Jediná

Strašné! Knihu som si po mnohých rokoch opäť prečítala a dokázala ma znova dostať svojou milou láskavosťou. Film priznávam som trocha popreskakovala, tak ma iritoval. Charaktery postáv absolútne nevystihnuté, alebo veľmi povrchne. Herci hrozní, Oľga a Imro možno ešte ako-tak, no ostatní dialógy poväčšine len tak odriekavali. V knihe viac krát spomínané Olgine čierne vlasy, Imro ju volal Čierny vrkôčik, herečka čo ju hrala vlasy blond. Prostredie knihy okolo rokov 60, 70, vo filme evidentne rok 90, vrátane hudby. Olgina starká, či Sonkina mama celkom určite nepôsobili hentak a vlastne všetci okolo tiež nie. Uznávam, že vo filme nie je možné vystihnúť myšlienkové pochody pre knihu určujúce, ale toto postrádalo aj pokus o zachytenie aspoň nejakej hĺbky, miesto toho, len aby sa nepovedalo, je občas odrapotaný nejaký dialóg z knihy. Tak dobre, toto ani nemalo byť nejaké veľdielo, proste také tie nudné poloinscenácie našich rokov 90, ale predsa si na tom mohli dať záležať viac. Z predlohy by sa totiž dal spraviť celkom dobrý a reálny film. (16.12.2020)

Jediná od Kláry Jarunkovej ako povinné čítanie na Zš patrilo výnimočne medzi moje obľúbené knihy, dej knihy sa odohráva v 60 tych rokoch 20. storočia, naproti film sa zasadzuje do porevolučnej súčastnosti 90 rokov a predsa sú to odlišné reálie Okrem pár odchýlok dosť hodnoverne nadväzuje na knihu, sem tam tento film vysiela Stv. Tento film však nie je nejaký výrazny počin neurazí ani nenadchne, moje tri hviezdičky sú hlavne kvôli knižnej predlohe. (06.02.2013)

Pre takýto dievčenský román určite nie som cieľová skupina, takže ma veľmi prekvapilo, ako ma film zaujal. Na deväťdesiate roky, kritické pre slovenskú kinematografiu, je to takmer malý zázrak. Okrem, podľa komentárov dobrej predlohy, prispela k filmu nenápadná citlivá hudba od Vaša Patejdla, trošku inšpirovaná Fontánou, s ktorou má čo to spoločné aj príbeh. Sympatická mladá herečka vo svojej prvej a poslednej filmovej úlohe bola dobrá, a je škoda, že nepokračovala, čo sa podľa mojich pozorovaní stáva dosť často. Spojením toho všetkého sú to nepredpokladané štyri hviezdy. A možno veľa zohrala aj tá nostalgia, keď sa film trafil presne do môjho veku v tom období a presne si pamåtám tie hrozné účesy, začiatok strednej a plagáty Sandry a Samanthy Fox na stene. –––– Nechápeš, že musím niečo zažiť, keď chcem písať? –––– Keď sa rozvediete, nepôjdem k nikomu z vás. Ostanem so starkou a už ma nikdy, nikdy neuvidíte. –––– Konečne sa začínaš vzdelávať aj v škole života, ty moja naivná jednotkárka. (30.04.2022)

Civilny snimok o každodennych radostiach a starostiach dospievajuceho dievčaťa. Prijemny, realisticky podany film o živote, bez hlupych zbytočnosti okolo, ktore su tak typicke pre americku tvorbu tohto žanru. (06.07.2010)

Tento filmík je nakrútený podľa novely Kláry Jarunkovej, ktorá písala niekedy v 60 - 70. rokoch. Na základke bol od nej povinným čítaním jej kniha Tulák. Prekvapila ma svojou schopnosťou vžiť sa do reálnych problémov mladých a uveriteľne o nich písať - teda v porovnaní s inými slovenskými spisovateľmi. Film jediná vyzerá, ako typická komunistická výchovno- poučná inscenácia pre mládež, so škrípajúcimi dialógmi, akými-takými ustráchanými hereckými výkonmi. No z úcty k autorke predlohy za tri, ak by som ju nepoznal, tak dám kľudne aj 2 hviezdy. (25.06.2008)