Fontána pro Zuzanu

Vynikajúca nostalgická snímka Dušana Rapoša, ktorú si vždy rád znova pozriem. Nie je to nijaký vrchol filmárčiny ale na druhej stane sa jedná o muzikálový film s vynikajúcimi pesničkami, ktorých v tej dobe nebolo veľa. Piesne z filmu zľudoveli a aj preto sa tento film na Slovensku radí ku kultom svojej doby. My čo sme narodený v 90. rokoch budeme asi tento film vnímať inak ako väčšina dnešnej mládeže. 70% (26.09.2020)

,,KEĎ MÁ ČLOVEK PÄTNÁSŤ, ŽIVOT JE NANIČ." __ Film som dlhodobo ignoroval a predstavoval pre mňa absolútny okraj môjho diváckeho záujmu, až keď som teraz nevešal prádlo a akurát do znova vysielala telka. Zrazu som si neviem ako pozrel celú druhú polovicu a zaujatím som následne vyhľadal na internete aj začiatok. Nepozeralo sa mi nato zle, aj keď film má svoje nedostatky, na ktoré predo mnou poukazujú iní užívatelia. Na neprirodzene znejúce dialógy som si časom zvykol, pretože ide o typický problém slovenských scenárov, ktoré sú buď priveľmi vulgárne, alebo umelo strojené. Jednoducho mladí nehovoria príma, ale popiči; nevraví sa frajeri, ale kok*ti; babe sa nepovie si sprostá, ale si je*nutá a určite sa nepovie grázli, ale prinajmenšom hajzli. V tej dobe to z dôvodu zamerania pre mladé publikom súdruhovia nedovolili, zato im nevadilo - možno z dôvodu slabšej sexuálnej osvety na školy - ukázať mladé prsia, a že sa Vejmělková nemala začo hanbiť (Bábekovi závidím). Možno išlo o istý kalkul, ktorým sa chcela prebiť slaboduchý príbeh s prakticky všetkými, do stratena vedúcimi zápletkami. Ako klad tohto pseudomuzikálu, možno okrem hudby - vrátane ústredného megahitu ,,Všetci nám môžu závidieť" radiť technické spracovanie filmu so zreteľom na dynamiku kamery a strihu snažiacich sa priblížiť Západnej produkcii. Ľúbostná scéna vo fontáne je nakrútená výborne a následný záver ma absolútne zdrvil. (6391. hodnotenie, 152. komentár k filmu) (14.11.2018)

Citujem curfew77: "Dojemná a místy i mrazivá generační výpověď, která mě vždycky dostane, přestože jsem v paneláku strávil v mládí jen první tři roky života a z toho jsem si moc pamatovat nemohl. Dnešní mp3 generace to samozřejmě nemůže chápat, ale v osmdesátkách a tehdejším ČSSR to byl svého druhu kult." (24.04.2014)

Ve své době kultovní generační výpověď. I dnes se na to v pohodě nechá koukat. Sice mohu chápat ostrou kritiku některých uživatelů, mě však oslovuje a evokuje mi znovu první lásky, zklamání, první rány a přátelství. Eva Vejmělková je velice krásná a velice příjemné jsou písně skupiny Elán. Pěkný filmeček. (01.06.2006)

Dušan Rapoš patrí medzi slovenských režisérov, ktorí sa snažia svojimi filmami upriamiť pozornosť na väčšinového diváka. Nazdávam sa, že slovenský film by mal predsa len kráčať cestou autorských filmov, ktoré si nájdu síce menšinového, ale spokojného diváka. Príbeh bol veľmi jednoduchý. Nie je mu čo zazlievať, pretože relatívne verne okopíroval život na sídlisku a zopár krátkych lások. Samotné scény však pôsobili často dezorientovane a niektorí herci boli s kamerou v čase natáčania zrejme vo vojnovom stave. Motorky sa mohli stať vynikajúcim doplnkom filmu, ale pričastá "frajerina" z nich spravila gýč, na ktorý sa naozaj dalo dívať len s prižmúrenými očami. Hudba by ušla, keby sa niektoré z piesní neopakovali do nemoty. Bolo problémom pre tvorcov vytvoriť ďalšie tri, štyri piesne, ktoré by soundtrack trochu oživili? Dialógy boli príliš okaté, predvídateľné a tým pádom nudné. "Ak nie si moja" Vaša Patejdla, niekoľko pokusov o zaujímavé zábery(napr. padajúce roztrhané papieriky, či západ Slnka počas Mopedovej), pohľadná Eva Vejmělková, blúdenie Nemožnej po svete dokonalých, či čiernobiely záver patria do okruhu dôvodov, ktoré Rapošov druhý hraný film vytiahli zo samého filmového dna. Réžia totiž nedokázala skĺbiť teenagerskú romantiku so životom na plné obrátky. Najmä preto vznikol guláš, trochu štipľavý, ale predsa bez korenia. (06.10.2006)