• roswelll
    *****

    Nádherný emotivní snímek z rukou mistra československé režie Martina Friče. Dlouho jsem neviděl tak emotivní scénu, jak se zraněný Ondrej Muranica krok po krůčku posouvá úzkou rourou ze zavaleného dolu na světlo a na svobodu. Škoda jen, že nedošlo k setkání jeho ženy a kamaráda Miša, ale sám viděl a vyslechl, co se za jeho nepřítomnosti událo a nechtěl tak narušit nový svazek a probouzet už spící city..setkání se synem mu ale vše vynahradilo. Vůbec nechápu, že někdo tak krásný a pozoruhodný snímek mohl dát do trezoru.(5.6.2016)

  • ScarPoul
    ***

    V začiatkoch to slovenská kinematografie vôbec nemala ľahké. A o skutočne prvom slovenskom filme sa rozpráva až v roku 1946. Je ním práve film Váruj. Keďže Slovensko nemalo žiadnych režisérov, alebo scenáristov, museli im pomôcť susedia z Čiech. Lenže situácia medzi Čechmi a Slovákmi si prešla tiež nepriateľskou fázou a film Váruj predstavoval akési spojenie českého majstra režiséra Friča a slovenského junáka, neskôr autorského tvorcu Paľa Bielika. Na filme Váruj cítiť zub času. Hlavne v dialógoch, ktoré dnes pôsobia úsmevne. Emocionálna rovina škrípe tiež. Paľovi Bielikovi to celkom vychádza, pretože mal predsa len už nejaké skúsenosti pri filme, v divadle a aj s Fričom. U ostatných je to otázne. Ale aj keď sa po hereckej stránke až na pár svetlých momentov film nemá veľmi čím chváliť, jeho vizuálna podoba - hory a údolia stredného slovenska - na ktoré zobrazenie dohliadal Plicka - povestný svojou filmovou alegóriou Zem spieva- je na veľmi vysokej úrovni. Z toho čerpajú aj dve najsilnejšie scény filmu - útok medveďa a návrat Ondreja do rodnej dedinky. Filmu sa nedá uprieť novátorstvo ani historický status. A aj keď nie je veľa vecí - okrem skĺznutia Paľa Bielika s kopca - ktoré by dnešného diváka dokázali zaujať, Varuj stále zostáva ako prvý Slovenský film, ktorý nielenže spravil prienik do života slovenského ľudu, ale inšpiroval desiatky diel, ktoré mali prísť po ňom.(6.11.2011)

  • mchnk
    ****

    Velmi vlastenecký a bez diskuze životní film Paľa Bielika, který se na něm podílel, kde se jen dalo. Nebylo by s podivem, kdyby film posloužil tvůrcům jako Zachar, Ťapák, či Ciel k jejich budoucí tvorbě. Šel za štěstím a potkal smrt, vymanil se z jejich okovů, aby zjistil, že není pro co žít. I takový může být osud člověka, nicméně vždy je pro co žít, což je základní vyústění filmu, jenž po technické stránce trochu pokulhává a ve kterém je až příliš cítit nadšení z časů, přinášející naději...alespoň na chvíli.(7.11.2016)

  • gogo76
    *****

    P.Bielik už v 46. roku dokázal pútavo vyrozprávať príbeh , ktorému aj po toľkých rokoch dám prednosť pred hociktorým holywoodskym trhákom. Narozdiel od uživateľa Phobia vo filme nevnímam náznak komunistickej propagandy, jednoducho nešťastia v baniach sa stávajú. Komunisti sa dostali k moci až v 48. roku preto neverím, že v 46. mohli mať nad filmom čo i len štipku kontroly. Chudoba a emigrácia sú témy , ktoré sa dotýkajú mnohých slovenských rodín a ani tá moja vlastná nebola výnimkou,preto stotožnenie sa s hlavným hrdinom mi nerobí žiaden problém. P.Bielik v hlavnej úlohe je chlap na pravom mieste , nemazná sa ani s medveďom..."Medveďa som ja zabil koža by mala byť moja!" Scéna zo zavalenej bane je mrazivá ešte aj dnes.Vzhľadom na rok výroby neskutočne vyzrelé a pozerateľné dielo, preto musím dať plný počet. 100%.(1.10.2009)

  • tron
    **

    „Načo som sa vracal...“ – „MUSEL si sa vrátiť. Ako si musel odísť.“ Strašne patetické, od hereckých výkonov po až otravne duniacu hudbu, oproti ktorej je soundtrack Howarda Shorea k trilógii PÁN PRSTEŇOV tichým cinkaním. Monštruózne „prehrávajúci“ herci v čele s Paľom Bielikom, úsmevné akčné scény (medveď) a trápno-útrpné hlášky, za ktoré som sa hanbil („Pálenka každého správneho chlapa za pár dní postaví na nohy.“).(27.5.2011)

  • - Scénu, kde Ondrej Muranica (Paľo Bielik) vylieza celý špinavý z bane, natáčali až 13-krát, kým Bielik neuznal, že pôsobí hodnoverne. (Raccoon.city)

  • - Ako distributér na filmovej kópii je uvedený Československý štátny film, ale ide o faktografickú nezrovnalosť, nakoľko film bol distribuovaný v roku 1947 a Československý štátny film vznikol zákonom v roku 1948. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)

  • - Na správnu výslovnosť slovenčiny herečky Jiřiny Štěpničkovej dohliadal jazykový pedagóg. (BlueNeon81)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace