Reklama

Reklama

Papírové hlavy

(festivalový název)
  • Slovensko Papierové hlavy (více)
Slovensko / Švýcarsko / Francie / Německo, 1995, 96 min

VOD (1)

Obsahy(1)

Jedným z najpozoruhodnejších filmových diel posledného obdobia je strihový dokument významného filmového tvorcu Dušana Hanáka Papierové hlavy. Vypovedá o histórii našej spoločnosti v priebehu rokov 1945-1989 v mozaike autentických archívnych materiálov, výpovedí svedkovi štylizovaných hraných sekvencií. Film podáva emocionálne silné svedectvo o vzťahu jednotlivca a spoločnosti, poznačených politickým režimom. "Myslím, že sme sa nedokázali vyrovnať s našou nedávnou minulosťou. Papierové hlavy sú reflexiou o slobode a neslobode, o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v období rokov 1945-1989. Film je rámcovaný rovinou pouličného divadla, v závere sú tieto happeningové motívy rozšírené o súčasnú polohu výpovede o dnešnej dobe. Pôdorysom filmu sú kľúčové udalosti minulého režimu. Archívne materiály sú používané skratkovitým, paradoxným, niekedy azda aj humorným spôsobom." (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (45)

Bohemák 

všechny recenze uživatele

Nevtíravý dokument bez komentáře, který nechává hovořit jen dobové záběry a pozdější výpovědi obětí bolševického režimu. Původně bych hodnotil jen 4*, ale plnou palbou hodnotím fakt, že celovečerních bijáků o tom, čeho je bolševik schopen, není nikdy dost (z těch nejmenších nespravedlností se připomíná například to, jak někdo dostal nařezáno jen za to, že čekal na Václaváku na tramvaj). Geniálně zvolená hudba (zvláště Mozartovo Requiem se skvěle hodí k záběrům zmlácených dětí). ()

Marek1991 

všechny recenze uživatele

Umelecký film o časoch socializmu, ktorý na hrôzach akoby odsúdil celý systém. Síce sa hovorí, že systém je taký, ako sa chová k najslabším a najposlednejším, no to by tento náš dnešný nedopadol tiež veľmi dobre. Revolúciou v roku 1989 sme síce nejaké tie slobody získali, no celý prerod bol nezvládnutý, lebo hospodársky sme si pohoršili. Niečo sa síce zreálnilo, no zo zvyšku ťažili skôr jednotlivci, ktorí sa ani za minulého režimu nemali zle. Ľud treba v prvom rade vzdeľať, následne mu dať slobody a dať prostriedky, technológie, ktorými si život prispôsobí k svojej sebestačnosti a k lepšiemu kolektívnemu životu. Mrzí ma, že si v minulosti na našom území jedna strana hovorila komunistická a pritom od toho mala ďaleko a skôr vytvárala autoritatívny aparát a nie decentralizovanú participatívnu štruktúru založenú na slobodách. Presne to začal meniť Dubček, no šok bol tak veľký, že ho zrušili veľmi rýchlo. Pritom to bol socialista, no aspoň je na tomto filme jasne vidieť, že sú tu príliš veľké extrémy, že sa nesnažili rozobrať pozitíva prerodu k sociálnejšiemu spoločenstvu v povojnových rokoch. Iste tie nezmyselné procesy, či násilná kolektivizácia veciam neprospeli, dokonca ani prospechárstvo a cenzúra, potláčanie náboženstva, či iných názorov, no šok z nepodarenej zmeny režimu v 1989 potom pôsobí ako keby sa tých komunistov nepodarilo poriadne zbaviť s tým, že zavládla nostalgia, neuvedomujúc si, že spoločnosť sa mala uberať iným smerom a do toho socializmu akurát zaviesť radikálne zmeny týkajúce sa už mnou spomínanej participatívy, decentralizácie, slobôd, no a nejakej tej demokracie. Na každej veci je totiž zväčša niečo dobra, samé o sebe často nefungujú, ľudia sú totiž v niečom kolektívni, v niečom individualisti, skôr je smutné, že ak ste ich na našom území v minulosti zastrašili, dali nejaké tie základné možnosti, tak sa podvolili a jednali sebecky a nie kolektívne, najmä po tej invázii vojsk v roku 1968. V tomto napríklad na Arabov nemáme. Keď sme teda nechceli bojovať, tak sme sa mohli vzbúriť a nerobiť, štrajk až do odvolania, to by ani zbraňami nemohli zmeniť. Príde mi to jednostranné, nehľadajúce odpovede a ukazujúce extrémne zlá bývalého režimu, navyše obdobím normalizácie a uvoľňovania v čase perestrojky, prestavby, to prešlo veľmi rýchlo a to taký Husák bol tiež zavretý v období 50. rokov. Pokiaľ sa budeme k histórii stavať len tak, že sa ju neposnažíme komplexne pochopiť a pochopiť prečo sa dovolili robiť určité zlá pri nadšení z niečoho, nejakej zaujímavej idey, tak sa vždy budeme správať ako fanatici, nepoučíme sa a možno chyby zopakujeme inak. Minulý režim mal dobré myšlienky, najmä tie praktické, mal zlé myšlienky, napríklad ohľadom svedomia, mal čiastočne dobré a čiastočne zlé, no okolnosti navýšili jeho chyby, ktoré prevýšili ostatné v tom, čo ľud chcel, lebo duchovno a sloboda vždy časom prebije materiálne otázky. Je treba priznať, že charakter týchto našich národov je v určitých veciach zlý. Tiež, že spomínaný román 1984 asi nebol prioritne stavaný na takúto spoločnosť, no aj tu tým, že bol spomínaný, na ňu pasoval, čo je trocha smutné. To zosmiešňovanie tiež asi nebolo veľmi správne a preto tento dokument už z mnohých mnou spomínaných bodov nedokážem hodnotiť nejak príliš pozitívne, ale chápem ho ako snahu podať emocionálne dielo o našej minulosti, aby sme si priznali určitú pravdu, ukázali chyby, či nezmysly časov minulých. () (méně) (více)

Reklama

vypravěč 

všechny recenze uživatele

Zneklidňující dokument o komunistické totalitě, založený na vnímavém (sdělujícím a interpretujícím) spojení archivních záběrů se svědectvími pamětníků. Jako starší Hanákovy filmy se i tento snaží syntetizovat a zbytečně neinstruovat: předkládá nestrojeně exponovaný obraz a upřímné slovo, bolestně těžené z hloubi lidské paměti (mysli i těla, kdysi zkoušených ponížením, nyní lhostejností), a umožňuje tak divákovi čistou, ideologicky nezatěžovanou konfrontaci vlastní životní zkušenosti s empirií člověka, národa a státu. Trefně zvolený obraz papírových hlav, zároveň směšné i hrůzné metafory, připomíná moc anonymity a anonymitu moci, dvě etické zrůdy, které mohou povstat kdykoliv – uniformou a zákonem, davem a vládcem. ()

Aidan 

všechny recenze uživatele

Proložení nadšeneckých filmových týdeníků z doby budování ráje na zemi civilními svědectvími těch, kdo byli z budovaného ráje vyloučeni, zavíráni a mučeni vytváří z filmu téměr absurdní komedii. Smát se u ní však nedá, jen šklebit. Dechberoucí, děsuplné. Také těžce sarkastické - ta jízlivost však není výsměchem cynika, nýbrž voláním muže zraňovaného pohledem na to, jak je pošlapávána pravda a mediálně hlásán klam. ()

nascendi

všechny recenze uživatele

No, hodnotiť Papierové hlavy nebudem, pretože hodnotenie dokumentárnych filmov spoločne s hranými nepovažujem za správne. Vyjadriť sa však musím, pretože ide o mimoriadne závažný dokument s vysokou vypovedacou schopnosťou. Nielen pre pamätníkov, ale najmä pre tých, ktorým už zobrazované udalosti nič nehovoria, pretože nepoznanie tejto, nie príliš vzdialenej histórie, môže ľahko viesť k jej repríze. To je asi najdôležitejší odkaz Hanákovho filmu generácii, ktorá otcom vyčíta nečinnosť neuvedomujúc si ich vlastnú aktuálnu pasivitu voči totalitným pokračovateľom. ()

Galerie (8)

Zajímavosti (4)

  • Film videlo v kinách svojho času vyše 18,000 divákov a dodnes je to druhý najnavštevovanejší film z pohľadu počtu divákov na jednu kópiu. Film bol odvysielaný v celej Európe a v ďalších 12 krajinách sveta. (Raccoon.city)
  • Na natáčaní spolupracovali švajčiarske štúdio ES Films Lausanne, francúzska spoločnosť Les Films de L' observatoire a nemecké televízie ZDF a ARTE 8. (Raccoon.city)

Související novinky

Semináru slovenského filmu, Nitra

Semináru slovenského filmu, Nitra

24.10.2009

5. - 8. 11. 2009 sa v Nitre (Aula UKF v Nitre) uskutoční II. ročník Semináru slovenského filmu. Seminár slovenského filmu bude tento rok pri príležitosti dvadsiateho výročia novembrovej revolúcie… (více)

Reklama

Reklama