poster

Bludička

  • Francie

    Le Feu follet

  • Slovensko

    Bludička

  • Slovensko

    Zblúdilec

  • USA

    The Fire Within

  • Velká Británie

    A Time to Live and a Time to Die

  • Velká Británie

    Le Feu Follet

Drama

Francie, 1963, 108 min

  • Anderton
    ****

    Úprimne povedané, existencializmus je asi najúprimnejší filozofický smer 20. storočia. Svojou depresívnosťou. Pokiaľ jeho pravdivým myšlienkam podľahnete, môže Vás to psychicky zničiť. Sú to myšlienky, ktoré Vás napadajú, pokiaľ máte problémy s alkoholom, triezviete z nevydarených vzťahov so ženami a dostávate sa do krízy stredného veku. Vyhnete sa im, pokiaľ máte čo na práci, najlepšie prácu. Preto ma prekvapuje, že nikto z Alainovych blízkych mu túto alternatívu neponúkne a naopak sú ochotní sa stále spolu s ním ponárať do tohoto nekonečného filozofovania. Od istého momentu je jasné, ako film skončí, filmová reč je v tomto prípade nekompromisne jednoznačná. Ronet je obrovský sympaťák a tak sa s ním divák ľahko ztotožní, uverí mu, že nie je preňho ľahké podriadiť sa všade prítomnej, ale akceptovateľnej priemernosti a mňa zaujala najmä sekvencia v drogovom brlohu, kde miestnych samozvaných intelektuálov Alain elegantne zotrel. Zvláštny a osobný film, ktorý nie je pre každého a ku ktorému si treba nájsť cestu. No a tie francúzsky sú tu neuveriteľne šik:).(9.7.2013)

  • Radko
    ***

    Ach jaj. Búrlivá mladosť plná alkoholu, orgií a úletov končiaca v alkoholicko úzkostných stavoch stredného veku. Divoké sny sa minuli, život nenaplňuje hlavného hrdinu po absolvovanom liečení v ústave ničím zaujímavým. Premieľa sa úvahami o zabŕdnutí do želé priemernosti a statickej nehybnosti. Po ukončení pobytu na psychine absolvuje stretávacie defilé s rôznymi typmi kamošov a známych, tvoriace os filmu. Všetky stretnutia ho len utvrdia v názore o márnosti existencie. Nik neposkytuje zmysluplnú alternatívu. Nekonformonsť preňho nepredstavujú alžírski revolucionári, túžiaci záškodníctvom obnoviť ideu Veľkého Francúzska, ópiové dúpä večne sniacich opojene bľabotajúcich básnikov, ani literát nadchýňajúci sa staroegyptskou božskou vznešenosťou ako únikom zo zovretia manželských klieští. "Vyliečený" nepookreje rečami barových parťákov, nepomôže ani zdieľanie depresívneho modusu žitia so stratenou a zničenou galeristkou. Nepomáha vedomie odlúčenej manželky ani radodajnej milenky. Zaujímavé komplexnosťou symptómov pocitov zbytočnosti, kde je pekne ukázané, ako v danom rozpoložení aj vety typu "Miluj život" či "Pozri aký je život jedinečný a ako si vňom jedinečný Ty!" vyvolávajú v hlavnom hrdinovi ešte väčšie návaly úzkosti. Poznámka: Dôvodom na priemerné hodnotenie je napriek výstižnosti, akýsi pocit dekadentnej oslavy takéhoto spôsobu života. Pri osobnostne podobných ľuďoch totiž zisťujem spoločné znaky: existujúce rodinné zázemie (na ktoré sa kašle - dôvod na následnú sebaľútosť a depresie), materiálny dostatok, komfortná liečba v prípade zdravotných ťažkostí, kopec kamošov, kvantitatívne bohatý partnerský život, nesúhlas so životom malomeštiackeho priemeru: pre nich primitívnej spodiny, ktorá ich veľkolepým myšlienkam nestačí(v skutočnosti poväčšine tupým blábolom na úrovni Táni Keleovej-Vasilkovej, len zaštítené prečítaním Lyotarda a Nietzscheho). Takéto typy vyhľadávajú bolestínsky a samoľutovací život, plný "objektívneho" utrpenia. Častý je aj pocit intelektuálnej nadradenosti a mozgového výkonu, na ktoré nik nemá a preto oni musia samotársky trpieť okolitou hlúposťou. Dôsledne sa rýpu vo vlastných duševných strastiach. Často ide o zjemnelých melancholikov, rafinovane ubližujúcich druhému pohlaviu (prevažne ide o mužov ubližujúcich partnerkám svojou neuroticko-depresívnou neznesiteľnosťou ). Radi sa vystatujú znalosťami duše, prípadne iných umení. Zväčša ide len o to, že pravé utrpenie nikdy nepoznali a ťaží ich nepomenovaná vina. Fyzickej práci sa vyhýbajú ani čert krížu. Žiaľ, ku konečnému skoncovaniu s utrpením silu nenájdu - čo si vždy sofistikovane zdôvodnia. Nemôžem si pomôcť, ale pre takéto typy sa mi skôr ako takáto sympatizujúca filmová analýza oveľa viac hodí text pesničky skupiny Dead Kennedys Holiday in Cambodia, ktorý takéto "pohodové typy" ešte vo fáze mladíckych roztopaší posiela na dovolenku do Pol Potovej Kambodže aby si vychutnali v tamojších slumoch život plný zdieľanej lásky.(9.7.2013)

  • Flego
    ****

    Po odchode z protialkoholickej liečebne sa Alain stretáva so svojími známymi a spoločne spomínajú na staré dobré časy. Hoci je dávno rozhodnutý, čo urobí so životom, aj tak mu dáva šancu. Film s výstižným názvom konfrontuje snahy zmeniť vlastnú existenciu s reálnym životom a silou v ňom niečo zmeniť a uspieť.(15.1.2012)

  • Hortensia
    ***

    Ono problémom filmu nie jeho celkom slušný a uveriteľný scenár, ako istá neduchaplnosť a ťažkopádnosť. Malle občas zobrazuje svoje postavy akoby nerozumel ich vnútorným svetom, a nerozumel ani samotnému obsahu filmu. Občas to skĺza do predstieranej hĺbky a otravnosti... Zostáva dojem, že tvorca chcel _veľmi_ natočiť existenciálno-psychologickú drámu.(15.4.2013)

  • kobejn
    *****

    Toto je velmi silně působící drama. Ano je to především existencialistický film, jehož hrdinou je sice alkoholik, ale je to především portrét jednoho typu člověka, který se vyskutuje v každé době, a v každých podmínkách. To, že se odehrává zrovna v francouzských reáliích, a že je natočen v 60. letech mu dává specifický ráz, přesto je velmi srozumitelný každému, tedy i dnešnímu (stejně i včerejšímu či (snad) i budoucímu) člověku. Protože lidské podmínky se za těch několik tisíc let (natož od doby natočení tohoto filmu) nijak zásadně nezměnily, totiž ty "existenicální" podmínky. Proto by měl být tento film stále aktuální. Nadto je neobyčejně přitažlivý pro mě tím, že je o člověku, který se chystá skoncovat se životem a prožívá svůj poslední den a bilancuje. Tak i každý z nás by měl žít jako by se loučil se životem. Pouze tak si dovedeme života vážit. Nejde o to si "svůj poslední den" užít, ale především se umět s touto situací vyrovnat, připustit, že už nebude žádné "zítra". Protože vše je "pouze" definitivní ač se nám jeví "konec" daleko. Každý by si měl umět říct, kdy má "odejít" a alespoň tak, "cvičně", zkusit prožít svojí smrt, respektive ty okamžiky před smrtí. Umět se podívat do "hlavně zbraně" a nebát se. Tuto zkušenost nabídl tento film a dává jí velmi silně pocítit.(28.8.2011)