Obsahy(1)
Po dosiahnutí veku trinásť rokov nastáva pre deti zásadný zlom, pretože sa začína bezstarostný život tínedžerov, ktorý mnohí ľudia nazývajú najkrajším obdobím života. Pre Maddie však znamenal vek 13 rokov úplne niečo iné. Prestala rozprávať a ohluchla. V dospelosti je pre takýchto ľudí veľmi ťažké nájsť zamestnanie, takže sa Maddie uchýlila na samotu a stala sa spisovateľkou. V blízkosti žijú jej priatelia John a Sarah, ktorí sa s ňou občas stretávajú. Po jednom obyčajnom stretnutí so Sarah sa však pred jej dverami objaví neočakávaný hosť. Neznámy muž s maskou na tvári a kušou v ruke sa snaží dostať do jej domu, pričom je jasné, že sa nejedná o žiadnu priateľskú návštevu. (Marceloo)
(více)Recenze (185)
Děsně pozérskej "horor", ale všem žroutům ajfounů a mekbuků se to líbit bude, prostě soudobej shit, co se jich za rok vyloupne neurékom. Navíc, chjó, když už točím home invasion, tak se snažím, aby byl ten hlavní záporák prostě charismatická svině, a ne takovejhle fuckface, co sice složí stokilový hovado, ale jedna hubená žába mu zatápí tak, že nevím, kdo je v týhle hře na kočku a na myš kočka a kdo myš... Flanagan se pomalu ale jistě začíná dostávat na úroveň Eliho Rotha- a to je teprv horor! ()
Z Mikea Flanagana sa nám stáva jeden z najzaujímavejších hororových/thrillerových režisérov súčasnosti. Po slušných, avšak minimalistických hororoch ako Absentia a Oculus, ktoré však skôr pracovali so psychológiou postáv, než s prvoplánovým vystrašením diváka, prichádza s ešte minimalistickejších home invasion Hush, ktorý si natočil pre Netflix iba tak z nudy za pár dní vo voľnom čase. A aj keď to je na prvý, aj na ten druhý pohľad iba klasický prírastok do home invasion subžánru, tak práve silná režisérska ruka ho dokázala povýšiť na niečo viac než typický zabudnuteľný home invasion thriller. Flanagan sa tu totiž ani na sekundu netvári, že točí niečo iné a ani nesnaží o nič viac než z daného subžánru dostať maximum. A presne to sa mu aj darí. Obyčajná hra na mačku a myš a osemdesiat minútové naháňanie vraha a obete na ploche jedného domu a jeho okolia nebolo snáď nikdy napínavejšie. Fakt, že hlavná hrdinka je hluchonemá je príjemným spestrením a Flanaganovi sa darí pár zábermi výborne načrtnúť vnímanie jej sveta. Hlavná hrdinka, napriek tomuto hendikepu však nie je typická obeť, ale racionálne uvažujúca postava, ktorá vie, že vrah má oproti nej podstatne na vrch a tak sa v rámci možností a žánru v ktorom sa pohybujeme chová maximálna racionálne. Práve vďaka tomu svojím konaním budí u diváka sympatie, čo je pri podobných naháňačkách vraha a obete priam žiaduce, pretože tak umožňuje ten boj prežívať spoločne s hlavnou hrdinkou. V Hush tak vynikajúco funguje napätie, stiesnená atmosféra, aj tempo, ktoré vie, že podobný námet by dlhšiu ako skromnú osemdesiat minútovú stopáž neutiahol. Ani raz tak nestihne nudiť a končí presne v momente, keď by celé dianie mohlo byť repetitívne. Flanagan tak opäť dokázal, že má veľký talent a stačí mu jeden námet, v ktorom vie natočiť efektný film. Hush síce nie je absolútne ničím výnimočný alebo originálny home invasion thriller, ale svoj účel plný v maximálnej možnej miere. Je to výborne odvedená práca, ktorá rešpektuje všetky pravidlá žánru, ale zároveň dokazuje, že pokiaľ sa s nimi pracuje s rozumom, tak aj na malom priestore a s tisíc krát opakovaným námetom je možné natočiť dostatočne strhujúci napinák. Flanagan natočil presne to čo chcel natočiť a v podstate si to nijako inak alebo lepšie neviem predstaviť natočené, aj napriek tomu, že Hush má od maximálneho hodnotenie stále ďaleko. Chápem, že to asi zarytému hororovému fanúšikovi môže byť málo, ale kto od tohto čakal krvák, akékoľvek gore, nebodaj rape & revenge, prípadne v každom horore počíta bodycount (lebo bodycount je pre filmovú kvalitu „veľmi“ dôležitý) nech sa radšej obzrie do brakovejšej tvorby. Hush potenciál, ktorý mu daný námet ponúkal využil v maximálnej možnej miere. Je to celý čas napínavé, akurát dlhé, má to sympatickú hlavnú hrdinku, i rozumne uvažujúce postavy. Jednoducho uvedomelá a sebavedomá thrillerová naháňačka. Čo viac v subžánri home invasion vlastne chcieť? CELKOVO: 3,5* (7/10) ()
První půlka filmu je dost dobrá. Napětí se stupňuje. Hlavní hrdinka je uzavřená v domě a nemá kam jít. A ještě k tomu je hluchoněmá. To se mi líbí, dobrý námět k filmu. Jenže tohle všechno se potom režisérovi v závěrečných 30 minutách láme pod nohama. Hlavní hrdinka má možnost zabít záporáka nejmíň 5x možná víckrát. Jenže ona ho bodne a vždycky uteče. Bože. To nikoho nenapadne ho dorazit. :(. A záporák mi přišel taky neschopný. Ale jako film na večer neuškodí. Hodnocení lepší 3. ()
HuŠsh hajzle od mých dveří! Nóóóó, téda pěkně ve mě tenhle biják rozproudil krev. A ne jen ve mě, ale i všude okolo baráčku i v něm se krví proudilo hezky zvesela. Na béčkověj thriller velice dobrej počin. Psychologický hrátky maskovanýho "sympaťáka" vůči hendikepované hlavní hrdince byly obstojný a kolikrát silně mrazily! Na biják o jednom baráku, cca čtyřech hercích a stopáži o necelé hodince a půl, bomba zážitek! Moc díky bráchovi SherifStyfovi za doporučení! 80% ()
Flanagan si během obědové pauzy zatímco natáčel Before I Wake, střihnul tento jednohubkový naháněcí home invasion a nemůžu říct, že by mě tím nějak otrávil. Ba naopak. Je to mnohem lepší počin, než ten druhý zmiňovaný. Je to sice hodně konzumní výtvor, ale nic mi na něm extra nevadilo. Chování hlavní hrdinky až tak nevázlo a řemeslně se taky nemusíme téměř o ničem bavit. Vše bylo v podstatě tak, jak má. Až na to, že máme vraha bez motivu a okolní omáčku jen velmi řídkou, nemůžu si na nic stěžovat. Jako rutinní záležitost opravdu fajn. Jen ten plakát je hnus. ()
Galerie (8)
Zajímavosti (7)
- Film byl natočen za 18 dní. (MeanWhile)
- Film obsahuje méně než 15 minut dialogu. To znamená, že přes 70 minut nepadne ve filmu ani slovo. (MeanWhile)
- V scéne, keď Maddie pripája svoj notebook na nabíjačku, si môžeme všimnúť knihu „Mr. Mercedes“, od jedného z najvýznamnejších hororových spisovateľov, Stephena Kinga. (Marceloo)
Reklama