poster

Kosenie jastrabej lúky

Drama

Československo, 1981, 78 min

  • Radko
    ****

    O potrebe súdržnosti rodiny. Nech sú jej členovia akí sú, pospolu - s vedomím zázemia - sa všetko znáša lepšie. Aj konflikty vyplývajúce zo spôsobu života, či vyvolané nespokojnými partnermi. Pri existencii naozajstného, živého kontaktu s rodinou sa vždy odohrá veľa napohľad nepatrných maličkostí. Medzigeneračných, súrodeneckých, príbuzenských. Tak sa napríklad pri kosení lúky dá odpustiť bratovi polovica dlhu, či odniesť dolu kopcom tatka s boľavými nohami na chrbte sťaby malé decko. Mimochodom postava alkoholika, ktorého pri každej príležitosti a v každej krčme napadne spásonosná tvorivá myšlienka na prevratné umelecké dielo a vo chvíľach triezvenia zásobuje svoje okolie citátmi kadekoho je dokonale odpozorovaná zo života - až príliš mnoho ľudí nachádza inšpiráciu v krčmovom opilstve a cudzích vzoroch, pričom výsledkom tohto osvietenia sú najčastejšie výsledky maximálne na úrovni podpriemerných slohových (divadelných, filmových atď.) cvičení.(4.3.2013)

  • Anderton
    ****

    Uher v Kosení Jastrabej lúky nerieši nič špeciálne, ani extra dramatické, napriek tomu pôsobí jeho film a dialógy aj po desaťročiach veľmi svižne. Povedal by som, že mi pripomína súčasnú modernú vzťahovú tragikomickú nezávislú tvorbu z oboch strán Atlantiku. V Kosení sa neustále rozpráva, riešia sa klasické problémy typu: odolá bývalý alkoholik dúšku borovičky alebo pôjdem do Košíc, alebo ostanem radšej doma. Ženy chytia ku koncu zo svojich manželov a prodstredia celkom solídny amok, padne nejaká tá facka a utrie sa z tváre nejaká tá slza. Žiadna postava nie je karikatúrou, čo poteší hlavne pri mestsky zhýčkaných manželkách, ktoré to so svojimi chlapmi tiež nemajú jednoduché. Občas som sa počas filmu nečakane zasmial bez toho, aby bola scéna myslená vyložene komicky a páčilo sa mi to. Ale otázka "Vieš, čo povedal Budha?" bola určite myslená ako vtip a nezdržal som sa smiechu, pretože tiež prišla znenazdajky a rovnako rýchlo strihom aj odoznela a boli sme zase niekde inde. Nad tým všetkým drží pevnú ruku Jozef Króner ako mierne flegmatický staršina, ktorý tiež v živote podľa vlastných slov napáchal nejaké to zlo.(3.3.2013)

  • tron
    ****

    „Vráťte mi moju nevinnosť.“ Jeden z najlepších slovenských filmov, aké som kedy videl. Jeho sila a brilantnosť je v jeho na prvý pohľad totálnej obyčajnosti. Ale zdanie klame. Strašne mi to pripomenulo moje detstvo, keď sme mali chalupu na dedine a chodili sme na ňu cez víkendy a letné prázdniny. Prežívali (či skôr dožívali?) tam staré zvyky a prichádzala nová doba s modernými vynálezmi, o ktorých dovtedy ľudia len počúvali a zrazu ich fyzicky mali. Kosenie Jastrabej lúky toto všetko krásne zhrnulo, taký ten zmar a dezilúziu z blížiacich sa časov, v ktorých prestalo záležať na hodnotách a začali sa uprednostňovať hmotné statky (netvrdím, že v minulosti to nebolo, ale nie až tak). Dôležité bolo naháňanie sa za peniazmi a odsúvanie dôležitejších vecí nabok len preto, aby mal človek čo najtučnejšie konto a mohol sa ním chváliť. Starí, pôvodní obyvatelia dedín vymierali a mnohí ich potomkovia zabudli na svoje korene, statky predali alebo ich prestali udržiavať a odišli do veľkých miest, na sídliská, do činžiakov. Tento film je mementom tej doby. Starcom na dedinách bolo čoraz jasnejšie, že sa niečo definitívne, raz a navždy končí a oni sú odsúdení na zabudnutie. Vytráca sa úcta k prírode, k pokornému spôsobu života a všetko akoby bolo nahradené len hrabaním mamonu. Viem, nie každý je takýto. Jasné, že čiastočne zjednodušujem. Ale obecne doba, v ktorej žijeme od 90. rokov je naklonená prachom a moci. Všetko toto Kosenie Jastrabej lúky obsahuje a je to podporené utlmeným, ale o to pôsobivejším a najzabudnuteľnejším Jozefom Kronerom. Žiari v mentorskej, otcovskej úlohe, čo je poloha, ktorá mu vždy sedela asi najviac zo všetkých. Kombináciou múdrosti a zároveň šibalstva trošku pripomína svoju kultovku Tisícročná včela, možno takto nejako by dopadol Pichanda, ak by ešte pár desaťročí žil. Ale treba povedať, že výborní sú všetci. A že ich je. Synovia, ich ženy, manžela, vnuci a vnučky a susedia. A jeden divoký Francúz, na toho by sme v žiadnom prípade nemali zabúdať. Všetci sú parádni. Na pozadí na prvý pohľad banálneho a komediálneho príbehu sa v skutočnosti odvíja viacero temných motívov, ako je alkoholizmus alebo z toho vyplývajúca nedôvera v manželstve. K tomu plno skvelých a vtipných hlášok a dialógov + prepracované postavy. Toto je fakt krásny film.(7.7.2018)

  • Autogram
    ****

    Rodinná dráma spočiatku v mierne budovateľskom štýle 80-tych rokov, ale v tomto prípade to neprekáža. Muži riešia svoje problémy, ženy zase svoje a mladý zaľúbený pár niečo celkom iné, že ani na vodu zo studničky si nespomenie. Na konci sa spoja v dramatických okamihoch, ktoré sa ale uzavrú v príjemnej atmosfére s vôňou sena. Film nielen prítomnosťou Zimkovej s typickým prejavom pripomína Kone na betóne, ale aj mnohé rodinné problémy a alkoholizmus ho pripomenú. Zatiaľ pre mňa najstráviteľnejší Uherov film. –––– To znamená, že sa dá hovoriť o nejakom hmotnom stimule? – Áno, o hmotnom stimule sa hovoriť dá. Veď koruna je koruna. –––– Na kráse ženy nezáleží. Dobrá povaha, to je to hlavné.(24.3.2014)

  • Willy Kufalt
    *****

    (3x) Príjemný film určený pre všetky vekové kategórie, príbeh s poetikou slovenskej dediny, radosti z práce i s príležitosťou pre diváka dobre sa zasmiať nad podarenou komédiou (v niečom je film veľmi podobný českej klasike Na samotě u lesa). Film pozdvihuje po hereckej stránke slovenský klasik Jozef Króner, český hosť Rudolf Jelínek či herečky Zimková a Turbová. Pobavila jazda autom s francúzskym príbuzným, snaha dohoniť manželku na úteku v autobuse prostredníctvom zastavovania auta na každej zástavke, či neustále Jelínkovo citovanie z výrokov slávnych. Vedľa humornej línii však má tento film i niekoľko ďalších rozmerov, napr. zo začiatku film obsahuje prostredníctvom scén z natáčania TV reportáži takmer dokumentárne zachytenie činnosti a práce okolo kosenia lúky na slovenskej dedine (po rokoch, kedy tradičnú manuálnu prácu nahradili z veľkej časti elektrické pohonné stroje, majú tieto zábery o to väčší prínos). Rodinný príbeh, ktorý sa potom vo filme vyvíja, skrýva v sebe rozmer cesty prekonania vlastného trápenia a prehry, znovuhľadanie zmyslu života (pevný bod zemegule) postavy alkoholika. V popredí potom stojí myšlienka súdržnosti rodinných vzťahov a vzájomné pochopenie blízkych členov, ktorá sa dá označiť za ústredný motív filmu. ,,Schopnosť myslieť je podľa Aristotela to najpozoruhodnejšie. Ale ja by som povedal, že najpozoruhodnejšia je schopnosť cítiť. Cítiť druh druha, brat brata, syn otca a spoločne cítiť svoje korene..."(15.7.2017)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace