Jak přicházejí sny

"Annie, I'm here babe, I still exist." Hrozně velký kýč, stále stejný trpitelský výraz Robina Williamse, křesťanské kecy v každé druhé minutě..přesto příjemně barevný a snesitelný snímek. :) Oscar za vizuální efekty rozhodně zasloužený. Chlapci z ILM (příběh Crows z filmu Yume) se nezapřeli a vytvořili nádherný fantaskní svět. (18.05.2007)

Trochu přeemotizovaný film s hodně zajímavým nápadem a ztvárněním, skvělou Kamenovou hudbou a skvěle hrajícími herci, přičemž mi tam akorát trochu neseděl Robin. Nějak si nemůžu pomoct, stále ho vidím akorát jako potrhlého komedianta a i přes lehce (teda skutečně hodně lehce) podobného Krále rybáře jsem mu roli nedokázal uvěřit. ~~~ 3,5* mj. za vizuál. ~~~ Podobný námět i ztvárnění: Pevné pouto. (18.06.2011)

Toho kýče mi tady přišlo už moc, některé snové pasáže mě svojí délkou a nekonečnými doprovodnými monology odrovnaly a romantika mi taky úplně nesedla. Tím pádem jsem film emočně minul a nemohu hodnotit lépe než za tři hvězdy. Ale není to asi o tom, že ten film je špatný, vnímám to tak, že Jak přicházejí sny je už z podstaty snímku typicky pocitová a subjektivní záležitost a já prostě nejsem na té správné vlně. (24.08.2014)

Na jeden film s obmedzeným časovým rozsahom chcú toho riešiť akosi veľa - divák sa dočká klasickej manželskej schémy, neba a pekla, dokonca i prevteľovania! Hinduisticko-kresťanský zmätok v obrazovo nádhernom kabáte s natoľko sentimentálne plačlivým scenárom, že ohromí svojím kalkulom a neúprimnosťou. Robina Williamsa mám rada, ale tu bol všetkým, len nie po uši zamilovaným manželom - ešte som nevidela, aby nejaký herec tak nešikovne zobrazoval emócie či city vo filme, ktorý si to vyžaduje. Pre niekoho to bude film plný krásy, farieb a emócií, na mňa bolo tých litrov cukru až príliš. (30.12.2011)

Raz by som chcel vidieť film, kde bude nebo a peklo zobrazené menej prvoplánovo a doslovne ako v rozprávkach, ktoré ich stvorili. Jasné, v skutočnosti to všetko stvorili ľudia, ale keby to nerobili tak naivne, možno by sa nezvykli tak často sklamať. Tento film bol natoľko patetický, že pôsobil ako jedna veľká cesta k happyendu, kde nič iné nie je dôležité. A pri tom už aj kadejaký slovenský rapper vie, že cesta je zmyslom a nie len jej cieľ. Gýčové to teda bolo ako titulka nejakej Strážnej veže, ale na druhej strane, maľby na základe ktorých si postavy zvolili nebeské exteriéry, boli naozaj pekné. No aj tak by som hodnotil skôr negatívne, nebyť pár nápadov, ako napríklad, že aj v nebi (po smrti) môže človek snívať. A tým aj zabudnúť, že nežije. Otázkou je, po akej dobe sa to zmení na nočnú moru. Ďalší podnetný nápad bol vzhľad postáv, ktoré nevyzerali ako za života, ale ako chceli aby ich videl ten, kto sa práve pozerá. Od bodov, ktoré spomínam, pretieklo vo filme ešte veľa vody či lávy a nakoniec to všetko dopadlo, ako sa na spriaznené duše patrí. A nikomu nezišlo na um, či nie je trochu problém, že je to už na večnosť. Ok, na poslednú chvíľu tam ešte napchali reinkarnáciu, ale práve od tohto filmu som čakal iné východisko. A hlavne, že vo mne vyvolá nejaké citové poryvy, keďže ma k opätovnému pozretiu donútila smrť Robina Williamsa. To už sú ale moje problémy, on teraz aj tak prinajlepšom niekde slope s Philip Seymour Hoffmanom a sťažuje sa, kto vymyslel pre hercov osobitné nebo, keď je to len práca, čo ich spája. Jeho spoločník mu teda s úškrnom objasní, že to asi nebude nebo, kde sa nachádzajú, ale to druhé. A tak sa spolu napijú a ani im to nezašľape. Aké ponaučenie z toho plynie? Chľastať treba za života a nie za volantom. Trochu od veci, ale aspoň na záver som premostil do morálnej korektnosti. (14.08.2014)