Bytost

S. J. Furie sa nesnaží za každú cenu držať príbehu, ktorý napísal sám život a filmu tento tvorivý, výberový prístup pomáha. Doris Bitherová mala v skutočnosti troch synov a jednu dcéru, každé dieťa malo iného otca. Filmová protagonistka Carla Moran, ktorú hrá Barbara Hershey má naopak dve dcéry a jedného syna. Vzbudzuje to väčší súcit. Vlastná rodina Doris zavrhla, dávno s ňou prerušila kontakt. Duchovia boli podľa nepotvrdeného svedectva napadnutej štyria, dvaja sa čiastočne materializovali: jeden pripomínal jej zosnulého starého otca, druhý mal vraj ázijský pôvod. Vo filme sa hovorí o troch duchoch. V čase, v ktorom bola Doris údajne atakovaná týmito duchmi, boli už viacerí jej príbuzní a niektorí bývalí partneri mŕtvi, ona momentálne nezamestnaná, frustrovaná žena so štyrmi deťmi na krku, ktorá začínala holdovať alkoholu. Tieto sociálne skutočnosti sú vo filme nepodstatné. Trochu pravdy na tom bude, lebo inak by sa len blázon odhodlal verejne tvrdiť, že bol znásilnený duchom. Záverečná správa dr. Barryho Taffa, ktorý Doris pozoroval, nehovorí o tom, že je vyšinutá, pokiaľ ide o záhadné javy niečo pripúšťa, no nič nepotvrdzuje. Autor, ktorý je nápaditý a tvorivý: realitu mení na fikciu. Vo viacerých prípadoch je to lepšie ako keď sa snaží byť dokumentárny a faktograficky presný. Tento film je toho dôkazom. Opak potvrdzujú mnohé filmové skutočné príbehy. (17.04.2012)

Nie je to síce na čisté 4 hviezdy, ale kvôli obsahovej stránke a výbornému výkonu hlavnej hrdinky som sa rozhodol výnimočne prilepšiť. Dejová linka nie je najhoršia, je vystavaná veľmi dobre a pútavo, na druhú stranu však by možno prospela kratšia stopáž, dve hodiny bolo skutočne veľa. Najväčšou slabinou sú úbohé triky, ktoré boli naozaj aj s ohľadom na dobu natočenia, výrazne podpriemerné. Film je vraj podľa skutočnej udalosti. V tom prípade nie je Carle čo závidieť, mať sexuchtivého ducha doma v niekde v podkroví teda nie je bohviečo :). 70/100 (26.06.2015)

Nymfomanky by mali radosť. Ale vážne. Nechať sa dennodenne ( bez súhlasu ) preťahovať nejakým sparchantelým paranormálnym nadržancom, na to treba odvahu ( a kondičku ). Film nestavia na triky ( aj keď je ich tu akurát ) a masky, ale dáva prednosť atmosfére, ktorá je viac než obstojná a robí z filmu nadpriemerný kúsok v žánri. (09.06.2015)

1981. Zlaté období pro hororové filmy. A Entity je dobrým příkladem toho, jak to tehdy fungovalo. Tady se jde hned na věc a v prvních pěti minutách je vám nalajnováno, jak to bude probíhat. S ohledem na dnešní horory, kde je první půlhodinka nudný úvod a pak nudné zabíjení, je tohle zázrak. Počítal jsem s tím, že se dívám na béčko, ale i to může někdy překvapit. Poněkud úsměvné vždy bylo, že při každém útoku entity začala hrát "nervy drásající" hudba, aby dodala momentu na dramatičnosti. A tohle téma má rozhodně navíc. Mrazilo mě tedy spíše z faktu, že je to celé natočeno na motivy skutečné události (na internetu si jde jednoduše najít originální fotografie) a z dvouhodinové stopáže. (11.02.2014)

Myslela jsem, že to bude o něčem jiném. Už jen to, že hned v prvních pár minutách se duch projeví tak brutálně, je chyba, aspoň co se týče budování napětí. Spíš než horor jsem to viděla jako mysteriózní film o tom, jak onu bytost zneškodnit s přispěním vědy, což strašidelnosti ubírá ještě víc. Největším pozitivem je pro mě výkon hlavní hrdinky, které mi bylo líto, sem tam dobrá atmosféra a hudba. Doktor mi vadil. Že to je podle skutečné události se mnou moc nehnulo. A chvílemi jsem se strašně nudila. (16.02.2011)