Společenství vlků

Jeden z mála filmov od N.Jordana, ktoré som donedávna nevidel. Úprimne povedané, tešil som sa. Mám rád temné, hororové rozprávky, ale toto ma dosť zaskočilo. Atmosféra temného lesa je to, čo v tomto filme naozaj funguje.To podstatné, príbeh, u mňa nefungoval vôbec. Divné postavy s divným chovaním, bohužiaľ nevedel som sa stotožniť so žiadnou postavou a počas celého filmu som mal zvlášny pocit, že mi to celé v niečom nesedí. Pár dní po zhliadnutí a ja vážne neviem, o čom to vlastne bolo. To sa mi nestáva často. Film 60%. (16.04.2009)

Na Jordana jsem po jeho Druhém já poněkud zanevřel,-teda ne že bych nějak výrazně slinil nad jeho předchozími kusy,který se ksichtí že ten mejnstrým jen jakože náhodou ale těch ,,myšlenek" tam.Leda prd.No nic,risknul jsem to,když už tu máme (některý) DVD na pultech za dvacku a začátky mnohých rejžů jsou mnohem zajímavější než jejich konce..... A nelituju!! Že se zrovna u Jordana dohledám ,,jinýho" filmu,to bych věru nečekal,aneb Frojde Frojde vždycky na tě dojde.... (07.05.2011)

Pořádně psychomagorní, mozkomatoucí film. Ze začátku jsem si dost dlouho říkala, co to je za blábol a jestli má vůbec cenu to dokoukávat, ale postupem času mě to začalo zvráceně bavit, u hostiny s těhotnou návštěvou jsem se chechtala a na konci už jsem si říkala, že jestli to ta holka okamžitě neudělá, tak toho vlka pomiluju sama. (05.09.2010)

Uhraničivá fantasmagória, ktorá súčasne nadchýňa majstrovskou pocitovou réžiou Neila Jordana i ubíja panenskou nevinnosťou svojho príbehu, protichodne zamotanou do otravného spletenca troch vzájomne sa prelínajúcich dejových línií. Úžasný a boľavý zážitok v jednom, a určite film, akých už veľa neuvidíte. Krásna výprava, sympatické cameo Terenca Stampa. (12.02.2009)

Najvýstižnejšie by asi bolo tento film pomenovať ako "obludná verzia červenej čiapočky". Krásne je však to, že ikeď má film skutoče temnú a pochmúrnu atmosféru (dokonca gore efekty), stále si zachováva aj silné rozprávkové črty. Horor sa z rosprávky nestal len vďaka umocneniu strašidelných motívov, ktoré sa nachádzali už aj v rozprávkovej predlohe, no nový (charakterový a psychologický) rozmer dostali aj všetky postavy. Mimo toho, že výsledok mi naozaj imponuje sa le veľmi ťažko charakterizuje. Ak by som mohol prirovnávať, tak by som povedal, že v tomto filme sa spája Cronenbergovská psychologická morbidita, Burtonovská temnota a Giliamovská "inakosť". Prirovnanie je to síce veľmi neucelené, no asi najvýstižnejšie opisuje moje prežitky z tohto filmu. Veľmi, veľmi výnimočne po všetkých stránkach. (10/10) (01.06.2009)