Černé muzeum (S04E06)

Podobne epizodné ako White Christmas. Tri kratšie príbehy, ktoré spolu na prvý pohľad nesúvisia na konci do seba dokonale zaklapnú. Najzaujímavejší mi pripadal prvý príbeh o chlapíkovi závislom na bolesti druhých ľudí, ktorú si vychutnáva cez taký zaujímavý bazmek. Z toho by sa dal natočiť skvelý celovečerný horor. Druhý diel so zaujímavým nápadom a aj celkom dobrým prevedením, ale ten nápad mať v hlave vedomie ďalšej osoby mi pripadá nezmyselné. Tretí príbeh ponúka tentoraz až príliš predvídateľné vyústenie a ani po dramatickej stránke to nenadchne. Hlavne kvôli nemu nedám aj piatu hviezdičku. Chcelo to niečo nápaditejšie. 8/10. (16.10.2020)

Zamrzelo ma, že finále série (a azda celého seriálu?) vlastne iba recyklovalo už otrepaný námet o „uväznenom vedomí“ a nekonečnom utrpení. A to je pritom toľko zaujímavých tém, ktorých sa seriál mohol dotknúť, no neurobil tak: napríklad kryptomeny, úplné zrušenie hotovosti, autonómne autá, vplyv virtuálnej reality na sexuálny a rodinný život atď. Príbeh s lekárom bol ako-tak originálny, ale zvyšok sklamanie a krívalo to aj po dejovej stránke. Žiaľ, jeden z najslabších dielov. (09.01.2018)

Skvele finale. Dufam, ze neslo o uplne poslednu cast serialu, aj ked mam pocit, ze nas tvorcovia pripravili aj na tuto variantu. Tie minipribehy boli super. Hlavne ten s doktorom. Ale cele to bolo velmi silne, kedze sme sa mohli stretnut s artefaktmi aj z inych casti. Zaver vyplynul celkom prirodzene, no nieco podobne som aj ocakaval. Cely serial je super napad a tato cast je len ceresnicka na torte. (18.08.2018)

Tvorcovia Black Mirror vždy ponúkali chronologické a v podstate priamočiare príbehy, zato s dokonalými zvratmi, aby na konci tejto série prišli s kazetovým sledom voľne, a v poslednom prípade pevne, previazaných troch príbehov. Všetky sú, ako sme si už zvykli, minimálne zaujímavé a dokazujú kreativitu tvorcov. Osobne som si lepšie skoncipované finále ani nevedel predstaviť, ako s múzeom nazvaným symbolicky čiernym, odkazmi na predchádzajúce diely a (konečne) odlišnou dramaturgiou. (05.02.2018)

Mně by vlastně stačilo, kdyby celá epizoda stála na Rolově vyprávění o exponátech, tři povídky provázané linkou s muzeem, klidně bez závěrečné pointy. Protože ty tři příběhy jsou takové minihorůrky, takové hororové povídky, úplně si dokážu představit literární verzi, kapitolky vždy oddělené dialogem vypravěče/kurátora a návštěvníka, který napjatě, trochu šokován, poslouchá a doptává se. A pak by mi úplně stačilo, kdyby po posledním příběhu návštěvník, v tomto případě návštěvnice, poděkovala za exkurzi, a se smíšenými pocity za sebou zavřela dveře muzea, nasedla do auta a odjela. A Rolo by si pak mohl ještě znovu se zalíbením obejít své oblíbené exponáty, prohodit pár slov, a zhasnout. Takhle by mi to stačilo a byla bych spokojená. Jenže tvůrci to zamýšleli jinak, úplný konec s matkou Nish už na mě působí moc překombinovaně, ale vlastně mi to tolik nevadí. Myslím, že i tak je to solidní epizoda s dobrými nápady a hororovou atmosférou. (27.01.2019)