Slavnost v botanické zahradě

Typicky poetický film Ela Havettu nesie pečať slovenskej novej vlny. Epizodické príhody, búrlivé scény akoby nesúrodo povytŕhané zo života Babindola, ktorého postavy a postavičky tvoria panoptikum sveta. Francúz, Kováč paroháč, Mojžiš, vínomet. Žiaľ zlyháva práca s niektorými nehercami a Havettovi sa nepodarilo udržať tempo a poriadok. Zdeněk Liška však opäť boduje. 65% (20.10.2023)

Dej svojho debutového celovečerného a felliniovsky kúzelného filmu umiestnil Elo Havetta do dedinky Babindol, miesta so silnou vinárskou tradíciou. K felliniovskej atmosfére príbehu výrazne prispieva aj hudba Zdeňka Lišky, v ktorej sa akoby trochu odrážajú štylizáciou príbuzné skladby Nina Rotu skomponované práve pre filmy Federica Felliniho (napr. použitie priznávkového doprovodu, alebo zoskupenia dychových nástrojov). Jedným z najhlavnejších motívov Slávnosti v botanickej záhrade sú zázraky, o čom svedčí aj úvodná scéna – zázrak pohybujúcich sa obrázkov – zábery z filmu L'Arrivée d'un train à la Ciotat bratov Lumiérovcov. Do Babindola následne prichádza vlakom Pierre – chlapík s husľami a šedivou bradou. A tam sa začína aj končí dojem, že dejová línia bude mať priame smerovanie... Havetta svoj film rozdelil do niekoľkých kapitol, ktoré možno ponímať ako akési impresie či pokus o zachytenie prítomného okamihu. V scénach sa často vyskytuje postava fotografa, ktorý má ako jediný možnosť zachytiť zázraky práve prebiehajúceho okamihu. Havetta vlastne nepotrebuje nijaký príbeh – na začiatku divákovi predstaví niekoľko postáv, a potom ich len nechá existovať. Myslím si, že so samotným motívom zázraku súvisí aj výber lokality – vinárskej oblasti. Nielenže bol Babindol založený na mieste, kde z krvi istého rytiera vytrysklo červené, ale s vínom súvisí aj jeden z najznámejších biblických zázrakov vôbec. Ostatne, vo filme sa vyskytne niekoľko biblických citátov a aj odkazov na grécku mytológiu. Havetta však divákovi neustále pripomína, že ide o film, o inscenáciu (prítomnosť kamier, použitie krátkometrážneho filmu bratov Lumiérovcov na začiatku). Pomocou kamery vytvoril slnečný a presvetlený svet, v ktorom vyzerá radostne aj pohrebná procesia. A aj keď Havetta upozorňuje na to, že možno preháňa a robí bláznovstvá, podstata motívu ostáva – zázrak nie je nič iné ako pozdvihnutie ducha, ktoré má význam iba v tom momente, v ktorom práve prebieha... (23.07.2024)

To, čo Kusturica začal robiť koncom 80-tych rokov, robil Havetta už v 60-tych. Akurát, oproti Kusturicovým filmom, tento je ďaleko bizarnejší, silnejší a poetickejší. Dej nepatrí medzi najprehľadnejšie, ale kto prehltne Alicu v krajine zázrakov, zvládne aj toto. Film na ktorom sa konzervatívne a ľúbezné prostredie slovenského vidieka mieša s absolútnou voľnosťou a bizarnosťou 60tych rokov do bezbrehej psychiatrie, nakoniec ani jasný dej nepotrebuje. Film ukazuje rozpor medzi konzervatívnosťou starších ľudí a nekonečnou slobodomyseľnosťou tých mladých, šialení sú v tom filme ale nakoniec všetci. Kopa minipríbehov navrstvených cez seba, silne bizarných a emotívnych súčasne, striedajúcich sa v šialenom tempe. Slovenský vidiek, ako ho už neuvidíte. Psychiatria, uprostred ktorej možno stále ešte žijete. A pomaly miznúci svet, v ktorom stále existujú zázraky. Kto chce, nech v tom vidí chaos, ale v tom prípade nie je na vine autor filmu... (12.12.2012)

Dle první záběrů se to zdá jako lehkonoá komedie ze slovenského venkova, ale záhy udeří surrealismus - jeho milovníci nechť zústanou, nebudou zklamáni. Ostatním doporučuji hned si pustit něco oblíbeného, pro spravení chuti. (26.09.2016)