The Florida Project

Malý nenápadný snímek o malých nenápadných problémech nižších sociálních vrstev přežívajících za zdmi fialového motelu kdesi na odvrácené straně Floridy. Celá ta malost a nenápadnost je však přehlušena dětským křikem a smíchem ústředních pišišvorů, kteří z toho plátna neslezou ani na vteřinu. A vy je budete milovat nebo nenávidět čistě dle toho, jak moc se dokážete vcítit do vrtochů dětské duše. Já se přikláním tomu prvnímu a té malé hubaté holčičce bych dal rovnou Oscara (scéna ve fast foodu je top!). Teď mě omluvte, jdem se synem nakopat zádel tomu leprikónovi na konci duhy, prej tam schovává hrnec plnej zlata a odmítá se dělit. (22.02.2018)

Poznal som také vylízané pizdy. Arogantné pipiny s dobrými telami, ale nulovým charakterom a ako bonus s deckami, ktoré by sa mali lepšie v detskom domove, než pri nich. Rok mi robili zo života peklo a keď som s nimi absolvoval krátky, ale účinný rozhovor, ráno som zistil, že bol účinný ozaj až moc - našiel som si auto s prerezanými štyrmi gumami. Pipiny to moc nedomysleli do konca, pretože sme so ženou mali dobrú havarijnú poistku a poisťovňa nám komplet preplatila čisto nové gumy. Čiže, ak to mám povedať diplomaticky, vysoké IQ tam nebolo. Každopádne to, že mi ich tento film pripomenul ešte neznamená, že nie je psychologicky hodnoverne prepracovaný. Práveže je. A to je na ňom vlastne dosť smutné a strašidelné, pretože atmosféra Floridy (obvykle vo filmoch prezentovanej mimoriadne veselo a bezstarostne) je neuveriteľne depresívna a plná dezilúzie. Dospeláci, ktorí tu žijú, stratili všetky svoje životné sny. Tínedžeri sa potulujú ulicami a robia blbosti. A menšie decká tiež robia blbosti a vrcholom ich kultúrneho podujatia je večer sedieť pred televízorom, džgať do seba pizzu, zapíjať ju skvelým Dr. Pepperom a ísť spať. A Willem Dafoe? Ten nikdy nebol lepší. Sam Rockwell bol v tom roku výborný a právom získal Oscara za Tri billboardy kúsok za Ebbingom, ale aj tak som sošku viac prial - tiež nominovanému – Dafoeovi. Pripomenul mi viacerých chlapov, s ktorými som sa stretol v rôznych prácach, ktoré som v živote vykonával. Boli to dobrí, nenápadní, statoční a múdri muži a chcem veriť, že ma aspoň niečo naučili. (07.03.2018)

Tak že by bol Sean Baker americkým klonom bratov Dardennovcov? Pomalý, vyše hodinový "antidejový" rozjazd môže mnohých rozladiť, ale ako sa ukáže, je nesmierne dôležitý pre vnímanie nastávajúcich situácií a urobenie si vlastného názoru na to, čo bude nasledovať. Myslím, že Bakerovi išlo viac o to, aby nič divákovi nevnucoval, ale napriek tomu svoj názor nenútene a observačnou metódou podáva. Ako dokážeme odhadnúť, ako svoj život vníma dieťa? Je to čisto len o tom, čo je ukotvené v zákone, ktorý bezpochyby vznikol podľa najlepšieho svedomia a vedomia, ale predsa...? No na to tu máme film, podávajúci priebeh života jednej nekonformnej rozpadnutej rodinky (a nielen jej) predovšetkým pohľadom dieťaťa. A teraz súďme... (24.07.2018)

The Florida Project na mou osobu působil značně tísnivým dojmem, jelikož velmi realistickým způsobem vykresluje nevyhnutelnou "pouť" člověka do jámy sebedestrukce. Toto poněkud chladné vyznění navíc rámuje pohled dětskou nezkalenou optikou, což ve výsledku působí jako velmi mrazivý filmový zážitek. Snímek se mimo jiné může pochlubit zajímavě zvolenou kamerou, která filmu propůjčuje místy až dokumentární "look". Za zmínku rovněž stojí herecké výkony dětských herců a Williema Dafoa, což výsledný dojem jen umocňuje. Jen škoda té dlouhé stopáže, která je místy vážně na škodu. „I can always tell when adults are about to cry.“ (14.01.2018)

Nevedel som skoro vôbec čo môžem od "The Florida Project" očakávať. Ale nakoľko išlo o film, ktorý sa začal objavovať medzi odhadmi na tohtoročné oskary a zlaté glóbusy, bol som zvedavý a tak som si ho pozrel. A rozhodne som ostal po zhliadnutí filmu veľmi spokojný. Nemôžem povedať, že by to bol film, ktorý bol mojou absolútnou šálkou kávy a hlavne v prvej polke som mal pocit, že je to trošku od ničoho k ničomu, no v druhej polke filmu sa to pre mňa stáva skutočne veľmi zaujímavým filmom. Tie deti sú úžasné a priateľstvo medzi Moonee, Scootym a Jancey je veľmi dobre spracované. A možno niekomu môže vadiť, že deti sú spracované veľmi ostro a nemajú problém nadávať, tak podľa mňa to práve ukazuje, aké deti v skutočnosti sú. A film sa nebráni tomu, aby deti správne zobrazil. Pretože nie všetci žijeme svoj život vo svete Disney. A život je občas veľmi smutný. A tak by som tento film skutočne ohodnotil asi najlepšie. Je veľmi smutný. Je smutné sledovať Moonee, keď všetci vieme, že by mohla mať lepší život. Je smutné vidieť ju s jej mamou, keď si človek uvedomí, že jej čoskoro veľmi ublíži. Je smutné vidieť, ako môžu niektoré veci veľmi ovplyvniť život všetkých okolo nás. A o kom si je treba ešte niečo povedať je Willem Dafoe. Podľa mňa jedna z jeho najlepších rolí, kde som ho videl a v postave, ktorá je pre mňa asi najkomplexnejšia z celého filmu. Nie je jediná vec, ktorú by som na ňom skritizoval. Je to proste správny chlap. A takých už veľa na svete nie je. A musím mu dať za to veľmi vysoký kredit. Záver filmu do mňa dostal slzy. Alebo si povedzme, scénka pred posledným útekom. Nebudem spoilovať, no v súvise so všetkým, čo sme mali možnosť vidieť to vypáli absolútne elegantne a silno. Tento film je vynikajúci. Možno by som osobne bol radšej, keby som videl jeho smer už viac v prvej polke filmu, no druhá polka je veľmi silná. A hoci nemôžem povedať, že by som ju dokázal úplne odfiltrovať, je super, že film sa dokázal posunúť z momentiek, kde som mal v hlave otáznik do momentiek, kde všetko zapadlo. Rozhodne si myslím, že je to film, ktorý si stojí za to čeknúť. Hodnotenie: B+ (08.01.2018)