Cooltúra
Coolture
Režie:
Miro RemoScénář:
Miro RemoHudba:
Dávid KollárHrají:
Zuzana Fialová, Vilo Rozboril, Dušan Grúň, Lýdia Volejníčková, Patrik "Rytmus" Vrbovský, Richard Müller, Matej Landl, Ján Lazorík, Michal Dušička (více)Obsahy(1)
Úsmevný, ironický, ale zároveň i vážny film o zmysle a stave slovenskej cooltúry. Cooltúra sa stala jednou z ďalších zložiek obchodu. Tým pádom jej kvalita podlieha komerčnému záujmu oveľa viac ako pred rokom '89, čo ju transformovalo do rôznych ľahšie stráviteľných žánrov otáznej kvality. I napriek tomu, že k došlo k spoločensko-cooltúrnemu uvoľneniu, naša cooltúra stále hľadá svoju identitu. V tomto cooltúrnom dospievaní je zložité sa zorientovať. Nové médiá a internet sa stali najrozšírenejšou formou jej šírenia. Došlo k zásadnému odlivu divákov z tradičných cooltúrnych podujatí. Objavili sa nové cooltúrne fenomény súvisiace so zmenou životného štýlu. Ako teda dnes vyzerá ona slovenská cooltúra? (oficiální text distributora)
(více)Recenze (89)
Zaujimavy pohlad a dost siroky prierez roznych skor nekulturnych akcii. Nemusim sa pozerat na zakulisie Modre z neba, aby ma to utvrdilo v tom, aka to je sragora. Takisto je mi jedno ked maju ludia hocijake zaluby a akcie. Takze ziadne 'sokantne' odhalenia, ani ziadne komentovanie. Ale to nevadi. Natocene je to zrucne, takze myslim ze o par rokov to bude celkom dobry obraz, ze aj tymto sme zili. V tomto ohlade slusne. [#54/2016] ()
Gausova krivka nepustí.. 10% inteligentov, 10% mentálne retardovaných a zvyšok priaznivci Markizy a Joj. Bohužiaľ.. ()
Povinná četba pro všechny. ()
Tendenčný pseudodokument ktorý útočí na najprimitívnejšie pudy slovenského diváka - hejt, pocit menejcennosti a neochota obzerať sa okolo seba. Preto má zrejme aj relatívne vysoké hodnotenie, veď čo môže byť lepšie než si kopnúť do najebaných raperov alebo hercov z denných seriálov. Ak tieto čriepky považuje Miro Remo za gro slovenskej kultúry, môžem mu odporučiť tisíc iných príkladov, z ktorých by si odniesol lepší divácky zážitok. Možno by sa mu trochu aj zmenil vkus a netočil by takéto sračky. PS: Komentár užívateľa johny95 by mal vystriedať oficálny text distrubútora v obsahu filmu ()
Film nie je ničím iným len akýmsi panoptikom príšer, ťažko to vôbec kvalifikovať ako dokument. Žánrovo je to skôr Youtube playlist. Autor sa rozhodol nič nekomentovať, po ničom nepátrať, nič neanalyzovať, proste len ukazuje rôznych pošukov. Neobsahuje žiadnu snahu o odkrytie, prečo to diváci žerú (okrem MDŽ Smeru) alebo prečo to dotyční performeri robia. Nerieši, ako je to inde či ako to bolo v inej dobe. Nič, len ukazuje pošukov. Viete kto ešte ukazuje rôznych pošukov a nič iné nerobí? Televízne reality show. Áno, tento film nie je o nič lepší ako priemerná stupídna televízna reality show. Rovnako ako reality show sa lacno podsúva vkusu diváka (hoci iného), rovnako ako reality show cieli na prvoplánové pohoršovanie sa. Čiže zaujímavým spôsobom sa autorovi podarilo vytvoriť to, na čo sa asi pokúšal kriticky poukázať. Inteleguáni budú krochkať blahom, že ako nastavuje zrkadlo a neviem čo. Pritom sami sa pri sledovaní tejto glorifikovanej reality show zaraďujú do tupého nekultúrneho stáda. Len je to stádo v inej ohrade. ()
povrchny film ()
"Die Kunst ist tot bylo heslem dadaistické avantgardní umělecké skupiny v Německu krátce po 1. světové válce. Tato skupina tvrdila, že kultura zemřela spolu s lidskostí na bojištích 1. světové války a rovněž odmítala jakékoliv konvence, tradice a stylistiku zkostnatělé oficiální kultury. Razila absolutní tvůrčí svobodu a nekomerční umělecké vyjádření. Dnes, téměř po sto letech v postmoderní konzumní společnosti docházíme ke stejnému závěru a stejným pocitům jako zmíněná dadaistická skupina, jen diagnóza příčin smrti se mírně liší. Kultura nezemřela v zákopech ani jedné z válek, nezabil jí ani yperit ani atomová puma, zemřela na výrobních linkách zábavního průmyslu. Rozřezána na kusy, sterilizována a naložena v konzervách je nám prodávána na kila. Kultura je mrtvá, zbylo jen zboží na prodej." ()
Prečo sa (takmer) všetci teraz tvárime akosi šokovane, keď už dávno vieme, že v našej milovanej republike sa veci takto majú, len sa o nich veľmi nehovorí? Vás snáď prekvapuje, že relácie typu "V siedmom nebi" nie sú o skutočných a nefalšovaných ľudských emóciách? Alebo vás snáď dostalo to, že keď sa zamyslíte nad nejakými tými našimi "tradíciami", zistíte, že sú to vlastne totálne chu*oviny? Mňa úprimne nie. Ale na tieto veci som si už ako-tak zvykol, ale to by sme neboli na Slovensku, ak by sa k tomuto dlhočíznemu zoznamu nepridalo týždeň čo týždeň niečo navyše. Niečo nové, čo našu "cooltúru" dokonale obohatí a zaradí sa niekde medzi súťaže krásy na tuningových festivaloch a výber denných seriálov našich televíznych staníc. Avšak, aby sme stále len pomyselne nekydali na slovenskú ľudovú zábavu, stačí sa zamyslieť, že podobné záležitosti sa určite netýkajú len Slovenska. Každá krajina sa snaží prezentovať "len tým dobrým", čo ju môže v zahraničných očiach pozdvihnúť a podobnú "cooltúru" servíruje len vlastným obyvateľom. Je to akési divadelné predstavenie - výborné na javisku a so zmätkom v zákulisí. So zmätkom, s ktorým je však každý uzrozumený a akceptuje ho, pretože sa nikomu nechce ho dávať do poriadku. A práve toho možno (a možno nie) budeme v budúcnosti ľutovať, ako to spomínal starý pán na začiatku dokumentu. S vyrastajúcou generáciou a tými, ktoré prídu po nich, to však vyzerá na väčšiu kultúrnu stoku, než aká je tu teraz. Bol by som veľmi rád, ak by som sa v tomto prípade mýlil. Cooltúra ukazuje slováč jednoducho takú, aká je. Nepotrebuje k tomu žiaden komentár, pretože obrazová stránka dokonale postačí. So stopážou 68 minút je tak akurát prijateľným dielom, ktoré by mal zhliadnuť každý turista pred návštevou Slovenska. Vstupná brána do raja (čítaj Hlavná železničná stanica v Bratislave) by čoskoro začala praskať vo švíkoch. Nečudoval by som sa, ak by dokument dostal pokračovanie, pretože "cooltúry" v našich končinách máme ešte viac než by sa patrilo. Aspoň, že sme zdraví... teda, ako kto. ()
Mnohé zo zobrazených vecí idú mimo mňa, preto sa na to pozerám skôr zvrchu a s nadhľadom. Chcelo to 1.pokryť viac oblastí - reality show typu Farma a pod., 2. hoci prechody medzi jednotlivými pasážami boli plynulé, často mi chýbal väčší súvis medzi nimi. Inak to bolo také tradičné Meanwhile in Slovakia, ktoré však v procese globalizácie a multikulturalizácie prestáva platiť. ()
Povrchní shromáždění apriorních kontrastů ze zábavní sféry do nicneříkajícího tvaru, jaký někteří asi předem očekávali a vyhodnotili. ()
Hovoriť o filme ako o komplexnom obraze slovenskej kultúry sa určite nedá. Do SND ani na SĽUK sa Miro s kamerou pozrieť nešiel. Na druhej strane sa mu podarilo ukázať to, čo ukázať chcel, a to divácky podarenou formou. Že film neponúka žiadne odpovede je fakt. To, či je to na škodu, alebo na prospech filmu, je otázkou osobných preferencií. Osobne mi to vyhovuje, otázok na zamyslenie vyvoláva skutočne dosť. Naviac, zodpovedať otázku - ako by vlastne tá ideálna "kultúra" vyzerať mala, to by bol za 68 minút nadľudský výkon. ()
Film spracovaný dobre, zaujal, ale nepochopím, prečo má niekto potrebu silou mocou zhadzovať svoj vlastný národ. Kultúra je tu rozdielna, áno, mení sa, ale nie všetko je tak čierne, ako v tomto filme. Človek, ktorý má potrebu poukazovať na to, aký je jeho vlastný národ "sprostý", mi príde odveci. V prvom rade je všetko tak, ako to my chceme. ()
,,To ťažšie, náročnejšie pre nás, vedenie slovenského filmu i pro tvorcov je robiť nové, dobré filmy.“ Úvod tohoto dokumentu je vlastně též jeho trailerem. Starý pán si stylisticky výborně stěžuje na moderní kulturu. Je to ideální navnadění na zhlédnutí celého dokumentu. Jenže pak už zcela končí tvůrčí činnost. Zbytek jsou poslepované koláže z metalového koncertu, televizní zpívací show, soutěže v kopání hrobů, tuningové akce, hiphopového koncertu, lidových veselic, recitačních setkání, rekonstrukce sametové revoluce, Ficovy kampaně a náboženského vystoupení. U všeho zcela chybí kontext, autoři se vůbec na nic neptají, a když se ptají, tak je otázka vystřižena, takže divák dostává odpověď na otázku, kterou neví, což je u dokumentu dost vážná chyba. Pokud se autoři domnívali, že jimi posbíraná koláž bude hovořit sama za sebe, mýlili se. Stejně se jim podařilo zachytit pouhý zlomek toho, čemu se dá říkat kultura, natož, aby to byl zlomek o něčem vypovídající. Přístup tvůrců je prostě lajdácký. Celým dokumentem se line jakási nálada, že možná tvůrci nemají rádi hip hop a metal oproti pozitivnějším lidovým tradicím, ale to je na hodinový dokument trochu málo. ()
Apokalyptický úvod ... čo mi to len pripomína. Zrejme starých gréckych a rímskych filozófov. Celú jazdu ukončíme náboženským fanatizmom. ()
Prišlo mi to veľmi povrchné a jednostranné. Miestami som sa strácal v samotnom odkaze a zmysle dokumentu. Ak som to ale pochopil správne a autor chcel len v kope predostrieť to v akej obálke doby žijeme tak to oceňujem. Treba si nastavovať zrkadlo a premýšľať, avšak toto bolo veľmi "jednoduché". ()
No na to aký bol rozruch okolo tohto dokumentu je výsledok vcelku rozporuplný. Pasáže s ľudovkami, oblievačkami a takouto povedzme ľudovou zábavou boli neskonale nudné a scény zo súťaže v kopaní hrobov alebo dokonca z deathmetalového koncertu úplne zbytočné. Ako fanúšik metalu (síce nie až tak extrémneho, death metal v mojom repertoári je zastúpený len máličko) neviem čo mám na to napísať, aby som "ospravedlnil" ľudí ktorí sa radi zabávajú na takejto hudbe a koncertoch a aby ich ostatní nepovažovali za nejakých pošahaných debilkov (to je ešte mierne povedané). Ale dobre to zase kontrastuje s ukážkou koncertu Kontrafaktu, kde sa celé publikum natriasa na slová: "jebem na to, jebem jebem jebem na to wuu wuu"!!, čo zase ja považujem za prvotriednu ukážku hudobnej debility. Tak kto je horší? :) Zábery z mítingu SMER-u sú priam na facku ("ja milujem Fica!!"), na Vila Rozborila, jeho reláciu a pozadie tej relácie mám tiež svoj názor, ale slušné psycho bol záver dokumentu kde sa zhromaždila masa ľudí na nejakej kresťanskej akcii, ktorá mi skôr pripomínala zraz nejakej sekty. Veľmi peknú myšlienku vyslovil pán ktorí sa objaví niekde v 51. minúte, s ktorou sa dá len maximálne súhlasiť - sme spoluzodpovední za stav súčasnej spoločnosti a tohto štátu, pretože volíme stále tých ktorí nás už tisickrát ojebali a nedáme si povedať. Takže zhrnuté a podčiarknuté, za tri hviezdičky. Aj keď dokument má svoje muchy, je fajn že niečo také vôbec vzniklo, aj za cenu že toho že je to zakázané vysielať verejne. ()
Tak takuto coolturu maju slovaci radi? ()
Bez kontextu, narácie, prudko neobjektívne a nakoniec aj hlúpe. Ale ok. Bohužiaľ sa pán režisér dopustil, minimálne pri jednej akcii, poriadneho prešľapu - seriózna dokumentaristika by sa mala predovšetkým zaobísť bez úmyselného manipulovania so skutočnosťami a nie točiť niečo len "aby to bolo cool". Objektívne hodnotiť neobjektívny film je asi zbytočné. Odpad si to asi nezaslúži, ale kvôli tomu faulu, ktorého sa Remo dopustil, sa nedá inak. ()
Ej moje srdce úbohé. Riadne si sa mi vyfarbilo. Sonda do kultúry Slovákov. Veľká výpovedná hodnota, takto nejak si predstavujem mĺkvu analógiu prelomu 20./21. storočia. Koniec bol trochu dosť naťahovaný. ()
Vypočítavá pičovina, ktorá strihom vsugerúvava divákovi pocit, aká je tá mladá generácia skazená a aké má pomýlené hodnoty. V tých najsvetlejších momentoch to nastavuje zrkadlo naivkám, ktoré si doteraz myslia, že zákulisie showbiznisu v podstate neexistuje a čo vidia na obrazovke je realita. V tom najhoršom je to len urážanie inteligencie a prachsprosté tlačenie na nostalgiu staršieho diváka. Zrejme by bolo dobré hneď na úvod povedať, že kultúra je tak široký pojem, že 68 minútový film ju nemá šancu svedomito pokryť. Dostávame teda len subjektívny náhľad na pár udalostí, ktoré sa autorom hodili do naratívu. Ako divákovi mi chýbali už len také banálne informácie, že na čo sa vlastne pozerám, kedy sa to udialo a kde. Pravdepodobne si autori mysleli, že pripísanie tých pár riadkov v Sony Vegas by bolo príliš podobné skutočnej filmárčine, tak sa na to vybodli. Tým väčšina scén filmu však stratila kontext, čo autori chytro využili na to, aby poskladali scény tak, nech podávajú ich myšlienku. Kontext je pritom pri väčšine udalostí zásadný a nedá sa bez neho objektívne zhodnotiť na čo sa pozeráme (bez kontextu by si človek myslel, že Kotleba je fajn chlapík a nie nácek - vidít tú potrebu kontextu?). Už začiatok filmu je tragický. Začíname totiž úvodom, kde nám postarší pán rozpráva to isté, čo si hovorili pravdepodobne jeho rodičia o jeho generácii. Toto zovšeobecňovanie mladej generácie jej predchodcami nie je nič nové, nikdy nebolo pravdivé a slúži len na to, aby si pár jedincov pokyvkalo hlavou a povedalo: "Veru je to tak." Mastenie ega jednej generácie je celkom častým motívom v tomto filme, takže jedna časť publika sa môže blažene usmievať, zatiaľ čo druhí budú prevracať očami. Problémom je, že veľa scén filmu je z veľmi "niche" udalostí, ktoré nie sú pre mainstream ľahko pochopiteľné. Podobne mohol ísť autor pre zábery na Animefest či majstrovstá v počítačových hrách, dostal by z diváka podobnú reakciu. Metalové či rapové koncerty, keď pridáme do kontrastu s fašiangami či Veľkou nocou (ktoré film ukazuje ako tie dobré tradície (slopanie a oblievanie studenou vodou sú úplne v pohode), ktoré pozná väčšina Slovákov, tak to vytvorí dojem, že jedno je správne, druhé nie. Zábava v podaní recitovania rapových textov je podaná oproti recitovaniu prózy a opäť tu máme krásny naratív pomýlenej mládeže. Vtipný bol tiež pánko spievajúci po taliansky, ktorý nadával, že dnes sa môže stať umelcom každý. Zrejme je smutný, že práve jeho koncerty nebývajú vypredané. A áno za tú možnosť výberu by sme mali byť vďační. Problémom je tiež, že divák nemôže rozhodnúť, koľko z chovania ľudí je reálneho a koľko je len akt pred kamerou. Brať všetko so štipkou soli nie je nikdy na škodu. Od dokumentu to má poriadne ďaleko a platiť za tento film by bolo vyhadzovanie peňazí von oknom. Klady tohto filmu sú určite v ukazovaní zákulisia tvorby populárnych relácií a koncertov. Tieto momenty divák väčšinu času nevidí a spočíva v nich teda najväčšia informačná hodnota. Ukazuje ľuďom, že televízii ide najmä o to potešiť diváka, ponúknuť mu fungujúce, avšak čo možno najlacnejšie rozptýlenie a nie o ukazovanie reality skutočného života. Na túto nôtu sú vo filme zábery z konkurzu modeliek, zákulisie Modrého z neba či koncertu Majka Spirita. Neviem na čom presne sa tu dá poburovať, verím, že nikto nečaká, že sa koncerty hrajú naostro, alebo že v TV je všetko naživo. Záverom je tak Cooltura len povrchné dielo, nie však preto, že by sa kĺzala po povrchu tématiky, ale preto, že nikdy nemohla byť ničím viac. Keď sa autori snažia skrz dokument pretláčať dopredu svoju propagandu, tak to stráca svoj zmysel a Cooltura je asi takým dokumentom ako Kaliňak poctivcom. () (méně) (více)