Papírové hlavy

Tento účelovy a zmanipulovaný film obhajuje posluhovačov fašizmu a neskôr príživnikov a parazitov. Smiešne je, že všetci hovoria aký boli mučení a vystavovní uránu a iným vplivom škodiacim zdraviu, avšak práve oni majú vysoký vek a su celkom zdraví a vitálni. Dnes ludia umieraju podstatne mladší na rakoviny a choroby z povolania a je to v poriadku. Smiešná je aj obhajoba cirkevných hodnostárov a celej katolíckej cirkvi, ktorá mala zmluvy s fašistickým Nemeckom a podielala sa, a schvalovala hromadné vyvraždovanie. Mám pocit, že autor filmu je fašistický kapitalista. Úmyselne strieda socialistické klipi a výpovede tiranov + príživnikov, aby to vyznelo dojemne. Moralistický a zároveň pokritecký film v ktorom objektivita zdochla. Mám oplakávať kriminálnikov a jednotlivcov, keď je okolo nás hromada bezdomovcov, nezamestnaných, hladujúcich a cirkev sedí na bilionoch káže chleba a vodu a topí sa v luxuse. Jediná demokracia čo dnes je sa meria množstvom majetkov a peniazmi. Kto nemá peniaze nie je ani slobodný a nepocituje ani demokraciu. Skupinka ludí vytrhnutá z kontextu a na ích výpovediach očiernený celý systém - odpad!! (25.03.2012)

Prierez jednou hnusnou dobou, ktorá národ gniavila niekoľko desaťročí. Hanák znova dokazuje, že dokument mu ide rovnako dobre ako hraný film. Oproti jeho opusu Obrazy starého sveta sú Papierové hlavy zložené aj z archívnych záberov.Tie kladie do opozície so skutočnosťou, s výpoveďami ľudí, ktorý prežili hrôzy a nespravodlivosť na vlastnej koži. Vytvára tak kriticko sociálny pohľad na jedno politické zriadenie a na čístý debilizmus obsiahnutý v propagande aj v riešení problémov. Satira s politiky s papierovými hlavami blúdiacimi po Bratislave odľahčuje, ale zároveň pôsobí značne iritujúco. Predsa sa ale neviem zbaviť určitého konštruktu, ktorý robí z filmu len jednu stranu mince, len jeden pohľad na dané hrôzy. Stráca sa odtiaľ istá bezprostrednosť a všetko je podmienené faktu, že sa chceme rozprávať o téme, o ktorej sa pred tým hovoriť nemohlo. Skvelý dokument, ktorý by mal povinne fungovať na všektých školách, ale ktorého úprimnosť je bohužiaľ prispôsobená atmosfére filmu. Taký Rudko Sloboda by vypovedal podstatne iným spôsobom ako všetci vypovedajúci. (31.05.2013)

Legendárny film od Dušana Hanáka spracováva dejiny Československa od konca 2. svetovej vojny až po november 1989. Samotné Slovensko sa nedokázalo vyrovnať so svojou minulosťou a film Papierové hlavy sú reflexiou o slobode v neslobode. Nedostatkom dokumentu je, že slovo dostala iba jedna strana mince, čím mi trocha chýba konfrontácia. Ani záverečné paralely nie sú jednoznačné. Je rozdiel v totalitnej minulosti a súčasnosti na Slovensku?? Neviem, z dokumentu mám zmiešané pocity je veľmi tendenčný a jednostranný. (01.11.2015)

Zneklidňující dokument o komunistické totalitě, založený na vnímavém (sdělujícím a interpretujícím) spojení archivních záběrů se svědectvími pamětníků. Jako starší Hanákovy filmy se i tento snaží syntetizovat a zbytečně neinstruovat: předkládá nestrojeně exponovaný obraz a upřímné slovo, bolestně těžené z hloubi lidské paměti (mysli i těla, kdysi zkoušených ponížením, nyní lhostejností), a umožňuje tak divákovi čistou, ideologicky nezatěžovanou konfrontaci vlastní životní zkušenosti s empirií člověka, národa a státu. Trefně zvolený obraz papírových hlav, zároveň směšné i hrůzné metafory, připomíná moc anonymity a anonymitu moci, dvě etické zrůdy, které mohou povstat kdykoliv – uniformou a zákonem, davem a vládcem. (23.12.2013)

Střípky událostí československé historie mezi lety 1945 a 1989, nahrané scénky i dobové záznamy, výpovědi účastníků a miliony myšlenek - nahlas vyslovených i těch skrytých. Ano, režisér musí mít opravdu veliký talent, aby tohle všechno skloubil, udržel si určitou stálou linii vyprávění a zároveň vystihl tolik rozlišných okamžiků, emocí, zážitků. Ovšem Dušan Hanák je očividně hodně zkušený a nadaný dokumentarista, protože nic z toho snímek opravdu nepostrádá. (24.02.2012)