Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Dnes už klasický film, který ale se svým dramatickým rázem vymykal z – do té doby – čistě komediálně laděné tvorby jak Dina Risiho, tak Alberta Sordiho. Sordi zde hraje novináře Silvia Magnozziho, jehož vysoké morální ideály narážejí na realitu jeho vlastního života i poválečné italské společnosti jako celku. Děj začíná v roce 1943, kdy se musí Silvio skrývat před německou armádou a v klíčových okamžicích nedokáže zaujmout pevný postoj ani vůči odboji, ani vůči své dívce. Později se jeho představy o profesionální cti dostávají do konfliktu s politickou praxí a sociální situací v zemi. Silvio musí volit mezi ohebným kariérismem zaručujícím vysoký životní standard a osobní etikou, přinášející ovšem společensky neatraktivní postavení. (NFA)

(více)

Recenze (15)

RedDuck 

všechny recenze uživatele

Název přesně vystihuje obsah tohoto filmu, průřez těžkého života v poválečné Itálii.  Překvapily mě i popové fláky z válečné a poválečné doby, které dotvářejí scény (aquarela de brasil na pláži, only you při vracení se k ženě,...), nějak jsem si to představoval umělečtější ale zklamán nejsem:) I přes svou černobílost je nadčasový a krásně srozumitelný. ()

PTuranyi 

všechny recenze uživatele

Veľmi pekný romantický film z obdobia druhej svetovej vojny v Taliansku. Vzťah novinára Silvia a Eleny si počas filmu prejde zložitými peripetiami, podfarbenými talianskym sentimentom a náročným obdobím vývoja talianskej spoločnosti, keď sú obaja hlavní hrdinovia postavení pred niekoľko vážnych morálnych otázok. Produkcia je prostá ale našťastie to kompenzujú vynikajúce herecké výkony Alberta Sordiho a Lei Massari. ()

Reklama

Courtemanche 

všechny recenze uživatele

Je to černá komedie ale ne z těch, kde se umírá smíchy, postava Silvia nutí diváka spíš přemýšlet. Jsme po válce, je neustále konfrontován situacemi a musí si vybrat: Když obětuje vlastní čest, přesvědčení, tak bude žít lépe a všichni budou spokojení. Jen umět přizpůsobit. Tento film Sordi považuje za svůj nejlepší. Režie dobrá, má i kultovní momenty, ale nečekat od toho lehkou zábavu. /Gassman jen cameo/ 4/5 ()

charles3 

všechny recenze uživatele

... aneb Jak chudý k ještě větší nouzi přišel :-) Sice mě odradily poslední viděné filmy Sordiho (Vysoká karetní hra, Ve službách mafie, Il diavolo a hlavně Můj syn Nero), ale po shlédnutí povídkové komedie Do postele vždy a ochotně mě zajímalo, co zajímavého mohl Dino Risi natočit o 20 let dříve. A nelitoval jsem. V podstatě jde o velmi zdařilý mix neorealistického dramatu, černé komedie a milostného příběhu, a to s permanentně aktuální problematikou. Navíc v kostce zachycující italské dějiny ve 40. a 50. letech minulého století. O to více mě překvapilo, že některé zachycené jevy jsou aktuální po více než 60 letech i u nás. U řady scén jsem se musel smát nahlas (např. večeře v domě přívrženců monarchie) a snímek tímto pasuji za svůj dosud nejlepší film se Sordim. O to více mě teď zajímá jeho dosud nejlépe hodnocený (a u nás dosud málo známý) snímek Měšťáček. Hlavní ženskou představitelku Leu Massari jsem předtím (ne)zaregistroval ve Strachu nad městem a Sedmém terči, Franca Fabrizio (Silviův přítel) v Piti piti pa a v Úctyhodných lidech. ()

classic 

všechny recenze uživatele

Vskutku sa jedná o naprosto renesančný, až by som dokonca podčiarkol, že i nadčasový titul, ktorý v súčasnosti stále ostáva v platnosti; ba možno ešte aj oveľa viac, než bolo tomu zrovna predtým [počas premiéry?]. • Svojou formou mi priveľmi pripomínal tituly britskej kinematografie, t.j. zreteľne z toh[t]o obdobia, keď zároveň vznikal i Ťažký život pod režisérskou taktovkou progresívneho Dina Risiho, čo v podstate priamo predstavovalo filmové hnutie: „Britská nová vlna,” okolo takých zručných režisérov, akými bezprostredne boli: Jack Clayton, Tony Richardson a Lindsey Anderson s očividnými stopami po »talianskom neorealizme«, v ktorom sa mimochodom zhliadli práve títo britskí filmári, keď by som následne snáď podotkol i to, že ústredný predstaviteľ Silvia Magnozziho, by mohol kľudne reprezentovať: „rozhnevaného, mladého muža” v podobách Toma Courtenaya či povedzme Alberta Finneyho, a tak nakoniec z týchto všetkých dostupných "ingrediencií", uzrel svetlo sveta: «taliansky Tom Courtenay» v podaní Alberta Sordiho? • Zase, čo sa teda konkrétne týkalo obsahovej stránky, tak počin zachytával časové obdobie v rozpätí rokov: 1944-1961 [so štandardným "[ne]starnúcim klišé"], s odbojárskym, novinárskym, spisovateľským a politickým presahom, vrátane nevídaného, realistického uchopenia ako celku, a to i za prispenia výtvarnej stránky v podaní talianskeho KAMERAMANA: Leonida Barboniho; geniálna kompozícia obrazu v jeho podaní + strihová skladba: Tatiany Casiniovej Morigiovej, ktorá naprosto perfektne ladila spolu s obrazom, vedľa čoho sa priam nádherne vynímali i herecké výkony:  Ley Massariovej, ktorá mi pripomínala svoju kolegyňu Geraldinu Chaplinovú. • Ústredná postava, tak to rozhodne bola kapitola sama o sebe s nadštandardným, hereckým prejavom v podaní A. Sordiho, ktorý publiku [i v aktuálnom 21. storočí] dokonalo nastavil zrkadlo: buď sa ocitáme na jednej strane, alebo na tej druhej; záleží iba na nás, čo si napokon vyberieme, kedy zvyčajne prevláda typický karierizmus. • Svoju recenziu tentokrát nemienim ani nijako zvlášť extra "zvýrazňovať", či dodatočne upravovať, maximálne iba  miestami »kurzívovať«, nakoľko nosná myšlienka bola podaná tak strhujúcim spôsobom, že tým pádom ani akosi ďalej nepotrebuje na seba strhávať zvyšnú pozornosť. ()

Galerie (51)

Zajímavosti (8)

  • Natáčení probíhalo částečně na jezeře Como v Lennu (Tremezzina) a mezi Liernou a Varenou. Slavná scéna plivání na auta, ačkoli je ve filmu uvedeno, že se odehrává ve Viareggiu, byla ve skutečnosti natočena 8. září 1961 na pobřežní promenádě v Ronchi, před restaurací „Oliviero“ v Marina di Massa. (classic)
  • Restaurační galeona, kam chodí Silvio Magnozzi (Sordi) na oběd, byla Galleone Santa Monica, loď používaná jako restaurace kotvící v přístavu Viareggio v Darseně. Santa Monica byla v roce 1978 zdevastována požárem a o dva roky později rozebrána. Nákladní loď z Viareggia v roce 1920 postavila společnost Cantieri Benetti v Darsena Italia s tím, že ji bude prvních 40 let používat jako nákladní bárku. Později byla přestavěna na starou galeonu pro potřeby filmu. Některé filmy stojí za připomenutí, například Frenesia dell'estate (1963), Lo chiamavano Bulldozer (1978) a další. (sator)
  • Noční klub, byl ve skutečnosti noční klub Oliviero a nacházel se na Lungomare di Levante v oblasti Ronchi, poblíž Marina Di Massa. V roce 1978 jej zdevastoval požár a od té doby již nebyl znovu otevřen. (sator)

Reklama

Reklama