poster

Extase

  • Rakousko

    Ekstase

  • Rakousko

    Symphonie der Liebe

  • anglický

    Symphony of Love

    (neoficiální název)
  • USA

    Ecstasy

  • USA

    My Ecstasy

  • USA

    Rhapsody of Love

Drama / Romantický / Psychologický / Poetický

Československo / Rakousko, 1932, 83 min

  • dr.Orlok
    ***

    Film vynikající tou "nahou" scénou (nic není vidět) mne překvapil vygradanovonou scénou jízdy autem a topornými dialogy,kterých je ale minimálně.("Ty víš kdo byl on?"-jako mistr Yoda:) Dalším překvapením je závěrečná sekvence, kdy se film zvrhne do komunistické agitky. Komentář graduje a my vidíme polosvlečené muže na jejichž tělech se v záři slunce leskne pot.(12.5.2005)

  • Rosomak
    *****

    Jeden z nejlepších českých filmů vůbec. Jako každé dílo geniálně sebestředného režiséra balancuje na hraně dokonalosti i přílišné sentimentality ale ať už to je jak chce, má jedny z nejintenzivnějších scén v českém filmu. Z jakého jiného tuzemského filmu si vybavíte tolik originálních obrazů a skvělých nápadů? A zbytečně popisnou symboličnost je třeba chápat v kontextu doby vzniku, protože dnes by to doopravdy bylo právoplatně považováno za kýč. Zato z dynamiky rytmu a záběrování by si mohli současní čeští režiséři brát ponaučení. - - - Tohle je nutně film, který by se měl co nejdříve restaurovat do nějaké koukatelné podoby. Blu-ray by mu slušel neskutečně...(18.1.2010)

  • nascendi
    **

    Považoval som za potrebné vidieť Machatého Extázu, lebo sa patrí vidieť diela,označované za prelomové. Chápem škandál spojený s uvedením filmu v danej dobe a myslím si, že prekryl všetko ostatné. Pozrel som si zhruba polovicu filmu a ďalej som už nemohol. Nemú melodrámu s občasnými dialógmi, ktorých zmysel vidím iba v tom, aby divák nemal pocit, že sleduje nemý film s hudobným podmazom, nemôže ospravedlniť ani doba vzniku.No nič. Videl som, trvám na tom, že film nemusel byť nakrútený a mám od neho pokoj.(10.10.2017)

  • SeanLSD
    **

    Je známym faktom, že EXTÁZY existuje mnoho verzií, ako pôvodných, jazykových, tak oficiálnych, cenzúrnych, ako aj neoficiálnych, senzačných a kšeftárskych. Tejto skutočnosti som neprikladal veľký význam, keď som sa podujal pozrieť si túto klasiku, vlastne som si to ani neuvedomoval. Veľmi sa tešiac a očakávajúc významný kus dejín svetovej kinematografie som si potom s narastajúcim úžasom konštatoval, že verzia, ktorá sa mi dostala do rúk, dokazuje, ako veľmi sa dá skurviť legendárny film... Spočiatku nuda, nuda, nuda, v deji, obraze i zvuku... hovorím si, je to zrejme umelcov zámer, ako vyjadriť absolútnu bezútešnosť a hneď zčerstva odumretosť tohoto vzťahu ... evidentný dabing, nesediaci a v príšernej kvalite ... predabovaná jazyková verzia ? čo to je ??? kone, príroda, svetlo a tiene, krása, nádherný exteriér s krásnou fotografiou, priam cítiť vôňu leta ... potom trápna hrdopýška a zememerač, kvôli ktorému pôjde trať do Dilinova namiesto do Prahy, lebo kdesi po lúkach naháňa kobylu ... prichádza takmer až hororová expresionistická scéna neovládateľného chtíča, horúčkovitého očakávania ... živočíšnosť a uspokojenie, pôžitkárska cigaretka ... celá kľúčová scéna obmedzená na opakujúce sa odhalené nohy do kolienok, nikam nepostupujúci stále ten istý ( teraz už nie rafinovaný ) erotizmus, vyvrátená hlava v extáze ( tu mal byť ten prvý vrchol diela, príval zmyslových dojmov či vyjadrenie neschopnosti, nemožnosti ich vyjadrenia ) a ani len estetických prúžkov dymu sa nedočkám ? ...sklamanie, nasledujúce stretnutia postáv sa mdlo preženú, okrem charakterovo rozporuplného manžela žiadne výkony, ani psychologická katarzia medzi nimi, až po stretnutie oboch mužských protikladov, divokú jazdu, v ktorej manžel sa rúti do pekla beznádeje, milenec na vrchol blaha - - odrazu obraz vypne, ticho, nič, pozadie na obrazovke ... koniec ? – vravím si, no to je už vážne sila, to ma dostáva tento film!, to je skutočná avantgarda! ... veď predsa bolo už jasné, ako sa to celé skončí, prečo byť trápne popisný či explicitný ? - lenže vysvitne, že film má ešte polhodinu ... nanešťastie, nič pamätné sa už nestane ... okrem prekvapujúco emancipačnej, až feministickej scény opustenia milenca a pravdaže monumentálneho pracovného záveru, na ktorú by síce boli hrdí aj budovatelia svetlých zajtrajškov a večných priateľstiev o 20 rokov neskôr alebo Ejzenštejn v období nemej éry, o pár rôčkov skorej, ale do filmového celku EXTÁZY sa tak zúfalo nehodí, až ma trasie ... Takže čo za pofidérnu verziu som to dostal do rúk, pred šokovaný zrak ? Rozmýšľam nad tým veľkým prepadom kvality, dejová slabota, myšlienkovo malý pokrok, obrazovo až na scény vonku návrat o krok späť oproti nemým filmom, zvukovo o celé kročiská proti ZE SOBOTY NA NEDĚLI. Namiesto ultimátneho umeleckého diela je tu neuveriteľná zmeska moderných dobových trendov a Machatého obľúbených motívov, vynikajúca v jednotlivostiach, príšerná ako celok .. vskutku otrasný zážitok ( ani nie tak expresívnom význame ako v zmysle, že som ním zostal otrasený ). Čo ak sa dozviem, že všetko bolo ako byť malo a toto je tá verzia skutočná, oceňovaná, legendárna ? – vzápätí sa dozvedám, že viacmenej je to vskutku tak, že záver tam neprilepili v 50. rokoch, že dabing nie je dielom akejsi nevyspelej ázijskej krajinky, ktorá sa nedostala k lepšie zostrihanej verzií ... a uzatváram, že to nemusel byť zlý film, v námete, scenári, i pri realizácií a teoretickom rozoberaní môže stále vynikať... ale divácky je výsledok neslávny ... alebo som predsa len stiahol nejakú strihačsky naozaj skonenú verziu...(17.2.2012)

  • Anderton
    ***

    Ďalšia povinná filmová čítanka, ktorú treba vidieť kvôli viacerým inovátorským záležitostiam, ale ktorá vo mne nevyvolala patričné emócie. Jednoduchý príbeh s jednoduchými dialógmi je vyrozprávaný trochu ťažkopádnym spôsobom, ale samozrejme film je zaujímavejší v jednotlivostiach. Najmä téma Extázy je revolučná, ja sa ale na tú ohromnú kontroverznosť, ktorá bude pripadať mnohým dnes už smiešna, pozerám tiež ako na takú dobovú zaujímavosť a ukážku toho, kam kinematografia vo svojej explicitnosti za tie roky dospela. Nie je to prvý feministický film, ale svojou témou a štýlom dodnes jeden z najdôležitejších. 70%.(18.3.2014)

  • - Režisér Gustav Machatý začal s písaním scenára už v roku 1929, no vtedy ešte ako nemý film. (Raccoon.city)

  • - Pracovný názov filmu bol Chtíč. (Raccoon.city)

  • - Film dostal od "Légie slušnosti" známku C, čo znamenalo zamietnuté. (Raccoon.city)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace