Příběh

Chvíľu alebo teda skôr hodnú chvíľu to vyzerá ako súbor nejakých úvah, myšlienok. Film sa stáva silný formou, štýlom, témou. Dramaticky je však nedotiahnutý do takej dormy, že to človeka úplne zasiahne. Ale na druhej strane sa mi pri niektorých scénach dvíhal žalúdok a to vlastne explicitne nič nebolo ukázané. Nakoľko sa v poslednom čase vzmáhajú hnutia a hlasy za miernu toleranciu pedofílie (napr. Zuzana Kovačič Hanzelová to je dno novinárčiny, ešte som nevidel aby ultrafeministka tolerovala pedofilov), je možno potrebné, aby vznikalo takých filmov viac. A samozrejme nie iba o kňazoch, len aby sme si kopli do cirkvi, ale naozaj na ochranu detí. (07.02.2020)

Silné téma zpracované strašně nezáživně. Než jsem do toho Příběhu vžil, uběhla hodina a půl a do konce filmu to bylo tak 20 minut. Ta hodina a půl mě prostě nebavila a i když to filmařsky celkem ujde a Laura Dern opět hraje dobře (ale pravda už stárne, ale to s hereckým výkonem nic moc společného nemá), ale mě ten film prostě nebavil a nudil. Přitom to šlo zpracovat mnohem líp. 2* (13.04.2019)

Filmársky skôr 3* ale polhviezdička navyše ako obdiv Jennifer Fox, ktorá skrz hraný film čelí vlastným démonom a vyrovnáva sa so zmätkami ktorým má i po rokoch problém čeliť, pripustiť si ich k telu. "Majstrovská scenáristika 21.storočia" ako ju opísal Peter Konečný sa však nekoná. 3,5* (MFF Cinematik) (14.09.2018)

Novinárka a profesorka Jennifer (Laura Dern) žije so svojim snúbencom v New Yorku, keď jej doposiaľ takmer ideálny život, nabúra telefonát jej mamy. Tá s hrôzou objavila jej poznámky zo základnej školy (siedmej triedy), ktoré v jemných šifrách opisujú priebeh Jenniferinho dospievania. A to nebolo celkom také, ako si ho aktuálne pamätá... Je až neuveriteľné, ako dokáže ľudský mozog vytesniť spomienky, ktoré nám nie sú úplne pochuti alebo sú natoľko bolestivé, že je nutné ich hlboko zamraziť, aby sme boli schopní ďalej plnohodnotne žiť. Aj keď možno v úplnom sebaklame... Opäť veľmi dôležitá téma, skvelá Laura Dern a film, ktorý si zaslúži pohybovať sa v červených číslach. Svojim netradičným štýlom vyrozprávania príbehu je však ťažšie uchopiteľný, čo pravdepodobne neprijal každý divák úplne pozitívne. (21.07.2019)

Specificky odvyprávěné. Nejde jen o prosté střídání časových linií, ale i o to, co si Jennifer pamatuje a co se skutečně stalo. Do toho jsou přimíchány promluvy do kamery i třeba dialogy mezi starším a mladším já hlavní hrdinky. Docela chápu, že to na někoho působí zmateně, ale mě to připadalo jako neskutečně kompaktní celek, ve kterém má každý záběr své místo. Příběh sám je stejně silný, jako nechutný a postelové scény působí otřesně, byť nejsou natočené tak, aby diváky prvoplánově šokovaly. Ale o to je jejich dopad větší. Výhrady nemám ani k hercům. Šel jsem do toho s despektem, ale o to příjemněji jsem překvapen. 85% (29.07.2018)