "problém" je ten, že celý dej sa sústredil len na jedno miesto a to hokejový tábor a na krátky časový úsek iba troch dní, z tohto hľadiska tu nie je úplne využitý potenciál, pretože z puberty sa dalo vyťažiť viac, ak by sa zamerali povedzme aspoň na jeden rok v živote Riley, veď nikto si tie všetky nové emócie v sebe nevyrieši za 3 dni, aj keď je pravda, že ani za jeden rok, každopádne bolo by to minimálne zaujímavejšie, keby sa všetko netočilo len okolo hokeja. Tiež rodičia dostávajú veľmi málo priestoru, tým pádom aj ich emócie - postavičky a v porovnaní s prvým dielom aj vtipných scénok je podstatne menej. Animácia je však pekná a je vidieť, že po animačnej stránke si tu dali záležať, aby aj z dvojky vznikol nielen kasový trhák, ale aj pekný filmový zážitok pre diváka. Ďalším plusom sú nové emócie, tie boli super :) a tiež potešilo vidieť opäť tie staré, ale v nových polohách napr. Joy plakať. [Cineplex Mannheim, 08.07.2024, OV]. 80%. (16.07.2024)

Pixar sú späť v plnej sile vo svojom asi najväčšom projekte, na ktorý som bol veľmi zvedavý. Inside Out 2 bude na konci roka určite jedným z mojich top filmov roku, nakoľko neviem vnútorne nájsť asi nič výraznejšie, čo by tu nefungovalo. Je pravda, že sa tu dočkáme niekoľko momentov deja-vu, no nijakým spôsobom výraznejšie nekazia celkový dojem. Oceňujem tvorcov, že nám ukazujú obdobie dospievania, kedy človek dochádza k svojmu vlastnému sebapoznávaniu, emócie začnú byť oveľa komplikovanejšie, svet samotný nadobudne úplne iné rozmery a veci už nie sú také jednoduché, ako keď sme boli len obyčajné deti. Všetko, s čím sa stretneme je odrazom toho kým sa staneme. Navyše musím povedať, že spracovanie úzkosti patrí medzi asi to najlepšie čo som kedy od Pixaru videl. Myslím si, že nenájdem lepšiu scénku vo filme ako, keď Riley skončí na trestnej lavici a vnútorne prežíva všetko, čo sa okolo nej deje. Nechcem to viac rozoberať, aby som nedával zbytočné spoilery, no ide o momentku, na ktorú asi nikdy nezabudnem. Dabing bol opäť solídny, no som takisto zvedavý aj na to, ako bude znieť originál. Mrzí ma, že "Strach" a "Nechuť" už nedabujú Bill Hader a Mindy Kailing, no som zvedavý, či to nejako výraznejšie pocítim. Hudba stále vynikajúca, animácie však musím totálne vyzdvihnúť. Veľmi ma fascinuje, ako dokázali tvorcovia skombinovať 3D s 2D a dokonca aj v jednej postave zachytiť hernú grafiku starších postáv a spôsob, ako vyzerali. Film však asi nie je úplne pre deti do 7 rokov, ktorí podľa mňa veľa scénok vôbec nepochopia. Je to film o dospievaní a myslím si, že práve od 12 rokov vyššie ide o projekt, ktorí si diváci užijú. Som vďačný za tento zážitok a som veľmi rád, že Inside Out je stále skvelou značkou. Pixar, zachovajte to prosím. Hodnotenie: A+ (02.07.2024)

Fakt boží animovaná coming-of-age terapie ze stáje mýho milovanýho Pixaru, která na velkým plátně geniálně popisuje, jaký to je bejt teenagerem/puberťákem na 120%, a jaký to vůbec je soupeřit s vlastními emocemi. Takže ani dobrý, ani špatný; ani smutný, ani veselý; zkrátka něco mezi – a v tom jaksi tkví pomyslný kouzlo týhle erupce kreativity, který může závidět i ten nejzkušenější psycholog/člověk s ADHD. Jde tak o inovativně intenzivní jízdu na emocionální horský dráze, která vás bude bavit, dojímat, šokovat, anebo z ní budete mejt větší úzkosti, depky a nervy jak před pondělní směnou v práci. A já za tuhle extrémně nápaditou pecku hlavám v Pixaru – kteří maj svoje dětský i dospělý diváky dokonale přečtený jak knihu – neskutečně děkuju. No a za parodii na Mickeyho klubík smekám.... VERDIKT: 9 migrén z 10 (18.07.2024)

Fascinuje mě úplně všechno. Zaprvé to, že stránka animace pokročila podobně výrazně jako mezi prvním a druhým Toy Story a je vidět snad úplně každá molekula. Zadruhé přirozená posloupnost děje, kdy emoce věrohodně uhýbají ze scény těm, které právě převládají a vše působí víc "jako ze života", než kdyby se jednalo o sebepromyšlenější existenciální drama. A v neposlední řadě samozřejmě to, jak se na konci vše sejde emočně tak, že mi posledních deset patnáct minut pomlátilo slzné kanálky až k vyčerpání. Je zvláště úlevné a optimistické, jak se právě tahle cesta líbí kritikům, divákům a vůbec celému světu. Všichni jsme třináctiletá holka. (08.09.2024)