Beware!
Obsahy(1)
Prvý slovenský hraný film nakrútený po druhej svetovej vojne. Mnohí Slováci pred prvou svetovou vojnou emigrovali do Ameriky za lepším životom, pretože na Slovensku vládol útlak zo strany vládnucej maďarskej moci a ľudia si nedokázali nájsť prácu. Tak ako iní, za more odchádza aj mladý horal Ondrej Muranica (Paľo Bielik), aby si vo vysnívanom Novom svete našiel prácu a zarobil peniaze pre svoju rodinu. Sny a nádeje na lepší život mu však zmarí banská katastrofa. Ondrej sa síce zachráni, ale stratí pamäť. Vyhlásia ho za nezvestného a keď sa mu po rokoch náhodou vráti pamäť, Ondrej sa rozhodne vrátiť domov. Až po návrate do vlasti zistí, že sa jeho žena Eva (Jiřina Štěpničková) vydala za jeho najlepšieho kamaráta Miša (Július Pántik). Ako inak, schyľuje sa ku katastrofe... V období rokov 1918-1938 dominovala v Československu česká kinematografia, na Slovensku sa vyskytli len ojedinelé snahy vybudovať filmový život. Vďaka štátnej podpore v období 1939-1945 sa dotvorili obrysy slovenského filmu, ktoré ukončil vznik hraných snímok Varúj...! a Vlčie diery (1948) v demokratickom Československu. V snímke Varúj... síce stále zohráva nezanedbateľnú úlohu česká tradícia a jej reprezentanti vo všetkých zložkách filmovej produkcie (režisér, kameraman Václav Hanuš, scenárista Karel Steklý), ale po prvý raz sa československá spolupráca z 30. rokov stáva slovensko-českou. Voľba adaptácie drámy Ivana Stodolu Bačova žena ako prvého slovenského filmu produkčnej spoločnosti Slofis mala viacero dôvodov. Pre Friča bol príťažlivý dedinsko-folklórny rámec príbehu, pre Bielika zase skúsenosť so Stodolovou drámou z čias pôsobenia v Slovenskom národnom divadle, kde hral postavu Ondreja Muranicu, a jej sociálno-kritické zázemie. Z politického hľadiska téma vyhovovala zameraniu nového života, pripomínala maďarský útlak a zrod Československa roku 1918 ako paralelu k budovateľskému optimizmu prvých povojnových rokov. Paradoxom je, že po nedemokratickom prevrate v roku 1948, sa naplno rozbehla činnosť cenzúrnych orgánov, ktoré o dva roky neskôr snímku spolu s ďalšími 541 filmami vyradili z filmovej distribúcie, pretože nevyhoveli ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní naďalej zostal film v trezore, pretože ho komisia považovala za vadný z hľadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadli napr. aj Vlčie diery a Čertova stena, ktoré nesú plné stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (48)
"Treba držať vedno a nie utekať do sveta, ako dnešní mladí chlapi!" Bielika s Pántikom prestane baviť prežúvanie suchej skyvy, zatiaľ čo na koči sa okolo rútiaca vládnuca maďarská šľachtická vrstva si prelieva hrdlá šampusom za zvukov bujarej muziky. "Páni boli aj zostanú." Rozhodujúcim sa stane medvedí incident, po ktorom sa naši hrdinovia zbalia, zanechajú rodný môj kraj za sebou (v Bielikovom prípade aj s manželkou Štěpničkovou a nezletilým potomkom) a vyberú sa za zárobkom do zámoria. "A či by si vedel zameniť horu za tmavú baňu?" Americká anabáza tiež nie je bezproblémová, práca je ťažká, bezpečnosť pri nej skoro neznámy pojem, nehody tragické, východiskom sa nakoniec stáva kariéra v reklamnom priemysle. "Nabok ženy, to nie je pôrod, chlapovi je treba pálenky!" Na svoju dobu vynikajúco spracovaný film, nechýba v ňom psychologická aj sociálna dráma, akcia (valaškou proti medveďovi), horor (špinavý únik lezmo zo zasypanej bane si pamätám z detstva a aj dnes je rovnako pôsobivý), folklór v rozumnej miere, majestát prírodný aj hudobný. "Zdravá krv odteká, vývraty tu ostávajú." Výtky by som mal len lingvistické a to k slovenčine Jiřiny Štěpničkovej a skoro všetkej američtine. Inak spokojnosť preveliká a filmový zážitok ohromný. ()
Ono je to taký jalový film s príšernými hereckými výkonmi inak výborných hercov. Možno za to môže povojnová situácia, roztrieštenosť názorov a skúseností českých a slovenských tvorcov, kto vie. Oficiálne prvý slovenský zvukový film, ale na ten prvý dobrý slovenský zvukový film si diváci ešte nejaký rok-dva počkali. ()
Výborne natočený film, obrazovo aj herecky ponúka príbeh opisujúci dobu a spôsob života na Slovensku pred 1. svetovou vojnou. Žiaľ nie len obraz je čiernobiely ale aj príbeh a jeho doba vyznieva čierno-bielo. Na mnohých miestach pripomína skôr agitku ako drámu. Zlí páni - dobrý ľud, zlí Maďari - dobrí Slováci. Pátos a vlastenectvo sa tu priam valí z obrazovky čo je jednoznačnou pečaťou doby jeho vzniku. 70% ()
Do zastrčených slovenských dolín dorazila supermoderná filmová technológia, a hľa, už v roku 1946 malo Slovensko svoj prvý film! Takže poďme na to. Zápletka otrepaná už od čias antickej drámy, kulisy a prostredie zase prevarené slovenským romantizmom. Je to presne to, čo čakáte od slovenského filmu: ľúbezné horské prostredie, ovečky, drevené ploty, košiare, učupené dediny, Slovač chlastá a vyspevuje veselé ľudovky, junák v nočnom súboji akčne skolí medveďa, ktorý kradol ovce. Zemepáni sú ale prasce a vyciciavajú svoje poddanstvo, takže hlavný hrdina musí túto idylku opustiť a odísť do ďalekej rušnej priemyselnej Ameriky, aby si zarábal peniaze. Jeho doma ostanuvší syn zatiaľ statočne rebeluje, odmieta sa modliť otčenáš po maďarsky a dostane za to vyfackané (takže Ján Slota si nevymýšľal), po prvej svetovej vojne sa ale Uhorsko rozpadne, a sledujeme zábery víťazného pálenia maďarských nápisov a tabúľ. Film šlape celkom rýchlo, myšlienky honiace sa hlavou postavám sledujeme skrz zbesilé prelínačky a dvojexpozície čo má občas mierne psychedelický presah, do toho buráca stará dobrá slovenská hrdinská opera a ľudovky. Hlavný hrdina dostane v Amerike amnéziu a zabudne sa vrátiť na Slovensko, avšak moment uvedomenia sa je veľkolepý: junák si zarába ako chodiaci maskot v tvare veľkého párku, a v momente ako si spomenie na svoju domovinu, perforuje párok ktorý ho väzní, vyslobodí sa z neho, zvyšky odhodí preč a na plné hrdlo vykríkne: JA ŽIJEM! Slovenskí herci hovoriaci v amerických scénach po anglicky neodolateľnou slovgličtinou stoja tiež za pozornosť. Práve koncentrácia takýchto detailov nakoniec rozhodla - film má svojho ducha a pozoruhodné momenty, napriek prevarenému námetu to nie je sériová pásovka, a natočený je nečakane svižne a dynamicky. Takže okej. ()
Prvý slovenský naivný film.......Po rokoch pôsobí dosť naivne a smiešne. Česká hviezda Jiřina Štěpničková, ktorá je vo filme nestráviteľným sústom, asi dostala rolu za trest. Tie dve hviezdy za prvotný počin a krásnu, hoci len čiernobielu, slovenskú krajinu. Ináč by to spadlo do odpadu....... ()
Ak by Mečiar/Slota/Kotleba potreboval nosnú myšlienku pre oblbovanie svojich ovečiek, tak by fungovala podobne ako v tomto filme. Tu totiž formálne znela:↵ "Miluj svoju zem a nezraď ju, lebo poblúdiš." Tak to povedz všetkým, tak ich varuj.↵ ale pritom naozaj znamenala: Nevydávaj sa ty na skusy do sveta, lebo tam s Tebou mrzko pozametajú. Zostaň pekne za pecou, však si tu spoza nej vybudujeme vlastné Švajčiarsko.↵ Paradoxne, práve keď sme o 50 (i 70) rokov neskôr takéto heslá počúvali, tak sa náš režim najviac blížil k takému útlaku a bezuzdnej žranici z našich daní pre vyvolených, aké boli s poriadnym zveličením znázornené na začiatku filmu.↵ S ďalšou charakteristikou emigrácie sa síce nedá nesúhlasiť: "Zdravá krv odteká, vývraty tu ostávajú.", ale páni autori dajak pozabudli, že polka našich dvoch hrdinov sa obohatená vrátila.↵ ↵ Výkony hercov občas toporné sťa valaška sa dajú akceptovať, zbytočné naťahovanie odchodu do Ameriky už menej. Ale citeľný český prízvuk Štěpničkovej, a najmä keď ako hrdá Slovenka hovorí, že "Z mojho Ondrejka nebude nikdy Andráš, aj keby som mala hladom umrieť."; tak to už je vážne tragédia. Keďže sa mi nechce veriť, že by v tom čase nebola voľná ani jediná pekná slovenská herečka, tak mi zostáva jedine posteľové obsadzovanie tejto role.↵ ↵ Výborná bola akurát scéna s plazením sa z bane, už len pri pohľade na ňu mi stislo ritku. ()
Aktuálne dodnes. "Naši utekajú a cudzí sa sem natískajú."-"Veru, odíde jeden, odíde druhý, zdravá krv oddteká, vývraty tu ostávajú...!" ()
silný príbeh o živote v Novom svete-sny a realita ()