Opilý anděl

Trojice Kurosawa-Mifune-Shimura poprvé spolu. Na to, že jde právě o jeden z ranějších Kurosawových snímků, je to rozhodně jeden ze skvostů mezi jeho filmy. Příběh samotný není nijak složitý, v podstatě sledujeme vyvíjející se vztah mezi laskavým avšak svérázným doktorem ("opilý anděl") a tvrdohlavým cholerickým yakuzákem. Shimura a Mifune se v těchto rolích skvěle doplňovali a jejich výměny byly místy jak komické, tak dojemné. Zkrátka dvojice k pohledání. Příběh má navíc i své prosté sdělení o tom, že silou vůle člověk může změnit svůj život. Za mě proto plní vše, co bych od Kurosawova filmu očekávala. Navíc oproti některým jeho pozdějším filmům má tento rozumnou stopáž, která není přestřelená, což pro mě bylo taky příjemné. A jako třešničku na dortu bylo celkově zajímavé sledovat mladého Mifuneho v jedné z jeho prvních rolí. ~(4,1★)~ (29.03.2020)

První film, kde se ke Kurosawovi přidal jako herec Toshiro Mifune, a je to hned spolupráce velmi dobrá. Nejen, že Mifune ukazuje svoje mistrovství, ale především Kurosawa ukazuje, kde je jeho síla - ve filmu s příběhem, který v sobě mísí lidské prvky s takovými, které nejsou pro obyčejné lidi normální, třeba jako členství v Yakuze. A funguje to skvěle. (04.04.2017)

Kurosawove diela sa dajú rozdeliť na dve skupiny: jednou sú sociálne drámy a druhou historické príbehy. V oboch prípadoch sa režisér vyprofiloval na skutočného majstra svojho remesla. Aj toto prvé stretnutie tandemu Kurosawa - Mifune sa vydarilo. Príbeh plný emócií, tvrdohlavosti a životnej múdrosti sa odohráva na predmestí v povojnovom Japonsku. Nevľúdne prostredie akoby symbolizovalo stoku, v ktorej sa ocitá mladý gangster. Starý lekár sa ho snaží vyliečiť a zmeniť, lebo sám v minulosti čelil vlastnej voľbe. (06.04.2011)

So strachom ocakavam den, ked uz nezostane ani jeden film od pana Akiry Kurosavu, ktory som nevidel. Jeho filmy su totizto tak preplnene zivotom, pravdou a mudrostou, ze vzdy po dopozerani kazdeho jeho filmu citim v sebe zvlastny pokoj a naplnenie, co sa mi u inych filmov nestava. To sa tyka aj Yoidore tenshi. Kurosawova rezia spolu s hereckymi esami Toshirom Mifunem a Takashi Shimurom, vytvorili smutny pribeh o cloveku ktory zil v bahne zloby, sebectva a nevrazivosti. Clovek ktoreho pluca boli plne spiny koli tuberkuloze, ale paradoxne ho zabila spina ludskej spolocnosti v ktorej zil. KRASA - je slovo ktorym sa da opisat najvystiznejse tento (a aj ostatne Kurosavove diela) film. (10/10) (04.05.2007)

Kto je vlastne zrovna v tomto prípade, tým Opitým anjelom? Buď je to skrátka ten, mimoriadne výbušný doktor Sanada, alebo proste ten extra tvrdohlavý pacient, alias gangster Matsunaga, ktorý, zdá sa, je veľmi vážne chorý? V podstate si obidvaja spomínaní protagonisti, ľúbia poriadne „vyhodiť z kopýtka”, a tak to môže byť tým pádom pre divákov trochu mätúce, ak náhodou teraz intenzívne rozmýšľajú, na koho sa totižto vzťahuje titul tohto filmu, keďže následne podotýkam, že konkrétne pochádza ešte z rannej tvorby Akiru Kurosawu, kde práve jeho - čochvíľa oddaní hereckí súputníci, čiže  Šimura & Mifune, vskutku, "premiérovo" predvádzajú spoločný, a k tomu i vydarený, herecký koncert, spočívajúci jednoducho v tom, že druhý pán v poradí, sa už snáď pomaly stáva jeho dvorným hercom, a tak si je čoraz istejší vo svojom, priam, majstrovskom hereckom prejave, ale zase by som určite nepovedal, že by toho „staršieho”, nejakým, zvlášť podareným spôsobom, zatienil. • Najskôr sú úplne rovnocenní vo svojich úlohách, ktoré podtrhuje i neskorší príchod antagonistu, ktorého sa nielen tento lekár nadmieru obáva. A atmosféra, miestami, sychravého počasia, a zas na druhej strane i špinavého prostredia, napomáha tomu, aby som sa zväčša cítil, rovnako totálne nepríjemne a mizerne, ako predovšetkým i hlavná postava zločinca v podaní Toširóa Mifuneho, od ktorého ale vôbec neočákavajte divoké výstupy, ako povedzme v tých hollywoodských gangsterkách, typu Public Enemy, či trebárs v remaku Scarface. Skôr je tomu presne naopak. Nakoľko tento osobnostný charakter, väčšinou bičuje jeho momentálne prebiehajúca, závažná choroba, tak sa vyhýba typickým akciám so samými prestrelkami na konte, kadiaľ zakaždým potečú potoky krvi... Všímal som si niečoho, čo ho sprvoti extrémne zasiahlo - najmä na jeho duši, čomu jednak nechcel uveriť, až sa to s ním viezlo naprieč celým dianím, a  so zároveň akousi potenciálnou vidinou na uzdravenie sa. Namiesto štandardných zásahov, po(d)stupuje nadštandardné konfrontácie so svojim náprotivkom, ktoré sú oveľa zaujímavejšie, ako v opačnom ponímaní. A práve vtedy sa je najviac na čo pozerať, pričom, samozrejme, nie som ochudobnený ani o „poriadne finále”, po ktorom nasleduje konkretizovaný epilóg. • Na poli niečo málo nad 90 filmových minút, sa udalostí v tomto filme - vyskytlo pomerne mnoho, popritom súčasne sršal i mnohými režisérskymi nápadmi a celkovými kvalitami, aké vždy dokážem oceniť, a treba ho vidieť aspoň raz, ak teda chcete vedieť, ako títo umelci voľakedy začínali... A je to mimochodom, dosť prospešné zistenie, čo už podľa hodnotenia - si nie je ťažké domyslieť, ktorému ani príliš veľa nechýbalo k plnému počtu piatich hviezdičiek!  (07.01.2023)