Králův nesouhlas

Dlho je to iba solídny film podľa zaujímavého skutočného príbehu, ktorý nad priemerom udržiava skvelý herecký výkon Karla Markovics v úlohe nemeckého diplomata zomletého hitlerovskou mašinériou. Má to však veľmi silnú finálnu polhodinu, ktorej dominuje na jeden záber natočené rokovanie nemeckého veľvyslanca s kráľom, počas ktorého zaznie aj ono titulné "nie". (25.04.2019)

Apríl, pred už pomerne dávnymi, takmer, s prichádzajúcimi 77. rokmi, bol v Nórsku jednak taktiež mrazivý z dôvodu počasia, ale mrazivý i zo spôsobu, ako sa k nim Führer a spol. chovali, správali, treba doplniť, že bol rok 1940, a práve prebiehala druhá svetová vojna, ktorá bola v plnom prúde... Vláda abdikovala, čiže Vidkun Quisling prišiel, ako náruživý kolaborant do vlády po ráznom štátnom prevrate, a úzko spolupracoval s nacistami, nórskemu kráľovi Haakonovi siedmemu sa to pochopiteľne všetko nepáčilo, utiekol, nechcel sa za žiadnych okolností poddať nemeckým požiadavkám, alebo nemecký veľvyslanec v Osle, Curt Bräuer, asi vôbec jediný Nemec v Nórsku, ktorý chcel zažehnať a ustáliť situáciu. On sa stretol s kráľom, a to je najlepšia pasáž vo filme, ale skôr by som to vysvetlil tak, že samotná príprava na JEDNANIE, je strhujúcejšia, ako očakávaný DIALÓG..., ten by si zaslúžil kvalitnejšie prevedenie, lebo je bujdošský. Je to taký diplomatický film, zo strany húževnatého veľvyslanca, ktorý musí plniť rozkazy od najvyššieho, a škoda je tej roztržitej kamery, ktorá obľubuje neustále ostrenie, aj samotný ZOOM, že toto je v podstate najväčší kaz, ktorý mi najviac vadil ! Pripadalo mi to, že kameraman chce zachytiť všetko, alebo nič, a tak pozorujem KOPEC nedotiahnutých záberov ! Réžia bola dobrá, ale nie sústredená, ale aj tak sa jedná o zaujímavý pohľad, čo prebiehalo v „troch horúcich dňoch” , jednak som si to užíval, aj vďaka Karlovi Markovicsovi, alebo ak chcete, kultový Štoky, z „legendárneho” seriálu Komisár Rex, ktorý predvádza naprosto pozoruhodný herecký výkon, a tak zatieňuje i samotného kráľa, alias Jespera Christensena. Dal som síce štyri hviezdičky, ale s výkričníkom, pretože celé to znovu absolvovať, by som asi zrovna moc nechcel, ale Štoky, je vôbec jediný dôvod, prečo by REPETE pripadalo do úvahy... PS : Oceňujem úvodné, dobové, čiernobiele zábery, ktoré diváka spoľahlivo pripravia na vskutku depresívne dianie... (18.03.2017)

Souhlasím s komentářem uživatele Malarkey. Navíc k tomu mi to celé přišlo spíše jako rozhlasová hra, protože se o všem především jen mluvilo, akční scény jsou tady asi jen tři. Seebergův příběh mi přišel nakonec nejzajímavější. Celou dobu mne štvala rozklepaná a neustále zoomující kamera. A skutečně je to takové - divácky i filmařsky odtažité, nemůžu si pomoct. (31.12.2019)

“VŠECHNO PRO NORSKO!“ /// Norské pobřeží bylo pro Němce ... ble ble ble … prostě historie. Norové na to jdou jinak než Dáni. Ukazujou, co dělal král Haakon VII, co vláda a de facto rekonstruujou ony válečný dny a útočej na norskou vlasteneckou notu. Hodně prostoru má velvyslanec Curt Bräuer, kterej má zplnomocnění vod samotnýho Adolfa. Prostě dobový drama, který je z 90% politika a z 85% óda na krále. Příběh z norskýho „Českýho“ století dramatizuje události a s bojůvkama, jako je potopení křižníku Blücher se moc nemaže. Oslava symbolu boje za demokratický Norsko udělá každýho (pravýho) Nora (a amatérskýho historika). Tož to já nejsu. Já bych radši víc toho topení námořníků… /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Stejnojmennou knihu, kterou v roce 2011 napsal Alf R. Jacobsen, neznám. 2.) Chci se něco dozvědět o operaci Weserübung. 3.) Thx za titule „majo0007“. /// PŘÍBĚH **** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ * (24.02.2017)

Pred 1. aj 2. svetovou vojnou Nórsko vyhlásilo neutralitu, aj napriek tomu bolo Nórsko prepadnuté. Nemecko potrebovalo čoraz väčšie množstvo železnej rudy zo Švédska, tá sa dopravovala cez Nórsky prístav Narvik.Keď ho začali obsadzovať spojenci dňa 9.4.1940 začali Nemci obsadzovať Nórsko. Zo začiatku situácia pre Nemcov nebola priaznivá a už hrozilo že jednotky britské, francúzske, poľské a legionári porazia nemecké jednotky, ale po prepadnutí Francúzska boli Spojenci odvolaní (v dňoch 30.4. a 1.5.1940) a sever Európy nechali napospas Nemcom. Väčšina Nórov sa jednoznačne postavila za obranu vlasti. Aj napriek tomu, že 15. apríla nórsky ministerský predseda Quisling, na pozvanie ktorého Nemci prišli, odstúpil a odovzdal správu krajiny nemeckým úradom. Kráľ odmietol kapitulovať a so svojimi zmobilizovanými jednotkami (16 tisíc vojakov) kládol statočný odpor. Ten bol zlomený až 9.6.1940. Kráľ Haakon VII aj naďalej vládol z exilu vo Veľkej Británii. Odtiaľ vyzýval cestou rádia k silnejúcemu odporu a zasadzoval sa o vytváranie nórskych exilových jednotiek (3 perute v rámci RAF). (22.02.2017)