Fízlové, hajzlové

Veľmi divný film. Ale páčil sa mi. Dupieux sa vyžíva v podivnostiach. Jeho postavičky sú nepríjemné. Nedá sa s nimi stotožniť a konajú dementne. Zároveň je tu strašne veľa super nápadov. Krysy naplnené marihuanou, adolescent s tvárou a telom Marylin Mansona a strašne divná elektronická hudba, ktorá mi neprestajne liezla na nervy. V zásade je to film vedúci od niečoho nikam, ale má v sebe veľa sebareflexívnych motívov (aj voči režisérovej tvorbe - objaví sa tu postava z jeho filmu Wrong, a rodinka Sunshinea pozerá Rubber), ale aj odkazov na staré béčkové filmy. Nie, že by som sa v takomto štýle filmov vyžíval, ale páči sa mi ako ide striktne a bez kompromisov proti diváckym očakávaniam a kupodivu pri tom nestráca až toľko divákov, ako by sa to od takéhoto druhu filmov čakalo. (16.10.2015)

"Los Angeles. Rok 16. Kriminalita klesla. Príliš. Policajti sú znudení. A naštvaní." - hlása v úvode Wrong Cops: Chapter 1. Nasleduje pár nesúvislých poznámok (potrebné niekedy prepracovať do riadneho komentára): V disciplíne karikovania americkej spoločnosti a kinematografie je francúzsky zmetek a l'intrus na pôde strýčka Sama, Quentin Dupieux alias Mr. Oizo mojim osobným favoritom. Jeho zverská parafráza na kultový postmoderný opus Pulp Fiction si berie na paškál opačnú stranu zákona - políciu. Pokým vo svojom meta-filmovom experimente Rubber balansoval na hrane nudy a jej košatej reflexie, udávanej prítomnosťou nudiacich sa divákov pozorujúcich senzačný príbeh, tentoraz zámerne tancuje okolo hraníc trápnosti a vulgárnej demencie. Figuratívnosť neokázalej estetiky absurdity, intertextuality a inšpirácie pokleslou campovou kinematografiou 70. a 80. rokov ilustruje ako obsadenie (Eric Roberts, Grace Zabriskie z filmov Davida Lyncha, Eric Wareheim a Marilyn Manson v zastúpení hudobného sveta), tak zámerne podradný treťotriedny vizuál a unylé tempo, vyvažované elektrizujúcou hudbou Mr. Oizo, ako i konkretizované odkazy (zrelé obdarené ženy cvičiace jogu, homosexuálny podtext, rozhovory o kvalitnej hudbe). Film navyše vďaka "zastaveniam" deja a prechodu k inej postave či (nerozlíšiteľným) využívaním a zapájaním diegetickej/nediegetickej hudby pripomína mixovanie na DJ pulte. Okrem toho je zaujímavý i z hľadiska uvedenia - na VOD platforme ho je možné zhliadnuť v podobe 8 epizód, ktoré predstavujú jednotlivé dni, už od roku 2012, do kín prišiel v celistvej podobe, ktorá medzi týmito epizódami kľučkuje, vracia sa k nim v retrospektíve či vynecháva určité scény a radikálne tak mení systém distribúcie informácií divákovi, až v roku 2014. 100% (03.02.2015)

Výtlem dekády "o partě policajtů, kteří nejenže jsou neschopní, ale místo boje s kriminalitou se sami věnují provádění kriminality nejhrubšího zrna". Nenechte si rozhodit šmak překvapivě opět pojebaným českým názvem či poněkud prcičkoidními plakáty s tlustoprdskejma ceckama, tento jemný film pro jemné diváky totiž vychrlilo samo nebe... (03.10.2014)

Druhé zhliadnutie. Bizarný, no ambiciózny žánrový experiment, so štruktúrou letnej komédie, no prakticky bez jediného konvenčného vtipu. Príšerné dialógy príšerných postáv do ktorých duní príšerná Oizova elektronická hudba, dokopy svojou trápnosťou pôsobia až hypnoticky, zarezávajú sa pod kožu a nepripomínajú čokoľvek iné. Absolútne unikátna poetika - keby bol cringe žáner, tu by išlo o jeho popredného zástupcu. Dokonalý Mark Burnham - prečo ho nevidíme častejšie? Spolu s Realité jeden z Dupieuxových masterpiecov. (31.01.2015)

Hodně nadneseně Policejní akademie alá Dupieux. Za mě asi nejslabší Dupieuxův film co jsem od něho zatím viděl. Což ale vůbec neznamená, že je špatnej. Lepší 3hvězdy. Jsou tu určitý spojitosti s Dupieuxovým filmem Wrong(2012). PS. Kdyby do toho někdo šel čistě jen kvůli MM tak ten se tu všeho všudy ukáže na 2minuty. (05.06.2023)