Děti moje

V podstatě jsem chtěla svůj komentátorský absenc prolomit toliko připomínkou, že jak měl Payne šťastnou ruku s Giamattim v Bokovce, tak se mu to tady s Clooneym moc nepovidlo. Ale ono je toho mnohem víc. Třeba přebíjení nedejbůh sentimentu kdyby chladem a cynismem, ale otravnou nepřirozeností, vždyť tam se chová normálně snad jen ta manželka v kómatu. Zklamání, děti moje. (13.02.2012)

Pozvolné, tísnivých podtónů prosté zamyšlení nad důležitými životními hodnotami, v němž na mne bylo až moc neskrývaných emocí a mezilidského hřání. Z Payneových filmů bezesporu největší Jistota. Stále však důstojné zpracování látky, která by mnohé tvůrce sváděla k (ještě) většímu patetizování. Nadhled si film zachovává ve vztahu k vedlejším postavám, zatímco k těm hlavním je smířlivější, než by si zasloužily. Pochybuji ovšem, že členové Akademie zaujmou stejně cynický postoj... . 70% (10.01.2012)

Rozkročené medzi pomerne silnou vzťahovou drámou a dojatím sa nad tým, aké to majú zložité deti boháčov a ich citovo nestáli, či prácou zavalení rodičia. No nepoľutujte ich! Na stranu mierne nadpriemerného hodnotenia to dvíha slušne vybratý diapazón (= rozsah) havajskej hudby od tradicionálov po moderné, vkus neurážajúce piesne a občasné obrazové upozornenie, že ani tá Havaj nie je všade len Havaj, pláže, piesok, vence a veľké vily, ale aj slušný mrakodrapovo - panelákový záhul. Samotný príbeh lemuje zachytenie krás pobrežia a okolitej prírody, čo zase poteší srdce milovníka krás prírody. (18.01.2014)

Znázornenie reality po americku. Chápem, ale už nezdieľam, už som vyrástol:). Ale nie, dojímať sa stále dokážem, to tu zakrývať nebudem. Niekedy návnadu zožeriem, niekedy okolo nej len preplávam a neskôr sa po ňu vrátim, niekedy ju vôbec nepotrebujem. Najprv ma odrovnal "Nezabudnuteľný okamžik", potom ma rozkúsalo "Umierajúce zviera" a následne ma dostihli "Následky lásky." Všetky tri tituly vypovedali o prežívaní určitého utrpenia a aj keď by sa na adresu prvých dvoch dalo namietať, že moc tlačili na pílu, tak ma ich vyznenie na rozdiel od Clooneyho havajského zotavovania sa vtedy proste zobralo, nehovoriac o poslednom menovanom klenote od Sorrentina, ktorý patrí do úplne inej ligy a mám ho v tomto zameraní zatiaľ najradšej. O čo sa však pokúšate vy, "Deti moje?" Tváriť sa drsne a pritom byť poslušné, mať veľké reči, ale k ničomu veľkému sa neodhodlať, plávať po hladine, no do hĺbky sa neponoriť? Máte na to právo, stále ste len deti, ale na Oscara si nárok nerobte-nezaslúžite si ho, rovnako ako niekoľko chybne ovenčených predchodzov. Po opustení sály, max. pár dní potom som to mal za varchlaté 3*, ale keď som si dneska vybavil tie príšerné domorodecké pobrumkávania, pajdavého Georgeho a WTF voľbu terapeutky, tak to utnem na 2*. "These kids are not allright as well..." (18.01.2012)

Snímka má viacero chýb/nedostatkov, ale spoločnosť dvoch silných osobností (Payne a Clooney) mu dodáva auru niečoho, čo ma bavilo pozerať. Ich spoločný príbeh sa končí tak, ako sa končí. Niečo sa vyriešilo, niečo nie, niečo sa stalo a niečo, čo sa stať malo, sa nestalo. Ale tak to chodí a život ide ďalej. A zrejme teda aj na Havaji. (19.02.2017)