Ivan Groznyj II: Skaz vtoroj - Bojarskij zagovor
Ivan Hrozný II.
Ivan the Terrible, Part II
Režie:
Sergej M. EjzenštejnHudba:
Sergej ProkofjevObsahy(1)
Ivan Hrozný sa snaží upevniť moc tým, že založí svoju osobnú armádu. Jeho politickí súperi, ruskí bojari, stroja sprisahanie a chcú cára zavraždiť... (matriosa)
Recenze (33)
>>> Historickou nepřesnost vem čert, daleko zajímavější je ta zlověstná síla přesvědčení o vlastní velikosti, pravoslavný mysticismus, který bojarům nedovolí vztáhnout ruku na cara při první vhodné příležitosti, důstojnost, autoritativnost hlavní postavy i filmu samotného, obojí lze podrobit kritice, ale naprosto ne výsměchu. Stalinovi se druhý díl možná nezamlouval, ale takovému Putinovi jistě ano. ()
Ivan sa stáva hrozným až tu, ale zaujímavejšie je jeho spomínanie na svoje detstvo, kde sa objavil aj Mrázik z Mrázika ako zákerný radca, s ktorým treba urobiť krátky proces. V tomto druhom dieli sa trochu viac spieva, ako by mi bolo milé a ubudlo majestátnosti výpravy. –––– Patrí sa, aby bol cár vždy opatrný. K dobrým láskavý a mierny, k zlým krutý. Ak nie je taký, potom nie je cár. Teraz sú nepriatelia Ruska porazení. Mám voľné ruky! Odteraz namierim meč spravodlivý proti tým, ktorí zvonka ruku na ruskú zem vztiahnu. Nedáme Rusi ublížiť! ()
Film opet s vyraznym svicenim, vypoulenyma ocima a plny divadelnich grimas. Vadilo mi trosku prechazeni z cb do barvy a zpet. ()
"Какая радость царём быть?" Tak toto je už iná káva ako jednotka, silnejšia, pôsobivejšia, s väčším napätím a hlbšou psychológiou. Neviem si vysvetliť, ako môže byť pokračovanie filmu tak odlišné oproti prvej časti, mať úplne iný dopad na diváka. Tobôž, ak ho nakrútil ten istý režisér, v tom istom čase. Dvojka pôsobí dejovejšie (aj napriek tomu, že už tu nie sú žiadne bojové scény), umelecky pôsobivejšie (výraznejšia a aj lepšia hudba, parádne tanečné vystúpenia, sugestívne použitie farby), dokonca pribudol aj humor, takého tragikomického charakteru. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. ()
Jeden ze 150 nejlepších filmů všech dob podle ankety (119 hlasujících, především filmových historiků, z více než 100 zemí světa), kterou v roce 1982 uspořádalo UNESCO z podnětu Mezinárodní federace filmových klubů. ()
První díl hodnotím o hvězdičku lépe. I když se jedná o vcelku vláčné kostýmní drama s vydatnou teatrálností, opravdu šíleně přehrávajícími herci a zjevnou Ejzenštejnovou angažovaností, nějakým způsobem to čpělo puncem zajímavosti. Ovšem II. část už v podstatě recykluje to samé a já se začal nudit. Nakonec mě ještě "dorazila" kolorovaná "muzikálová vložka", která zde působila značně nepatřičně. Celkově tedy: I. část (zajímavá) za 3*, II. část (nudná a v podstatě zbytečná) slabé 2*. ()
Dvojke chýba náboj a poriadny príbeh. Nesie podtitul Vzbura bojarov, no žiadnej vzbury sa nedočkáme. Plány bojarov sú narušené založením opričniny a tak zaujme len záver keď Vladimír má byť tým týpkom čo nahradí cára. Ivan Hrozný si to však v pohode všetko podrží a čo ma príjemne vyrušilo je skôr záverečná farebná pasáž, ktorá bola zvládnutá veľmi dobre a vymámila film z podpriemerného dojmu. ()
Druhý diel Ivana Hrozného bol síce hotový krátko po natočení prvého dielu, ale do sveta bol vypustený až v roku 1958, keďže bol sovietskymi inštitúciami zakázaný, čo je pre mňa sčasti trochu záhadou, keďže je tu stále cítiť duch propagandy a idealizácie a podozrivých scén tu je iba niekoľko a sú skôr samostatné - ale asi aj to stačilo, keďže si režisér dovolil iný pohľad na Ivanovu osobnosť, aký mala štátna ideológia a ktorý príliš zaváňal paralelným duchom stalinizmu. Najväčším zádrhelom bol určite aj samotný námet - film hovorí o vzniku Opričniny a následnom prenasledovaní a popravách všetkých nepriateľov ruskej zeme a narastajúcej moci cára. Z tých popráv tu ale vidíme iba jednu, Ivanova paranoja akoby sa iba začínala (a navyše je tu zobrazená ako skutočne odôvodnená a primeraná bojarským spiknutiam) a celý film sa nepohne z Moskvy a najmä z paláca, čiže na vyčíňanie opričníkov medzi obyčajným obyvateľstvom tu nedôjde. Hry s kamerou boli oproti prvému dielu zredukované, film sa zameral najmä na intrigovanie bojarov a ich pokus odstrániť cára a celý film ubehne až príliš rýchlo. Je tu síce náznak začiatku teroru, strachu a čistiek, ale stále je to iba náznak, začiatok (ktorý sa mal zrejme naplno rozvinúť v treťom dieli a ktorý ale očividne úradom stačil, aby film dali do trezoru a zastavili produkciu posledného dielu). Trochu slabšie ako prvý diel (film by mal na mňa asi väčší účinok, keby som žil v dobe jeho vzniku...), ale stále to má démonický výkon Čerkasova, ktorý film ženie vpred, výbornú hudbu, majstrovskú réžiu, geniálnu scénu s tancom a piesňou opričníkov a oproti prvému dielu aj prepracovanejší dej, ktorý ukáže aj niečo z Ivanovho detstva a zabŕdne aj do dôvodov jeho správania a rozoberie jeho osobnosť. Tretí diel mohol byť zaujímavý, škoda, že nevznikol. ()
Už chápu proč Stalin zakázal Ivana... ()
Filmový epos. Dlhá stopáž uberá na dynamike, príbeh nie je svižný ale to sú všetko vlastnosti, ktoré chceme vidieť v dnešnom filme. ()
Druhá polovina či snad pokračování v mnohém ztrácí na svého předchůdce, neboť se z drásajícího politického thrilleru mění na niterné psychologické drama o vnitřní opuštěnosti. Tomu však není přizpůsobeno rámování příběhu ani jeho vnějšková podoba, která se stále drží historické velkoleposti. Vrcholem je finální oslava, kde se snad dvacet minut jen folklórně tančí, a kritická zápletka je odložena. Navíc se zcela do prázdna vytratil motiv boje s polsko-litevským soustátím, který jako by byl předpřipraven do třetí, závěrečné a z vůle mocipána zničené části. ()
S Ejzenštejnom mám zvláštny vzťah. Na jednej strane ma hlboko zasahuje a fascinuje jeho dôraz na vizuál, výpravu, kostýmy a výrazne herecké výkony, sprevádzané silnou gestikuláciou. Na strane druhej ma neskutočne irituje komunistická propaganda, tak silno prítomná v dielach, až sa nedá prehliadnuť či ignorovať. Zatiaľ čo Nevský sa v nej utápa, a hoc je brilantný ako film, tak ma jeho propaganda až príliš iritovala na to, aby som filmu dal plný počet hviezd. (viz. môj komentár ku filmu). Ivan Hrozný I. je podobný svojou propagandou a aj keď je vo vizuále a výprave ešte silnejší, stále ma nedokázal dostatočne oddialiť od propagandy, hoci pri Ivanovi sa mi zdá byť trochu viac oprávnená. Predsa len ide o cara, ktorý silno bojoval proti bojarom a využíval motívu silnej Moskovskej Rusi. Druhý diel tohto filmu je však odlišný. Propaganda ide do úzadia a objavuje sa tu motivácia, ktorá vedie cara k jeho nenávisti ku bojarom. Už to nie je ten čierno-biely príbeh o zlej buržoázií, predsa len vychádzajúci s interpretácie dejín pod marxistickým pohľadom. Zrazu dáva film zmysle. Scéna s vraždou "cara" je pre mňa jednou z najnapínavejších v Ejzenštejnových filmoch a ani vzbura na krížniku ma tak hĺbok nezasiahla. Druhá časť je osudovejšia, silnejšia, pútavejšia, dynamickejšia a jednoducho lepšie uchopiteľná. No je tu ešte jeden aspekt. Ejzenštejnove filmy nám nielenže ukazujú dobovú propagandu, ale nám aj poodkrývajú niečo hlboko historicky zakúrenené v myšlienkach Ruska. Tento rozmer mi pomohol pochopiť pán prof. Martin C. Putna, ktorý sa venuje ruskej literatúre a týmto chcem odkázať na jeho výbornú prednášku hoc z horším zvukom. (tu) Sen o veľkom Rusku snáď možno vypozorovať až ku samotnému Ivanovi IV. a tento film len ide v kontinuite s touto, od šestnásteho storočia dlhou tradíciou. Je to film o to viac dôležitý, v súčasnom období Marca 2023. Je to film, ktorý nám pomáha pochopiť, kto je to vládca Ruska a prečo je taký aký je. Ospravedlňuje to ambície Ruska na vrátenie sa ku Sovietskemu zväzu ? Určite nie. Ale je to o to viac svetlejšie, keď si pozriete Ejzenštejnove filmy. Sen veľkého Ruska je tak starý, ako Rusko samo. ()