Režie:
Brian De PalmaScénář:
Brian De PalmaKamera:
Gregory SandorHudba:
Bernard HerrmannHrají:
Margot Kidder, Jennifer Salt, Charles Durning, William Finley, Lisle Wilson, Barnard Hughes, Olympia Dukakis, Justine Johnston, Dolph SweetObsahy(1)
Kanadská herečka Danielle se v televizní show seznámí s atraktivním černochem Filipem a hned po prvním rande s ním skončí ve svém bytě. To se vůbec nelíbí její sestře, která nemá pochopení pro aféry Danielle. Když se Filip pokusí sestry usmířit, je ubodán nožem. Ale kdo vlastně vraždil? Danielle nebo její navlas podobná sestra? Vražda navíc neunikne sousedce, která neváhá zalarmovat policii. Danielle se ale podaří mrtvolu včas ukrýt a zahladit stopy. Dokázat, že došlo k vraždě, nebude vůbec jednoduché. (mikulem)
(více)Videa (1)
Recenze (43)
Prechod k novej hlavnej postave je prekvapivý podobne ako v Psychu a rovnako nečakaný ako záverečné, intenzívne finále. Skrátka prekvapenie v každom momente. De Palma sa hrá so štruktúrou scenára aj formou ako to len ide. A navyše ide o film, ktorý je skôr hit, alebo miss, a tak som dosť prekvapený z trojhviezdičkových hodnotení. Jennifer Salt som vôbec nepoznal, išlo o veľmi sympatickú herečku a skrátka o ženu, s akou by si asi každý muž vedel predstaviť manželstvo. To ani nemusela byť extra kráska, hovorím viac o jej sympatickom pôsobení. ()
Hudba je zřejmě nejstrašidelnější z celého filmu! Jinak precizní De Palma neponechává nic náhodě. Kamera se smyslem pro detail, chvíli šmírácká, pak dokumentární a nakonec se z poklidného toku obrazů stane smršť. Jasně, Okno do dvora z toho čouhá jak sláma z bot a zmiňovaný Cronenberg by se tu také našel. Jenže pro mne byl De Palma vždy bizarní, úchylný a mysteriozní, takže Cronenberga škrtám. Hezká práce s nožem, jedna z nejděsivějších scén byla násilná hospitalizace v sanatoriu pro pošuky. Konec hodně metaforický - popravdě jsem čekal jasnější závěr, ale nechť... ()
70% Úvod a první půlka je velice solidní. Naprosto nezastíraná inspirace v PSYCHU a OKNU DO DVORA, včetně skvělé Herrmannovi hudby. V druhé půlce a ke konci už to ale De Palma úplně nezvládá a celé rozuzlení proběhne v rámci zdlouhavé psychedelické pasáže, skončí to navíc ryze Hitchcockovsky a to tak, že hlavní hrdinka ani vlastně neví jak se z toho vyvlekla, ale budiž a úplně poslední záběr snad natočil sám Hitchcock. Pro začátek dost dobré. ()
De Palma příjemně překvapil. Nečekal jsem moc ale dostal jsem hodně slušnou psychologickou sondu. Ten začátek je děsně nenápadnej a smrdí tu dost klišé, ale postupem času jde hlavní hrdinka do hajzlu díky tomu že se sama snaží vypátrat vraždu. No a konec? To je psychadelie. Herci jsou prvotřídní a Finley je neskutečně slizkej hajzl. Sice konec je lehce zmatenej ale drží jakž takž pohromadě. Nic jsem nečekal a dostal jsem hodně. Jen škoda že Herrmannova hudba je tentokrát nevýrazná. ()
Už v tejto rannej De Palmovej snímke môžeme badať veľmi zaujímavé štylistické prvky, ktoré tvorca naplno rozvinul vo svojich nasledujúcich projektoch. Svojská atmosféra 70. rokov, režisérove hrátky s divákom, delenie obrazu, naťahovanie scén, tematika siamských dvojčiat, ktorá môže divákovi evokovať tvorbu Davida Cronenberga či príjemne nekorektné násilie. Zvlášť vražda z prvej tretiny filmu svojou pestrofarebnosťou a krvavosťou akoby vypadla z nejakého talianskeho gialla. Naviac, všetko je umocnené patrične šialenou hudobnou zložkou, ktorú mal na starosti legendárny Bernard Herrmann. V súzvuku s talianskymi krvákmi sa nesie aj herecké obsadenie a z toho prameniaca nevyrovnanosť, hlavne Margot Kidder mi svojou prítomnosťou počas celej snímky vadila. Napriek negatívam sú Sestry dielom, ktoré by si nemal nechať ujsť žiadny priaznivec De Palmu či pánov Davida Cronenberga alebo Daria Argenta. ()
Galerie (58)
Photo © American International Pictures (AIP)
Reklama