borec999

Na podobnú tému ako predošlý Sokupov Martyisdead ocenený Emmy. Zvolenú formu rozprávania má Soukup v malíčku a znova natočil plne kompetentný film, a to i na zahraničné pomery. Okrem technickej stránky treba oceniť i prácu s mladými hercami, resp. ich autentické herecké výkony. Príbeh je znova dobre premyslený, a to aj s pár prekvapeniami, ktoré určite väčšina neuhádne vopred (v závere so mnou scenáristi teda pekne vydrbali: bez pardonu). Zvolený spôsob komunikácie postáv (či už online alebo v reálnom svete) taktiež reflektuje v akom prostredí sa film odohráva (12-15 roční teenageri), ale určite i veľa ľudí staršej generácii odradí, pretože to jednoducho "nevstrebú". A je to škoda, pretože to Soukupovi a spol. určite citeľne ubralo z tržieb. Ďalej oceňujem, že scenár podnetne pracuje i s viacerými témami modernej doby ako napr. sexuálni predátori na internete, sharenting, sila médií a verejnej mienky, influencerov a možné následky konania v online svete a ich dopad na ten reálny. Vo výsledku vlastne ani nemám moc čo kritizovať. No druhým dychom musím dodať, že filmov podobnej formy vzniká dosť i v zahraničí a v porovnaní s takým Searching alebo Nezvestná je pocitovo annaismissing stále o kúsok slabšia. Silné 4* a 80%

Francúzi stvorili vtipnejšiu komédiu než väčšina amerického mainstreamu a navyše i na pomerne kvalitnej tech. úrovni (slow motion pasáže a viaceré zaujímavé kamerové zábery). Humorné scény vo väčšine fungovali a napr. bitka na svadbe, bitka so svojim nahým svokrom, či jeho následné anonymné vyjadrenie v TV boli naozaj výborné. Jediný aspekt, ktorý mi vadil (a to vcelku dosť), že som nedokázal presne určiť ako seriózne, resp. neseriózne to Francúzi myslia. Občas boli gagy relatívne umiernené, občas totálne prestrelené a uletené, občas postavy konajú celkom logicky a občas sa správajú ako idioti a veľa scén bolo tým pádom pomerne pritiahnutých za vlasy (vyhlásenie z TV skrinky, postavy nepočujú že cez plot sa koná druhá svadba atď). Alibi na mieru 2 teda v rámci tohtoročných komédií určite odporúčam ako zábavnú oddychovku, ale pre spomínaný aspekt som bol od plného počtu hviezd ešte pomerne ďaleko.

Ambiciózny debut sebavedomého režiséra. U Chazella mám pozretého obstojného Prvého muža a fantastický Babylon, preto som si doplnil i jeho prvotinu. A vzhľadom na dej, ktorý neznie na prvé počutie dvakrát zaujímavo a tomu, že sa prakticky nepohneme zo skúšobnej miestnosti študentskej jazzovej kapely, to o moc lepšie ani dopadnúť nemohlo. Film okrem Chazellovej kvalitnej réžii stojí najmä na ústrednej dvojici hercov Miles Teller a J K Simmons (obidvaja sú výborní, no Simmons zaslúžene Oscarový). Hoci ani 1 z postáv nie je vyložene sympatická a Simmonsova je už vyložene bezcitný sociopat, tak film baví. Skúšky sú vyhrotené napínavé a miestami fakt nepríjemné, dialógy zaujímavo podané, soundtrack Hurwitza vynikajúci, čiastočne funguje i drsnejší humor. No a to najdôležitejšie je, že Whiplash nie je ani tak príbehom o jednom študentovi hudby, ktorý mal sen. Skôr skúma tenkú hranicu medzi nadpriemernosťou a genialitou, drinou ktorá za ňou stojí a kladie otázky ohľadom toho, kam až je "správne" a morálne pri jej tvorbe/hľadaní zájsť a hlavne: či sa to v konečnom dôsledku nakoniec i vyplatí. Pretože medzi géniom a bláznom (alebo psychopatom?) je veľmi tenká čiara... 75%

Ako čistokrvný horor Re Animátor nefunguje, no ako hororová komédia náramne. Teda pokiaľ máte radi štýl hororov 80. rokov, veľa krvi a urezaných končatín, gore spracované praktickými efektami a béčkovú, až brakovú štylizáciu + s tým súvisiaci uletený štýl humoru. Pri tvorbe filmu zrejme prevážil vplyv producenta Briana Yuznu (predloha bol totiž Lovecraft a réžiu mal na starosti Stuart Gordon a horory od obidvoch pánov obvykle príliš nemusím), podobnosti v štýle spracovania a nasnímania filmu s jeho neskorším Dentistom sú i tu evidentné. Vo finále 4*, ale opakujem, že Re Animátor bude aj napriek vysokému počtu % skôr pre okrajové publikum. 75% PS: výborný reupdate ústredného hudobného motívu od Bernarda Herrmanna zo Psycha

Modernejšia prerábka Partičky, ktorá je dĺžkou dlhšia, s väčším počtom účinkujúcich, ale kvalitovo o niečo slabšia. Ak na to narazíte pri prelúskavaní TV staníc, tak to v pohode prežijete (štýl humoru zúčastnených môžem), na druhej strane určite to nie je relácia na ktorú by som si každý týždeň vyhradil čas... 50%

Pre dnešného mainstreamového diváka bude Dotyk Medúzy pôsobiť zrejme ako príliš pomalý film. Výsledný dojem u mňa ťahal nahor démonický Richard Burton a nekompromisný záver, ktorý je zaujímavý aj na dnešné pomery. Spracovanie inak celkovo kvalitné, ale ako som spomínal, na dnešnú dobu trochu pomalé, najmä preto, že tematika telekinézy bola od 70. rokov spracovaná už veľakrát akčnejšie a "diváckejšie". Kto má rád pomalšie, či retro kúsky, tak by mal byť spokojný, ostatní si zrejme hviezdu uberú... 70%. PS: horor iba veľmi okrajovo, ba až vôbec.

André Øvredal by potreboval ďalší hororový hit, predsa len jeho masterpiece Autopsy of Jane Doe bol už dosť dávno a odvtedy nám doručil len nevýrazné Nočné mory z temnôt. No a Last Voyage of the Demeter aj napriek evidentnej snahe ním s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Hlavným kameňom úrazu je podľa mňa už samotný námet a jeho spracovanie, pretože Last Voyage of Demeter ja taká Nokia v terajšej dobe medzi smartfónmi. Z nostalgie na nich spomíname, aké boli super a základnú funkciu (zavolať si/postrašiť) splnia ako tak i teraz, no už to skrátka nie je ono a dnešné kúsky sú modernejšie, zaujímavejšie a dynamickejšie. A taký je aj film. Prostredie lode je pekné, natočené i odohraté je to solídne, maska Drakulu je perfektná a Javier Botet si pripisuje ďalšie pamätné monštrum do filmografie. Poteší, že zraniteľné sú i deti a ženy, nechýba tomu gore a krv ani typické drakulovské trademarky. No nie som si istý, či som to (jedna kapitola z Drakulovej knihy ako celovečerný film s dĺžkou 2 hodín) potreboval vidieť. Jednak znalcom kompletného príbehu uniká moment prekvapenia ako to dopadne, no a za druhé: 2 hodiny spôsobili veľa hluchých miest a dialógovej vaty. Nehovoriac o tom, že zúfalú a beznádejnú atmosféru z paluby lode sa ku mne do izby tiež nepodarilo 100%ne preniesť. Demeter ma vo výsledku ničím neurazil, ale ani vyslovene nenadchol. A to je hlavný problém... 55%

Cena troška vymäkol (čo je obrovská škoda a negatívne to cítiť aj na frekvencii smiechov) a Buscemiho postava otca Kyle sa vôbec nevydarila: je otravná a vôbec nie vtipná. Inak je všetko po starom, tak ako v jednotke, a gagy ktoré fungovali tam, fungujú i teraz. Ako oddychovka a mierne uletená komédia, ktorá neobjavuje Ameriku, je dvojka Vacation friends stále relatívne fajn, no jemný kvalitový zošup cítiť. 3* a 55%.

Skromný, ale na druhej strane sympatický debut Mikea Flanagana som si v rámci jeho filmografie pozrel paradoxne na záver a ešte väčším paradoxom je, že aj napriek nízkemu počtu % sa mi z jeho hororových filmov páčil po Oculuse azda najviac. Na Absentii cítiť absenciu peňazí (slabší herci, efekty, schovávanie "monštra", slabý vizuál a kamera), ale v hororových momentoch vytvárania, gradovania atmosféry a ľakačkách (jedna je vyložene výborná a budem si ju pamätať ešte dlho) Flanagan ukázal potenciál a ja som si ich fakt "užíval". Mimo hororové scény ma bavil i dej (ktorý nie je úplne predvídateľný a jeden zvrat priniesol scénu, ktorá ma dostala mimo komfortnú zónu), troška zamrzel otvorený záver, ktorý však bol zrejme nutnosťou vzhľadom na skromný rozpočet. I tak nadpriemerné hodnotenie Absentii právom patrí: v hororovej rovine je totiž funkčná a dokáže vystrašiť. 70%

Originálna a nekompromisná teenagerská ducharina s neopozeraným motívom mumifikovanej ruky, ktorá je na najvyššej úrovni po filmárskej (výborná réžia, kamera, strih, hudba...) hororovej (desivosť, masky, gore, atmosféra) i obsahovej (scenár a práca s postavami + viacero témami súčasnosti ako napr. potreba byť centrom pozornosti, zapadnúť do kolektívu, fenomén soc. sietí, trauma...) stránke. Zatiaľ jasný horor roka 2023 a úprimne pochybujem, že ho v tomto roku niečo prekoná. Toto bol totiž absolútne sebavedomý debut tvorcov, u ktorých som cítil, že majú rozprávanie príbehu i strašenie celý čas pevne v rukách a presne vedie čo robia, a to aj za pomerne skromný rozpočet. Dvojnásobné potešenie nastalo vo vydarenom závere, ktorý je po dlhom čase jasne uchopiteľný a logický (žiadne artové fantasmagórie ani otvorený koniec našťastie neprišli). Potvrdenej dvojky sa mierne obávam, ale klamal by som, ak by som tvrdil, že nechcem z daného univerza vidieť viac. 5* a prakticky ani nemám čo vytknúť, klobúk dole pred Austráliou a bratmi Phillipouvými!