Zrůdy

Slonieho muža som videl prvýkrát asi v roku 2005, keď sa u nás v rámci Projektu 100 vrátil do kín, a v tej dobe som ho považoval za najlepší film vôbec. To len okrajovo, pretože sa chystám porovnávať, a aby to nevyznelo tak, že sa mi nepáčil. Niečo podobné som čakal od Freaks, ibaže oni vlastne rovnakú myšlienku zobrali z úplne iného konca. Sloní muž sa (byť umierneným) lynchovským spôsobom snažil rozprávať o tom, že všetci sme ľudia, a že aj v tej najškaredšej telesnej schránke môže žiť pekný človek. Zrůdy zostali pritom, že všetci sme ľudia, a to znamená, že všetci máme kopu negatívnych vlastností; žiarlime, podliezame, ide nám o peniaze, pomstu... To je proste dokonalý prístup! Čakal som aspoň nejaké moralizovanie a nič, ani na sekundu. Browning a jeho Freaks o päťdesiat rokov skorej prišli s vyspelejším obsahom ako David vo svojom opuse, čo je obdivuhodné, nielen na dobu vzniku. Pár výhrad samozrejme mám, SPOILER! (teda ak sa to pri 80 rokov starom diele píše) hlavne k výslednej podobe Cleo na konci filmu Koniec SPOILERU, ale to nič nemení na tom, že keď film končí liliputánskym vyznaním lásky a nepôsobí to smiešne, ale neuveriteľne dojemne, a zároveň je to stále funkčný horor, tých päť silných hviezd si proste zaslúži. (02.05.2013)

We accept you, one of us! Gooble Gobble! Banální melodrama se šťastným koncem a morálním ponaučením ční nad ostatními melodramaty své doby obsazením skutečných „zrůd“, čili lidí, kterým příroda něco ubrala, ba naopak nadělila navíc. Ti režisérovi neslouží jenom jako zdroj děsu (to především v poslední a výtečné hororové třetině), ale rovněž jako živé důkazy o nesmyslnosti slučování lidské duše a zevnějšku. Na obyčejných každodenních úkonech nám Tod Browning názorně předvádí, že ta zvláštní stvoření mají stejné touhy, přání a sny jako normální lidé. Zde paradoxně lidé až na čestné výjimky mravně zkažení, což bylo v třicátých letech 20. století, zvlášť pro puritánskou americkou společnost, nadmíru pobuřující. Možná právě neustále zkracování z původních 90 minut do přijatelnější podoby způsobilo občasnou zbrklost a zkratkovitost (mít finální msta o pár minut více, ještě se klepu hrůzou). Vůbec by mi nevadilo strávit v (alespoň zpočátku) přátelském společenství těch… těch lidí, to je to správné slovo, ještě pár desítek minut. 75% Zajímavé komentáře: POMO, dzej dzej, 5150 (02.04.2008)

Tak neviem, či tu máme do činenia s prevteľovaním, nesmrteľnosťou, klonovaním, exaktne sa opakujúcou históriou, či omnoho menej pravdepodobným javom - náhodou, ale postava Cleopatry Olgy Baclanovej vo Freaks, to bola čistá Gretchen Mol v Boardwalk Empire. A Henry Victor (Hercules) sa takisto pohybuje aj po súčasnom svete. A to ako rapper Ninja z hudobnej skupiny Die Antwoord. Podoba však nie je len vizuálna, zvykne sa tiež obklopovať liliputánmi a podobne, stačí si pozrieť ich videoklipy. Záverečné zohavenie Olgy Baclanovej, to je zase jednoznačne práca doktora Moreaua, o ktorom bol v rovnakom roku (1932) natočený film Island of Lost Souls. Ten mal so Zrúdami spoločného menovateľa nielen v podivuhodných tvoroch, ktorí nie sú práve oku lahodiaci, ale aj v peknej mladej herečke menom Leila Hyams. No a teraz mi povedzte, či sú to všetko len náhody, alebo slobodomurárske sprisahanie?! (06.02.2016)

Tod Browning ako rozprávač exceluje. Presným psychologickým štetcom nám predstavuje handicapované bytosti ako ľudí, ktorí dokážu ľúbiť, túžiť, snívať i žiarliť. A v ich stavaní do konfliktu so zdravými ľuďmi, ktorí sú tu tými pravými “freaks”, rozprávačsky víťazí. Ale to sú iba kúsky zo skladačky, ktorá ako celok predsa len nemá plnohodnotný filmový dopad na diváka, túžiaceho aj po niečom viac, než iba vidieť dovtedy nevidené (napríklad bezrukého, beznohého mrzáka zapaľujúc si cigaretu). Zápletka je pomerne banálna, s ľahkým resumé. A okrem nutného uznania Browningovej odvahy natočiť niečo také v 30. rokoch dvadsiateho storočia, zanecháva iba neobvyklú skúsenosť a námet na krátku diskusiu. Preto nedávam najvyššie hodnotenie. (20.04.2003)

Rok po natočení legendárneho snímku "Dracula" prichádza do kín ďaľší film režiséra Toda Browninga, ktorý sa výrazne zapísal do dejín kinematografie. Na svoju dobu značne šokujúci príbeh z komunity ľudí s rôznými telesnými vadami. Tí sú súčasťou putovného variétneho obludária. Nie je to horror, ale morálna dráma o tom, že telo nie je obrazom duše človeka. Každá ľudská bytosť je plná citov, nádejí a túžby po láske bez ohľadu na to ako vyzerá. Naviac priaznivcom skupiny RAMONES pomôže tento starý čiernobiely film objasniť pôvod nimi často skandovaného pokriku: Gabba-Gabba-Hey! **** (09.01.2009)