Fízlové, hajzlové

Nevím, jak to vysvětlit. Slova mi šla do uší, ale nedostala se k procesoru. Smrděl jsem potkany i rybinou, marně hledal mezi retardy zasazenými do reálného světa vypointovaný humor a olizován pekelnými plameny jsem osmdesát minut vyhlížel ráj. Záměr, nebo neschopnost? No Reason historky z útvaru Los Angeles Police Dements mi přišly stejně svojsky podhuštěné, jako Dupieuxova pneumatika, co odmítala umřít na skládce. Třetí hvězda je za hudbu, která připomíná pohled na přejetou kočku, z níž vytékají vnitřnosti a střeva. Odpudivý zážitek, ale nemůžete jej dostat z hlavy.. (14.06.2016)

Wrong cops na prvý pohľad vyzerá, ako presne ten typ filmu, ktorý si nepustím ani omylom, ale Quentin Dupieux je zaujímavý človek a tak len kvôli nemu som tomuto filmu predsa len skúsil dať šancu a urobil som dobre. O nejakej plnohodnotnej zápletke sa tu úplne hovoriť nedá, cítiť z toho nízky rozpočet a ten humor je skutočne skôr taký jednoduchší a vulgárnejší, ale práve to netradičné režisérovo prevedenie z toho robí pomerne originálnu a nadštandardnú zábavu. Prakticky všetky postavy, možno až na jednu, dve výnimky sú úplne nesympatické a pôsobia až tak slizko úchylne, takže fandiť sa im dá len s určitou dávkou sebazaprenia, ale aj tak mi táto partička svojou rozmanitosťou sadla, vzťahy medzi nimi fungujú a bavil som sa na nich, pričom poteší aj pár známych tvárí, či už Ray Wise alebo Eric Robets, ktorí ale majú len minimum priestoru, no hlavne Marilyn Manson, ktorého som tu takmer ani nespoznal. A rozhodne veľkým plusom je samotná hudba a spôsob, akou slúži filmu, keďže tu sa nejedná len o jednotlivé skladby z priebehu filmu, ktoré sú ale inak tiež slušné a filmu to dodáva netradičný štýl, ale aj plnia úlohu v deji, postavy ich sami hodnotia, alebo dokonca aj rovno tvoria. Humor sám o sebe by nebol práve najvtipnejší, ale práve pri tomto prevedení mi aj tento jednoduchší štýl sadol a miestami som sa bavil výborne. A po stránke réžie a technickej stránky som mimoriadne spokojný, síce rozpočet určite nebol najväčší a aj tie lokácie a vizuál sú skôr také lacnejšie, ale vynahradzuje to všetko ostatné, či už netradičné uhly kamery, celková bizardnosť a neopakovateľná atmosféra. Takže Quentin Dupieux ma ani v najmenšom nesklamal, aj z takejto témy urobil nezabudnuteľnú záležitosť a som zvedavý na jeho ďalšiu tvorbu. 75% (21.02.2016)

Druh humoru, který se zde vyskytuje, může dělat plno lidem problém. Mně naštěstí ne, nicméně zajímavý nádech, který se ukazoval prvních 15 minut, se utopil v marastu plna scén, které na sebe bohužel nijak zvlášť nenavazují, aby mohli spolu vytvářet dějovou návaznost. Naštěstí hrozní herci s jejich pro někoho divnými kecičkami a super vtipy se tu a tam vyskytují a proto mohu dát průměrné hodnocení. (02.08.2020)

S nevtipnými komediemi se roztrhl pytel a tak musím před tímto snímkem smeknout. Ve velké konkurenci je pro mne jasným vítězem. Nezasmál jsem se ani jednou a za třešničku na dortu považuji to, že mi za naprostou většinu postav bylo po celou dobu trapně. Velká gratulace panu režisérovi Dupieuxovi. Pokusím se zapamatovat si jeho jméno, abych se s jeho dalšími díly nikdy nesetkal a abych tak zabíjel čas poněkud humánněji. (01.03.2015)

Veľmi divný film. Ale páčil sa mi. Dupieux sa vyžíva v podivnostiach. Jeho postavičky sú nepríjemné. Nedá sa s nimi stotožniť a konajú dementne. Zároveň je tu strašne veľa super nápadov. Krysy naplnené marihuanou, adolescent s tvárou a telom Marylin Mansona a strašne divná elektronická hudba, ktorá mi neprestajne liezla na nervy. V zásade je to film vedúci od niečoho nikam, ale má v sebe veľa sebareflexívnych motívov (aj voči režisérovej tvorbe - objaví sa tu postava z jeho filmu Wrong, a rodinka Sunshinea pozerá Rubber), ale aj odkazov na staré béčkové filmy. Nie, že by som sa v takomto štýle filmov vyžíval, ale páči sa mi ako ide striktne a bez kompromisov proti diváckym očakávaniam a kupodivu pri tom nestráca až toľko divákov, ako by sa to od takéhoto druhu filmov čakalo. (16.10.2015)