Ima, ai ni jukimasu

Film, který popisuje prázdnotu v srdci krutějším způsobem než cokoli jiného. Představa bezvýchodnosti hlavního hrdiny a jeho syna je silná už na papíře, jenže teprve Japonský cit s ní vyždíme veškerou dávku a nechá diváka projevit emoce. Režisér Nobuhiro Doi naštěstí i po nakouknutí do pohádkových vod zůstává atmosféricky civilní a srozumitelný všem. Návrat milované osoby nechává emočně pomalu plynout a pravou extázi nechává vybuchnout až v drásajících posledních dvaceti minutách. Po nich už postavy nepotřebují komentář. Svou víceznačností jsou lidštější a nám bližší i přes dálku tolika tisíc kilometrů. Koneckonců, své "období dešťů" by si přál asi každý z nás i s vědomím nástrah a smutku s něho plynoucí. Je k nevíře, že v podobně melancholické tématice se najde čas i na jemné náznak humoru a nadechnutí. I to je reálné. Pro lidi, kterým chybí ztracený blízký ještě reálnější. (03.10.2009)

Nádherný film... Jeden z nejkrásnějších, nejromantičtějších, nejprocítěnějších, nejemotivnějších a nejlepších filmů, co jsem kdy viděl... Jak zpracováním, hudbou, přírodou, tak herci. Takumi a Yuji to zahráli naprosto perfektně, procítěně, dokonale... V neposlední řadě příběhem, který je prostě krásný... Málokdy se u něčeho rozbrečím... Tento film budu mít v hlavě ještě dlouho, krásný zážitek... (30.07.2008)

Keď poriadna romantika, tak z ázijskej filmovej tvorby, a tento japonský príbeh potvrdil, že tomuto žánru budú americké filmy len veľmi ťažko konkurovať. A zároveň som rád, že v jú-es-ej nemajú obdobie dažďov, pretože je tu aspoň menšia šanca na remake. Jemný, senzitívny a dojímavý príbeh, s ohromnou dávkou dokonale prepracovaných útokov na city diváka, po ktorom som sa aj ja úplne rozplynul. Najmä druhá polovica je neskutočná, záver možno trošku viac roztiahnutý, našiel som dve miesta, v ktorých mohol skončiť a mal by som z neho lepší dojem, ale ako celok bol naozaj takmer dokonalý, trojica hercov bola perfektne zosúladená, hudba dodávala filmu tú správnu atmosféru, scenár inteligentný, dojem impozantný. 85%. (13.09.2009)

Je to výborná romantická dráma z japonskej produkcie. Má skvelý príbeh o mužovi a jeho synovi, ktorým pred rokom umrela žena a zároveň matka. Otec rozpráva synovi rozprávku, podľa ktorej by sa mala vrátiť v období dažďov, no to sa aj splní a skutočne sa vráti späť, no na nič si nepamätá, ale aj tak vytvoria zase úplnú rodinu, v ktorej sa majú všetci radi a našťastie to vyzerá, že obdobie dažďov bude ešte dlho. So spracovaním som veľmi spokojný, úvodná dvadsaťminútovka dobre zobrazí vzťah otca a syna a obaja si ma hneď získali, ale po príchode matky ide kvalita ešte vyššie a na toto sa skvelo pozerá, celé je to tak krásne nevinné a aj napriek tomu výraznému fantasy prvku úplne prirodzené, skvelo sa pozerá aj na vzťah matky so synom, no hlavne medzi manželmi, no vrcholom filmu sú pre mňa jasne scény z minulosti, či už ako sa postupne zoznamovali, ale hlavne môj veľmi obľúbený prvok, ukázanie rovnakých scén z rôznych pohľadov, najprv z mužovho, ktorý celú situáciu vnímal po svojom a v záverečnej časti aj z jej, čo je tu perfektne podané. A chválim aj celý záver a pár zaujímavých prvkov ako napríklad dlhodobá objednávka torty. Herecké obsadenie je perfektné, hlavnú pochvalu si samozrejme zaslúži dokonalé hlavné duo, teda úžasná Yuko Takeuchi, ale aj skvelý Shido Nakamura vo svojej nie práve zvyčajnej úlohe, skôr som zvyknutý na tie drsnejšie, ale túto zvládol nemenej kvalitne, nič nemôžem vytknúť ani ich synovi a poteší aj tých pár menších postáv, ktoré tu majú svoj význam, ako postava doktora alebo mužovej kolegyne. Réžia a technická stránka sú dokonalé, celé to pôsobí tak krásne civilne, že to ani nemôže sklamať. Plné hodnotenie tomuto filmu ušlo len veľmi tesne, za to môže hlavne to, že za tými najlepšími scénami z minulosti už zvyšok filmu čiastočne zaostáva, ale to je jedno, inak sa tomuto filmu ani nedá čo vytknúť, skvelo natočené, zahrané, napísané a rozhodne nezabudnuteľné. 83% (05.08.2012)

"Pri každej veci, ktorá Ti lahodí alebo Ti prináša úžitok alebo sa teší Tvojej obľube, nezabúdaj si hovoriť, aká je jej prirodzenosť. A začni tým najnepatrnejším. Ak máš napríklad v obľube hrniec, hovor si: Obľúbil som si hrniec pretože ak sa Ti rozbije, nebudeš sa znepokojovať. Ak bozkávaš svoju ženu alebo svoje dieťa, hovor si, že bozkávaš človeka, pretože ak umrie, nebudeš sa znepokojovať." (stoik Epiktetos). So stoickým kľudom je už potom ťažké a priam nemožné nechávať sa podobnými filmami citovo vydierať, huh! (22.10.2017)