POMO

Na rovnakú schému ako v Boratovi (podivný Európan ide robiť kariéru do USA a sprevádza ho asistent, s ktorým sa najprv poháda a neskôr udobrí) natiahnutý odlišný a zároveň veľmi podobný typ humoru. Humor v Boratovi sa ale nemotal iba okolo ritných otvorov a malého adoptovaného černoška. Preto mi asi pripadal rozmanitejší, bližší a i nápaditejší. Čo ale nič nemení na tom, že Sacha Baron Cohen je jeden z najlepších žijúcich komikov. A verím, že má talent i na seriózne charakterné herectvo.

Sú madagaskarské (alebo ľadovodobé) dobrodružstvá, a sú juhoamerické dobrodružstvá. Tie prvé stoja na výstupoch desiatok srandovných postavičiek, zlepených štíhlou linkou o rodinných hodnotách. V tomto juhoamerickom dobrodružstve je iba jedna srandovná postavička a film stojí na témach premárnených životných možností a plnenia si detských snov (ktoré môže skrývať aj temné stránky - chytro zobrazený rozdiel medzi vnímaním sveta detskými a dospelými očami). UP je animák, ktorý v plnej miere docenia iba dospelí diváci (decká sa určite viacej pobavia pri madagaskaroch). Vrcholom filmu je stručné úvodné zhrnutie života hlavnej postavy od detstva po starobu. Nádhera. Keby sa snímka vykašľala na decká (čo nemohla) a pokračovala by v takto nastavenom štýle rozprávania, mohla sa stať mojím najobľúbenejším animákom.

Z nie moc nápaditých prvkov zlepený thriller, ktorý chce byť odlišný a hlbší, a zároveň chce aj zaujať mainstreamového diváka skrze osvedčené žánrové klišé. V oboch prípadoch však nedôjde ani do polcesty a ani Robin Williams ani Toni Collette mu z jeho rozorvanosti a režijnej neistoty ich majstrovským herectvom nepomôžu. Mdlý zážitok.

Výťažok z úvodných 'medzi rečou' dialógov: “There are three most important things in business: distribution, distribution and distribution.” Áno, to sú JEDINÉ tri hodnoty, na ktorých si Kaufmanovci postavili 'Troma byznys'. Kvalitu netreba, stačí distribuovať. Na všetko sa nájde spotrebiteľ.

Béčkovo prihlúply scenár, solídna akcia a vizuálna stránka, a jeden nečakaný moment. Čím ale film poteší najviac, je OBSADENIE. Aj v tej najmenšej roli šoféra autobusu vás poteší tvár, známa z akčných či horovových osemdesiatok (spojitosť s Johnom Carpenterom a jeho "zlatým vekom"). Charizmatický záporák Laurenca Fishburna je dokonalý a z kozačiek do botičiek sa prezúvajúca Maria Bello s rozpustenými vlasmi vám nedá spať.

Krasokorčuľovanie po filmových žánroch, s odvahou okorenené vlastným tvorcovským dotykom. Sam Raimi je frajer, majstrovsky ovláda všetko od lakačiek a strašidelnej atmosféry až po sociálny humor a hitchcockovské večeranie za rodinným stolom. Ale nie každému može byť kombinácia vybrúseného humoru a rovnako vypiplanej hrôzy po chuti. Preto mám radšej prvý Evil Dead než druhý, lebo je čistým hororom. A preto je mojou srdcovkou Jacksonov Braindead, lebo je zasa čistou komédiou. Nikdy som tieto dva žánre nemusel na jednom tanieri. Ale tie 4* i tak dávam, za Raimiho fajnšmekerský perfekcionizmus.

Dôkladne budované napätie a znepokojenie v na thrillerovú žánrovku netradičnom, silne atmosferickom prostredí. Herecky i režijne výborne zvládnuté. Keby scenár, ináč kvalitne si pohrávajúci s psychológiou postáv, prišiel v rámci žánrových pravidiel s niečím inovatívnym, mohlo to byť za 4*.

S Fargom mám problém. Obsahuje tucet nezabudnuteľných scén, skvelé postavy a jeden z najlepších soundtrackov Cartera Burwella, ale je natoľko zahľadené do svojej karikaturičnosti, až stráca kontakt s realitou. A tým stráca určitú vážnosť, ktorá preň mala byť kľúčová, a stáva sa iba originálnou filmovou kuriozitkou.

Paráda. V porovnaní s jednotkou ide o plnohodnotný FILM, v ktorom technická brilantnosť ide ruku v ruke s obsahom. Vincent Cassel tentoraz naozaj bravúrne podáva Mesrina vo všetkých polohách, ktoré na rozdiel od jednotky už dávajú psychologicky zmysel. Jeho postava akoby sa začala rozvíjať až v tomto filme. Snímka si udržuje jednotné tempo, s citom strieda akciu s osobným životom postavy, a tiež čerpá viacej z vedľajších postáv. Plné hodnotenie nedávam asi len preto, že Mesrine bol tak trochu gaunerský idiot, ktorého príbeh keď natočíte akokoľvek dobre, hviezd sa nedotknete.

Jednotka príliš poskakuje medzi udalosťami. Mnohé z nich, ktoré najprv podáva ako dôležité pre dramatický oblúk príbehu, napokon iba skratkovito uzavrie zopár slovami a ide ďalej. Divák tak nemá možnosť sa dostať bližšie k postavám, respektíve k postave, ktorá je na plátne neustále a jej pochopenie malo byť kľúčom k filmu. Alebo tu naozaj išlo iba o remeselne špičkové odklepnutie nutného predjedla k plnohodnotnejšej dvojke?