Bludička

Ach jaj. Búrlivá mladosť plná alkoholu, orgií a úletov končiaca v alkoholicko úzkostných stavoch stredného veku. Divoké sny sa minuli, život nenaplňuje hlavného hrdinu po absolvovanom liečení v ústave ničím zaujímavým. Premieľa sa úvahami o zabŕdnutí do želé priemernosti a statickej nehybnosti. Po ukončení pobytu na psychine absolvuje stretávacie defilé s rôznymi typmi kamošov a známych, tvoriace os filmu. Všetky stretnutia ho len utvrdia v názore o márnosti existencie. Nik neposkytuje zmysluplnú alternatívu. Nekonformonsť preňho nepredstavujú alžírski revolucionári, túžiaci záškodníctvom obnoviť ideu Veľkého Francúzska, ópiové dúpä večne sniacich opojene bľabotajúcich básnikov, ani literát nadchýňajúci sa staroegyptskou božskou vznešenosťou ako únikom zo zovretia manželských klieští. "Vyliečený" nepookreje rečami barových parťákov, nepomôže ani zdieľanie depresívneho modusu žitia so stratenou a zničenou galeristkou. Nepomáha vedomie odlúčenej manželky ani radodajnej milenky. Zaujímavé komplexnosťou symptómov pocitov zbytočnosti, kde je pekne ukázané, ako v danom rozpoložení aj vety typu "Miluj život" či "Pozri aký je život jedinečný a ako si vňom jedinečný Ty!" vyvolávajú v hlavnom hrdinovi ešte väčšie návaly úzkosti. Poznámka: Dôvodom na priemerné hodnotenie je napriek výstižnosti, akýsi pocit dekadentnej oslavy takéhoto spôsobu života. Pri osobnostne podobných ľuďoch totiž zisťujem spoločné znaky: existujúce rodinné zázemie (na ktoré sa kašle - dôvod na následnú sebaľútosť a depresie), materiálny dostatok, komfortná liečba v prípade zdravotných ťažkostí, kopec kamošov, kvantitatívne bohatý partnerský život, nesúhlas so životom malomeštiackeho priemeru: pre nich primitívnej spodiny, ktorá ich veľkolepým myšlienkam nestačí(v skutočnosti poväčšine tupým blábolom na úrovni Táni Keleovej-Vasilkovej, len zaštítené prečítaním Lyotarda a Nietzscheho). Takéto typy vyhľadávajú bolestínsky a samoľutovací život, plný "objektívneho" utrpenia. Častý je aj pocit intelektuálnej nadradenosti a mozgového výkonu, na ktoré nik nemá a preto oni musia samotársky trpieť okolitou hlúposťou. Dôsledne sa rýpu vo vlastných duševných strastiach. Často ide o zjemnelých melancholikov, rafinovane ubližujúcich druhému pohlaviu (prevažne ide o mužov ubližujúcich partnerkám svojou neuroticko-depresívnou neznesiteľnosťou ). Radi sa vystatujú znalosťami duše, prípadne iných umení. Zväčša ide len o to, že pravé utrpenie nikdy nepoznali a ťaží ich nepomenovaná vina. Fyzickej práci sa vyhýbajú ani čert krížu. Žiaľ, ku konečnému skoncovaniu s utrpením silu nenájdu - čo si vždy sofistikovane zdôvodnia. Nemôžem si pomôcť, ale pre takéto typy sa mi skôr ako takáto sympatizujúca filmová analýza oveľa viac hodí text pesničky skupiny Dead Kennedys Holiday in Cambodia, ktorý takéto "pohodové typy" ešte vo fáze mladíckych roztopaší posiela na dovolenku do Pol Potovej Kambodže aby si vychutnali v tamojších slumoch život plný zdieľanej lásky. (09.07.2013)

Existencionální drama o tom, jak těžké je žít s alkoholem a o kolik je těžší žít bez něj. Kdyby Malleho předchůdce Dag och natt nebyl šmrncnutý Godardovým odtažitým způsobem režie, asi by aspiroval na film roku. Takhle vznikl studený a těžkopádný film, což je obrovská škoda již vzhledem k výkonu hlavního představitele. (26.09.2013)

Na okraj bych chtěl poznamenat, že film, stejně jako novější Dag och natt, je za prvé adaptací francouzského románu Bludička z roku 1931. A za druhé, a vlastně hlavně je adaptací života Jacquese Rigauta, spisovatele a předchůdce dadaismu a surrealismu. Rigaut posloužil autorovi románu jako předobraz hlavního hrdiny. Rigaut byl velký teoretik sebevraždy, která je hlavním tématem jeho psaní. Sebevraždu považoval za povolání na plný úvazek a jeho vlastní dokonaná sebevražda v roce 1929 se stala završením jeho životníha díla. (14.08.2016)

Prvy film, ktory si dost priemerny reziser Louis Malle natocil sam podla seba - slo o existencialnu dramu alkoholika, ktory sa odcudzil svojej zene, mam problem vratit sa s5 do zivota, sledujem casto ale len vatovo plane plkanie jeho so svojimi kamaratmi, inak nic. Film ani neziskal toho Zlateho Tigra na festivale v benatkach no jaxom si vsimol, ocenuju ho najma vystudovane filmove teoretiky - elitari - a j v reali film obdrzal cenu filmovych kritikov. Uz ked som u tych filmovych teoretikov -elitarov, obavam sa uplne najhorsieho a to konkretne toho ze musim suhlasit s jednou vetou co u isteho filmu vyprodukoval isty Shadwell - cely rad filmov s nizkym hodnotenim ma v sebe kus kvality, a zase kopa precenovanych filmov je v skutocnosti nic moc - proste tvoria mainstream a kopa ludi ich nadhodnoti len preto, ze chcu byt zadobre s ostatnymi - ludovo plavaju s prudom. No este takto, ja som zaviedol namiesto filmovej teorie filmovu prax a ako laikovi - nedoukovi sa mi zdalo ako hodne plane. Ze to nevidel Shadwell, Tetsuo a Madsbender to je mi zahada : 40 % (09.07.2019)

Kdo je ta bludička v českém překladu? Alain sám? Kdo koho svádí na scestí? Tenhle Malle chce jít až na dřeň, je to Antonioni se zbraní na závěr – a to mu trochu škodí. Karty jsou totiž v podstatě rozdány a bylo by překvapivější, kdyby nám král a eso vyšly jiným způsobem. To, co Antonioni trefněji formuluje jako nemoc prostřednosti – s tím, že se vždycky otřepeme a jdeme zbaběle dál, nám Malle servíruje v té příjemnější, definitivní podobě. Mimo tuhle výtku je ve filmu spousta hlubokých pasáží, ba dokonce formulace „té chudoby“, která nás všechny vzdaluje od lákavého světa. Zde dokonce možná víc než v Antonionim probleskávají z interakcí nešťastníka i pocity jeho okolí (ejhle – divadlo světa!), kterému jen svým bolestínstvím a odcizeností komplikuje život – a je to tak. Přesto je Bludička cenná. Je poctivá. Trochu zestárla, použití Satieho Gymnopédies a Gnossiennes je dnes vyloženě klišé, ale je pořád (stejně) působivé. Elegantní kamera, geniální plakát s přeškrtnutím toho nanichodného zoufalce… Líbilo. **** (28.02.2014)