POMO

Veľmi sľubná prvá polhodina - efektná akcia, pekná práca s horskými exteriérmi, sympatický Hugh Jackman, uveriteľný vzťah s jeho čučoriedkou, cool hlášky ("Som Kanaďan") a hustý superzloduch Liev Schreiber. Wolverine začína ako vkusný balanc dynamickej akčňárne a príjemného rodinného dobrodružáku s dávkou romantiky... Preto škoda, že sa talentovaný Gavin Hood postupne viac a viac musí podriaďovať blbým scenáristickým zvratom, ktoré chcú ZA KAZĎÚ CENU vystreliť po akcii bažiaceho diváka zo sedačky. Film tak končí niekde medzi Doomom a X-Men: The Last Stand. Nie som naštvaný ani sklamaný, bolo to cítiť už z traileru. Len je to škoda. Tieto postavy a ich snaživí herci si zaslužili niečo duchaplnejšie. Bryana Singera.

Nudná rutina bez zrnka žánrovej inovácie.

Film za celé dve hodiny nedosiahne brilantnosti úvodných titulkov. A všeobecne vyžaduje viacej koncentrácie a pozornosti, než čo za ňu ponúka.

Televízna inscenácia, ktorá sa topí v krvavej brutalite a 3D efekty využíva prekvapivo poskromne a nenápadito. Vďaka lenivosti scenáristu (ktorému jediné čo sa darí je skryť vrahovu identitu) asi najzaostalejšia vyvražďovačka široko ďaleko. Že sa nenachádzame v osemdesiatych rokoch ale v súčasnej kinematografii, prezrádzajú iba modernejšie "štekle" na nohách jednej nahej a čoskoro rozpáranej blondýny.

Dosť politický a nehorázne zdĺhavý, ale tiež perfekcionisticky urobený a hlavne veľmi dôležitý film.

Pekný a dobrý film, ale mohol byť aj krásny a výborný. Podobnej látke holt nesvedčí natoľko zjednodušený americký pohľad na dobrých a zlých, a veľkú záchranu v poslednej chvíli. To, čím si ma Edward Zwick získal v "rozprávkovom" Poslednom samurajovi, nemôže fungovať v dráme o prenásledovaných Židoch. Ďalšia režisérova snaha zavďačiť sa Akademikom. Herci a James Newton Howard, hoci vykrádajúci svoju The Village, za jedna.

Zaujímavo poňatá dráma bez jednoznačne čistých hrdinov, podfarbená harmonikovou hudbou, akú vo filmových koncentračných táboroch obvykle nepočujeme. Kvalitné prevedenie a vedenie hercov nezaostáva za atraktivitou námetu, ktorý samotný robí zo snímky must see záležitosť.

Film sa ideálne hodnotí porovnaním s tematicky podobným švédskym Zlom. Oba snímky vzbudzujú silné emócie a sú rovnako cieľavedomé v tom, čo nám chcú odkázať, ale zatiaľ čo Zlo je atraktívne aj po filmárskej stránke (a to viac než dosť), Klass je filmársky strohý. Je nakrútený bez akéhokoľvek zápalu, akoby skrytou kamerou. To, čo sa pred ňou odohráva síce graduje a dáva zmysel, ale je to scenáristicky i obrazovo maximálne mechanické a nekreatívne. Nebyť aktuálnej a naliehavej témy, film by sotva vykukol za hranice Estónska.

Osemdesiatky neznamenali iba naivne zjednodušené akčné rambovky, ale aj naivne zjednodušené "realistické" thrillery s Jackom Nicholsonom. Minimálne teda vo vyústení deja. Navyše, je vôbec možné Jackovi uveriť tak humanisticky pozitívnu postavu? Ale Harvey Keitel a atmosféra horúcej pohraničnej stepi super.

Po druhom zhliadnutí, na plátne, dávam plné hodnotenie a DVD putuje do poličky so srdcovkami. Himalaya nie sú iba pekné obrázky a krásna hudba. Nie je to iba obrazovo-hudobná meditácia. Je to tiež duchovný film o pýche, vytrvalosti, rodine, poznaní (roztomilý posledný záber). Vyjadruje sa pokorne, skromne a potichu, jazykom svojich protagonistov. Himalaya je film z krajov, kde múdrosť nerobí vysvedčenie, ale vek človeka. "Vždy si vyber ťažšiu cestu."