Rubber

Áno, presne ako bolo na začiatku filmu povedané - nič tu nemalo význam, išlo iba o poctu všetkým veciam či snímkom bez akéhokoľvek významu. Z tohto pohľadu ako i samotný nápad - výborné. Ja síce nejaký ten význam a pointu filmu potrebujem, no na druhú stranu musím uznať, že som ani pri tom netrpel - je tu pomerne dosť zaujímavo absurdných scén, ktoré dokážu držať pozornosť diváka. Priemer. 60/100 (17.10.2018)

Říci že se jedná o odpad je trochu silné, je to film s velmi dobrý nápadem pro béčkový film. Vraždící guma je geniální nápad a například guma ve sprše je prostě bomba. Na druhou stranu si myslim, že způsoby jakymi guma zabíjí mohlo být mnohem více. Chvílkama prázdné a nudné tlachání kdy postavám přejete smrt je vyváženo záběry jak guma jede, ano! poprvé je zábavné pozorovat jak guma jede. (08.08.2011)

Potom ako som od Dupieuxa vzhliadol taký snímok ako bol "Realité", pri voľbe na "Rubber" som očakával neočakávateľné. No a urobil som dobre. Myslím, že keby som dané filmy videl v opačnom poradí, zrejme by som bol kritickejší (rapídne!), no potom ako som sa s daným tvorcom "zoznámil" v miernejšom "švungu", tento vraj horor môžem vnímať s obrovskou nadsázkou (a tak je to správne), lebo čumieť hodinu a pol na pneumatiku, ktorá sa napríklad v úvode zoznamuje so svojím okolím, ako bežný človek v prvých mesiacoch po narodení, to chce riadnu dávku pochopenia (netvrdím však, že som ho ja našiel). Je to nezmyselné, divné, človek naozaj neviem čo si má myslieť, nuž ale fantázii sa medze nekladú. Neustále budem tvrdiť, že pokiaľ sa hororový snímok od samého úvodu nesnaží, respektíve nechce tváriť seriózne, tento prepich si skrátka môže dovoliť. No a presne taký je "Rubber". Od úvodu totálne ujetá stupidita, bez akéhokoľvek dôvodu (teda - "No reason"). Škoda len, že bol spôsob zabíjania napriek obstojnému gore úplne bez nápadu. Chcelo to trošku osviežiť lebo vďaka neustálemu opakovaniu formy násilia snímok prepadol do stereotypu - 55% (05.06.2016)

Überbizarný filmový experiment šialeného razenia, ktorý si na paškál berie myšlienkovú koncepciu "bez príčiny". A tak sa dočkáme príbehu o živej pneumatike s telekinetickými schopnosťami a vražednými úmyslami, ktorý by sa pokojne mohol volať "život jednej pneumatiky". Do toho vstupujú nestranní pozorovatelia, dívajúci sa na "film", rozprávačské výstupy dávajúce na pravú mieru filmovú (ne)realitu a útržkové dialógy o filmovej logike, rušivých elementoch pri sledovaní filmu a podobne. Lenže na tých približne 80 minút je to málo, a tak sa nevyhneme občasnej nude (ktorá je zasa posúvaná na inú úroveň tým, že sa pozorovatelia nudia), a klasicky otvoreného konca ("Because this story doesn't have an ending."). Nie je to pre každého, veľa vecí sa tam deje skutočne bez príčiny a je to možno nezmyselne brutálne, ale tak to Dupieux chcel. 75% P.S.: Pokračovanie nesúce sa vzhľadom na neukončené ukončenie konceptu v duchu Nguyenových Birdemic 2: The Resurrection (teda ťah na Hollywood) by som si celkom rád pozrel. (11.01.2014)

Velká očekávání obvykle předcházejí velkému zklamání - Rubber je tomu zářným příkladem. Jako patnáctiminutový vtípek bych Gumu ještě zkousnul (ale i tak by nudila). Ale todlencto? Vraždy gumy jsou všechny stejné - guma se zatřepe a nepřátelský pták/králík/člověk prostě vybouchne ... Nefungují ani pocty (Psycho ???!), natož demence první kategorie s pozorovateli s dalekohledy, sídlícími na jakémsi kopečku a "Ftipně" komentujícími dění ve filmu. Pocta brakovosti? Sice ano, ale od vyhulených bezmozků (sorry, ale moc jste pane Dupiexi nepředvedl). (06.06.2011)