laik_60

kto chce vidieť obscennosť, vidí ju, kto chce vidieť drámu ženy .. vidí ju, Veľmi zaujímavý herecký prejav pani Isabell, ktorej úspešne sekundovala mama "komisárka" Girardot :). Film pre náročnejšieho diváka nezaťaženého predsudkami. Zlá Erika rozbije sklo a nasype nič netušiacej mladej adeptke do vrecka na kabáte , a kľudne si sadne do hľadiska a s chladnou hlavou tvárou na ktorej sa postupne rozlieva ironicky viťazoslávny úsmev sleduje hru adeptky a žiaka , ktorý spieval pieseň od Schuberta: "Proč cesty po kterých jdou jiní jsem nikdy nehledal ? Mé stezky skrývají se v jiní, pod štíty zasnežených skal... Aber ja doch nicht vergangen, dass ich mochte Leuten schein .. ale ja jsem přec nic zlé neudělal, aby se lidem musel vyhýbat" Takouto pasážou, ktorú tam režisér naordínova, vystihol moment - podstatu charakteru Eriky. Pozerám, že niktozo znamych nedal 5 bodov. Ja dokonca este vaham asi som tiez este v "šoku" hihi

Hovorte si čo chcete, ale už len kvôli Eve Kostolányiovej sa to oplatí znovu a znovu pozrieť.

inému sa film ani nemohol venovať ako bitke ... dlhé predlhokánske scény bitiek kde sa grafici a počítačoví maniaci "vydovádeli" na detailoch. V skutku bojová bodka za Hobitom a jeho príbehom. Mám ale dojem dojem , že následujúce Tolkienove sfilmované príbehy (ktoré ako vieme boli natočené skôr) predsa len vzbudili väčší záujem a nadšenie u divákov, už len za to, že boli prvé. Čo by som ešte chcel na záver vyzdvihnúť je jedna nadčasová myšlienka, ktorú Tolkien (a následne aj režisér) vložil umierajúcemu Thorinovi do úst. Vskutku pasentná myšlienka aj na súčasnú dobu a svet plný uprchlíkov: KEBY SI DOMOVA CENILO VIAC ĽUDÍ AKO ZLATA, NA SVETE BY BOLO OMNOHO LEPŠIE

nuž čo príbeh naďalej rozvláčny, ale pridal ako na akčnosti ... dramatičnosť hudby v tomto filmy akosi viac sedela k obrazu, pridám aj ja bodik oproti pvému Hobbitovi, a už sa teším na trojku. Priznávam však dojem, ze z celej serie týchto tolkienok, Hobit na mňa zatiaľ tky dojem ako Pan prsteňov neurobil.

Jeden zo starších Spielbergových filmov, kde sa tématicky odklonil od vzrušujúcich dobrodružných či divácky príťažlivejších tém a vrhol sa troška na menej preskúmanú pôdu černošského prostredia amerického Juhu. (Neskôr si to vyskúšal ešte raz z nezabudnuteľným Hopkinsom v Amistade) Tu mu hrala prím squelá Whoopi. Posadená do prostredia, kde černosi vyobliekaní v belošských šitých odevoch farmárčili kdesi v americkom juhu, a žili svojský život. Mysliac si že tak to má byť. Chlapi bili svoje ženy znásilňovali svoje deti, chľastali, šukali cudzie a z manželiek si robili slúžky. A to v prostredí tabakových, kukuričných či slnečnicových polí či rozkvitnutých purpurových kvetov hlaváčika letného (normálne som rozmýšľal, kde takú kulisu ten Spielberg našiel ... hihi ... A v takom prostredí žila aj malá Celie. Dlhé roky sužovaná a bitá a znásilňovaná. Prvá štvrť filmu mala pomalý postup takmer odradzujúci od ďalšieho sledovania. Až keď sa objavil prenádherný obraz oblohy s plávajúcimi bielymi oblakmi nad starou ošúchanou poštovou schránkou (tá bude celý film hrať dôležitú úlohu) sa film stával viac a viac príťažlivejším. Osud mladej Whoopi Goldberg – pardon Celie - sa začal akosi vyvíjať inak dokonca aj hudba vo filme sa mení (tá nádherná harmonika v jednej pasáži kde sa hral supper Blues – Ms. Celie’s Blues bola špicová) . Napriek tomu, že Celie bola, chudá, čierna, možno oškliva ... predsa len BOLA TU V poslednej časti sa pán Spielberg veľmi nevyznamenal. Pritlačil na pilu (asi kvôli divákom nežnejšieho pohlavia, a pohral sa so sladkavým sentimentálnym romantickým prokresťanským všetkoodpúšťajúcim koncom, podporeným hromadným prespbytorianskym Gospel Soulom. Za to by som mu asi strhol jeden bod. Ale Whoopi Goldberg a ostatní herci ma prehovorili a že mam soul rád , napokon aj hudba a tých 5 bodov tam nechám. Veď ako bolo vo filme povedané „čím je život snažejší, tím je stejnejší ,, a přec stale v čosi doufame“. :)

prvý film od spielberga co prišiel do byvalého CSSR, a hned zožal uspech. zahodno sa k nemu občas vracať. To podmanive dunive "dudu dudu dudu" pod hladinou mora ... a pohyby dravca vo vode ... mňam ... či odhryznutá hlava v diere potopeného člna .. juj ...

Vo filme cítiť silnú režisérsku ruku pána Kanga. Podobne ako v Putách vojny, aj tu množstvo hrubosti, krutosti, násilia a vojnových „efektov“ tvoria doslova hradbu (kostru) pod ktorou ,ako tenký pramienok vody pod topiacim sa ľadovcom, sa šinie prúžik korejsky sentimentálneho a romantického príbehu dvoch chlapcov chlapov, ktorí si vyskúšali takmer všetko od ranného detstva v Kórei, ktorá bola v tých časoch pod gubernátorstvom Japonska, cez vojnu dokonca tri armády, (japonskú , sovietsku i nemeckú) až po olympijské hry v Tokiu (pamätám že vtedy excelovala Věra Čáslavská so zlatými medailami – kurnik a to mi bolo dvanásť). Ale späť k filmu. Tradične takmer europsky znejúci hudobný podmaz bol v jedenej časti (v pasáži filmu kde dvaja hlavní protagonasti putovali z ruského frontu do europy obsadenej Nemcami) silno poznamenaný úspešným soundtrackom Johna Murfhyho vo filme Sunshine. Ale toto na nich neprezraďte, nech sa nezačnú súdiť :) Filmu dávam 4 hviezdičky, za troška "za vlasy pritiahnutý scenár" sibírsku noc zavesený na lkane neprežije nikto tobôž nie dvakrát po sebe, no a púť od Permu až do Normandie .. kurnik, nech si z nás tí Azijci "nedělají šprťouchlata" !!! . Milovníkom vojnových filmov sa však film bude páčiť, a ja niekedy tiež mám vojnové filmy rád.

No pán režisér, klobúk dole. Toľko dramatičnosti, všakovakých "výbuchových" trikov, vojnových scén (odtrhnutie ruky držiacej guľomet bola len jednou z mnohých záberov) aj dramatických okamihov v tak dlhom filme pohromade, aby to napokon diváka nenudilo, to muselo dať zabrať. Nielen réžii, ale ale aj kamere, zvukárovi a celému štábu, hercov nevynímajúc. Divákovi treba len zvyknúť si na trochu teatrálny prejav účinkujúcich (mimika, gestikulácia, verbálny prejav...), ale to robia vo všetkých ázijských filmoch, a tento prejav často aplikujú aj v civilnom normálnom živote. Film má plynulý priebeh ukazuje lásku dvoch bratov vo vojne, a pomaly prebudzajúce sa zviera v človeku ktorý sa mení na vojnové monštrum vplyvom vojnových a bojových udalostí. Milovníkom vojnových filmov len odporúčam.

film, ktorý akosi podvedome tlačí na diváka aby držal palce tomu chlapcovi. Sledoval jeho túžbu a húževnatosť a sen. Lebo "mať sny, je to jediné, čo robí život znesiteľnejším" a Rudymu sa ten jeho napokon splnil.

dovolím si dat tomuto filmu 5 bodíkov. Napriek jeho dĺžke, nenudil, pomerne pravdivo vystihol podstatu historičnosti, charakter toho vojvodcu, a ani niektoré bojové scény neboli na zahodenie. :) Všechná sláva pomíjí,/b>. Bola posledná veta filmu. O tom aká "sláva " to bola, a aký to bol veliteľ rozpráva tento film. Tak kto ste milovníkom vojnových filmov s nádychom pravdivosti, kuknite si to. Možno neobanujete , tak ako ja . :)